Tradičné zvyky a rodinné úlohy slovenských Rómov

Pohreb
Počet zobrazení: 1753

Pohreb V deň pohrebu sa smútoční hostia zhromaždia pri rakve, každý mŕtveho poprosí o odpustenie a sám mu tiež odpúšťa. Potom farár pokropí miestnosť svätenou vodou a smútočný sprievod s rakvou opúšťa dom smerom k cintorínu (mulaňi bar). Pri vynášaní poklepú rakvu trikrát o prah domu, čím zaistia, aby duša mŕtveho odišla a on sa už o ničom, čo sa deje v dome, nedozvedel a ani sa už nevracal. Pri ceste Rómovia sústredia pozornosť na farára, pretože keby sa trikrát obrátil, čoskoro by zomrel niekto ďalší. Smútočný sprievod sprevádza smútočná hudba. Rakva sa spustí do hrobu, kam prítomní zhadzujú kvetiny, vence a hlinu. Smútočná hostina Hostinu pripravuje niekoľko žien, kým sa ostatní zúčastňujú na pohrebe. Podávajú sa párky s chlebom a horčicou, saláma alebo guláš. Tanier s občerstvením je prichystaný i pre dušu mŕtveho – dáva sa na stôl alebo za okno spolu s pohárikom tvrdého alkoholu. Po pohrebnej hostine sa všetky veci, ktoré mŕtvy používal, spália, pretože tomu, kto by ich používal, by mohli priniesť smrť alebo by ho mŕtvy chodil strašiť a pýtal by si veci späť. Približne tri dni po pohrebe sa mŕtvy objaví a vyjadrí svoje uspokojenie či výčitky voči pohrebu. Môže sa tak stať vo sne alebo nejakým znamením. Smútok sa drží približne rok. V tom čase sa blízki pozostalí nezúčastňujú na svadbách, zábavách a nesmú spievať. Ženy chodia v čiernom, muži nosia aspoň čiernu pásku. Hrob navštevujú počas sviatkov a pri výročí smrti. Mŕtvemu okrem kvetín a sviečok nosia i alkohol. Fľašu zasypú do zeme alebo ju vylejú na hrob. Zvykom je prinášať nebožtíkovi na hrob aj jedlo. Jedlo Kaj tut te chal den, ňigda ma odphen.–- Kde ti ponúknu jedlo, nikdy neodmietaj. Pre Rómov je príprava jedla rituál, ktorý podlieha množstvu pravidiel. Rómovia sa medzi sebou kastujú podľa druhu konzumovaného mäsa (žuže a degeša Rómovia – rituálne nečisté mäso degeša je koňské a psie). S jedlom je teda úzko spojené postavenie rómskej rodiny v celej komunite. Základným pravidlom úpravy pokrmov je dodržiavanie čistoty v rituálnom zmysle . Potraviny sa pripravujú v nádobách, ktoré sa nesmú použiť na iné účely. Nezjedené jedlo Rómovia vyhadzujú. Veria, že zvyšky „oňuchávajú“ nulovia a prejde tak do nich choroba. Pevne stanovené zásady vzťahujúce sa na prípravu jedla pomohli Rómom, žijúcim často v zlých hygienických podmienkach, znižovať pravdepodobnosť výskytu infekčných ochorení. Jedálny ceremoniál sa neobmedzuje len na praktickú úpravu jedla, ale zahrňuje aj požiadavky zamerané na emociálne prejavy gazdinej. Pri varení by mala mať príjemnú náladu, aby i pri jedení jedla bolo konzumentom príjemne. Zložité pravidlá vzťahujúce sa na stravovanie konkrétnej rodiny boli natoľko špecifické, že sa ani nepožadovalo od dievčat, aby nevyhnutne vedeli variť. Tejto úlohy sa zhostila ich svokra a učila ich kuchárskym zručnostiam v súlade so zvyklosťami rodiny.

Spracované podľa: Markéta HÁJKOVÁ: Rodina a zvyky slovenských Rómov usadených v ČR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984