Očakávajte zdražovanie
Tohto týždňový program zasadania vlády napovedá, že sa blížia voľby. Nebude sa však zaoberať tým ako zvýšiť zamestnanosť, zdvojnásobiť platy alebo zmodernizovať verejnú správu, teda ako splniť aspoň čo to z predvolebných sľubov. Takmer polovicu programu tvoria privatizačné rozhodnutia. Kabinet má schváliť privatizáciu 49 percent troch rozvodných podnikov - Západoslovenskej (ZSE), Stredoslovenskej a Východoslovenskej energetiky. Aj v tomto prípade budú noví majitelia „kupovať“ i manažérsku kontrolu. Znamená to, že získajú plnú kontrolu nad každodenným chodom po SPP najdôležitejších energetických firiem. Hoci presné znenia privatizačných zmlúv zatiaľ nie sú známe, hovorí sa, že by v nich privatizéri mali mať zabezpečené predkupné právo na zvyšných 51 percent akcií.
Štát v pozícii slabšieho Nikoho neprekvapí, že všetci traja víťazi sú veľkými nadnárodnými firmami. Na západnom Slovensku vyhrala nemecká firma E.ON Energie, na strednom Electricité de France (EdF) a na východnom opäť Nemci - RWE Plus. Traja rozdielni vlastníci by mali byť dostatočnou zárukou skutočnej súťaže na trhu. Ministri totiž tvrdia, že hlavným cieľom privatizácie je, aby na Slovensku nepredával elektrinu konečným spotrebiteľom len jeden predajca. Pre každého občana pozitívom vraj bude nižšia cena elektrickej energie. Kusé informácie, ktoré prenikli z privatizačných rokovaní, však naznačujú, že to bola práve vláda, kto ťahal za kratší koniec. Sociálny demokrat Jaroslav Volf, ktorý bol v privatizačnej komisii pre Stredoslovenskú energetiku, prezradil, že „s EdF bola dohoda, že sa tak ako v prípade východu a západu cena nebude otvárať. Myslím si, že do tej ceny treba zarátať aj ústretovosť EdF pri rokovaniach o transakčných dokumentoch“. Spomínate si? Keď sa predstaviteľom SDĽ nepodarilo zvýšiť cenu za predaj SPP, minister Peter Magvaši svoje hlasovanie za jeho privatizáciu zdôvodnil tiež údajnými úspechmi pri finalizácii transakčných dokumentov. Inými slovami, vláde sa opäť nepodarilo získať celkom to, čo chcela, lebo jej hlavným cieľom sa stala privatizácia za každú cenu. Hrozí medzinárodný škandál No ministerka privatizácie Mária Machová, vicepremiér Ivan Mikloš či predseda vlády Mikuláš Dzurinda budú zase hovoriť o úspechu. Fond národného majetku očakával, že na tomto predaji zarobí 20 miliárd korún a podľa neoficiálnych informácií bude výsledná suma o päť miliárd vyššia. Lenže mohla byť vyššia takmer o ďalšiu miliardu. Rakúska EVN totiž zverejnila, že pri súboji o ZSE ponúkla o 21 miliónov eur viac ako víťazná E.ON. Ministerka Machová však trvá na predaji nemeckej firme. Tá je totiž kapitálovo silnejšia a podniká na väčšom teritóriu. Práve minulý týždeň získala napríklad majoritu v maďarskom energetickom podniku EDASZ. Ale podľa agentúrnych správ sa oficiálne schválili kritériá, podľa ktorých výška ceny mala predstavovať až 80 percent váhy pri rozhodovaní privatizačnej komisie, na 15 percent zavážili prevádzkové ukazovatele uchádzačov a na zvyšných päť percent plán rozvoja privatizovanej spoločnosti. Kapitálová sila EVN je pritom asi osemkrát vyššia ako u ZSE, bilančná suma a zisk sa pohybujú na hranici desaťnásobku a tržby sú trojnásobné. Navyše EVN nie je celoeurópsky gigant, ale stredoeurópsky „hráč“, ktorý chce vytvoriť reálnu konkurenciu globálnym konkurentom. Odporúčanie M. Machovej iba nahráva globálnej monopolizácii, v ktorej sa nevytvára, no naopak stráca skutočná konkurencia. Niekoľko firiem si totiž rozdelí celý starý kontinent. Koniec lacnej elektriny Môžeme očakávať, že sa sľuby vládnej pravice o lacnejšej elektrine skončia rovnako ako Dzurindove reči o dvojnásobných platoch. Minulý týždeň denník Frankfurter Allgemeine Zeitung písal o najnovšej vlne zdražovania elektriny v Nemecku. Nazval to „druhou etapou liberalizácie trhu s elektrinou“, teda toho, čo sa práve deje na Slovensku. O málo sa znížili ceny v prvej fáze, keď sa rozvodné podniky báli, že po liberalizácii stratia dovtedajších odberateľov. Keď však ľudia zistili, že elektrina je síce lacnejšia, no ceny sú takmer rovnaké, nemalo pre nich význam „svoj“ energetický podnik meniť. „Pri týchto malých pohyboch v klientele sa rozvodným závodom neoplatí viesť medzi sebou cenovú vojnu a získavať klientov nižšími cenami elektriny. Preto dochádza k opačnému pohybu, rastu cien,“ pripomína nemecký denník. Prichádza niekomu na um jediný dôvod, prečo by mal nadchádzajúci vývoj na Slovensku vyzerať inak?
