Materák (asi) nemá od Kubiša ďaleko

Keby sme na Slovensku hľadali námet na nekonečný príbeh, určite by ním mohla byť Slovenská televízia (ST). Posmešné poznámky typu, aby sa celá budova v Mlynskej doline zrúcala a namiesto nej postavila nová, začínajú stávať čoraz aktuálnejšie. Každopádne ten, komu by STV
Počet zobrazení: 1110

Keby sme na Slovensku hľadali námet na nekonečný príbeh, určite by ním mohla byť Slovenská televízia (ST). Posmešné poznámky typu, aby sa celá budova v Mlynskej doline zrúcala a namiesto nej postavila nová, začínajú stávať čoraz aktuálnejšie. Každopádne ten, komu by STV mala slúžiť, občan, sa stáva takmer jej rukojemníkom. V každom prípade na ňu dopláca. Prvý kanál verejnoprávnej televízie sa s vyše 45-percentnou sledovanosťou pohybuje na druhom mieste. Tak to aspoň udáva VISIO. Práve tá agentúra, ktorá aj TV Joj namerala niekoľkopercentnú sledovanosť v čase, keď na jej obrazovke ešte len prebiehala vojna mravcov. Medzi najpopulárnejšie relácie STV patria Televízne noviny, diskusia O päť minút 12 a ďalej už len športové prenosy. Takže, žiadne kultúrne relácie, vlastná či pôvodná slovenská tvorba. Nemíňa sa tu poslanie verejnoprávnej televízie účinku? Zlatá baňa – pre koho? Problémy STV sa však nezačali včera, ani minulý mesiac či rok. Laik by povedal, že sú tu odjakživa. Dosiaľ nijaká vládna garnitúra totiž neprišla s komplexným riešením verejnoprávnej televízie, neudiala sa jej veľká reštrukturalizácia. Jednoducho, každá vláda si len dosadila svojho riaditeľa a ten svojich podriadených. A začínalo sa odznovu. Nikdy sa nič systematicky nevyriešilo, keďže každý tam bol iba maximálne na štyri roky. Málo? Veľa? Ťažko povedať. Hlavné je, že prvoradým cieľom každého šéfa bolo ako sa v prvom rade udržať na teplučkej stoličke. A nanajvýš ich ešte zaujímalo, ako na dobré fleky dosadiť svojich známych. Alebo, ako pre nich spraviť z verejnoprávnej inštitúcie zlatú baňu. Napríklad tak, ako to bolo v prípade zmlúv z čias kraľovania Igora Kubiša. Napovrch vyšli hádam dve najokatejšie zmluvy – so štúdiom Beta a spoločnosťou IP Bratislava, s.r.o., ktoré stále predstavujú časované bomby. Bývalý generály riaditel STV Igor Kubiš totiž krátko pred svojím odvolaním koncom októbra 1998 stihol podpísať so spoločnosťou IP, dnes už Arbomedia, kontrakt o exkluzívnom zabezpečovaní reklamy pre televíziu, pričom predal jej 50-percentný podiel v tejto spoločnosti, čím v nej STV stratila vplyv. Arbomedia je podľa zmluvy, ktorej platnost vyprší v roku 2003, jediná firma, ktorá môže predávať reklamný čas STV. Pravdaže, účtovala si za to dosť vysoké provízie. Podľa informácií denníka Pravda by malo ísť o 17 až 18 percent zisku. Zo zmluvy so štúdiom Beta zase STV hrozí pokuta vo výške 65 miliónov korún. „Súčasné vedenie vo chvíli, keď sa ujímalo funkcie, tvrdilo, že chce túto situáciu riešiť. Neviem o nijakom racionálnom dôvode, prečo sa tento problém nedal vyriešiť,“ povedal pre Pravdu podpredseda výboru pre kultúru a médiá NR SR Ján Budaj. Napríklad ani fakt, že podľa advokátskej kancelárie Ernesta Valka je spomínaná zmluva neplatná, zrejme súčasný manažment nezaujímal. Veď Arbomedia naďalej predáva reklamný čas verejnoprávnej televízie. V prípade súdneho procesu so štúdiom Beta sa teda M. Materák nepokúsil odvolať, v druhom ani nešiel pred súd. Otázka Prečo? je teda úplne namieste. Zdá sa teda, že Materák nemá od Kubiša veľmi ďaleko. Kvantita i kvalita vlastnej tvorby Ďalšia vec, ktorú v STV nevyriešilo ani nové vedenie, je pretrvávajúca prezamestnanosť v tejto inštitúcii. Každého náhodného návštevníka budovy v Mlynskej doline museli zaraziť predovšetkým „natrieskané“ bufety, či chodby plné len tak sa prechádzajúcich ľudí. Materák síce argumentuje, že predsa niekoľko stovák zamestnancov prepustil, ale na veci to nič nezmenilo. Veď aj za prostriedky ušetrené na tomto kroku sa vedenie rozhodlo navýšiť platy ostatným. Takže v konečnom dôsledku sa nič neušetrilo. Súčasný manažment vie teda zaujímavo hospodáriť. Dokonca dochádza k takým paradoxom, že interný asistent má ešte svojho externého asistenta. Mnohé funkcie sú zdvojené a tak sa niet čomu čudovať, že niektorí vlastne ani nemajú čo robiť. Najväčší problém v STV však spočíva v bujarej administratíve, ktorá prekvitá i na úkor tvorivej časti televízie. Iba pre porovnanie: STV má vyše 1500 zamestnancov, zatiaľ čo napríklad súkromná Markíza približne 450. Hoci majú obe inštitúcie iné poslanie, najhoršie je, že tento nepomer vôbec nekorešponduje so sledovanosťou. Taký vysoký počet zamestnancov STV sa však neprejavuje ani na kvalite, ani na kvantite vlastnej tvorby. Privyrábajúci si zamestnanci Ešte viac však zaráža fakt, keď na nakrúcaní relácie súkromnej televízie Markíza vidíte štáb a prenosové vozy banskobystrického štúdia STV. Na čo potom STV tých ľudí zamestnáva? Nebolo by pre ňu výhodnejšie, keby si títo založili vlastné firmy a STV by im potom prenajímala alebo dokonca predala techniku? Veď pre nich je takto výhodné brať aspoň minimálny plat v STV a potom si pohodlne „privyrábať“. Ale je to výhodné aj pre verejnoprávnu televíziu? Do očí však bije aj nesúrodosť jednotlivých krajských redakcií. Obrovské krajské štúdia žijú vlastným životom, akoby to boli osobitné televízie. Napríklad, ak si banskobystrické štúdio vymyslí nejakú šou po celom Slovensku, tak na nakrúcanie v Košiciach nevyužije tamojší štáb, ale ide tam so svojím. Je to ekonomický prístup finančne poddimenzovanej inštitúcie? Ešte malá poznámka k už toľko spomínanej prezamestnanosti. Prečo si v ostatných televíziách redaktori aj sami strihajú a v STV naďalej existuje veľké množstvo strižní a strihačov? Sú redaktori STV menej kvalifikovaní? Neschopnosť robiť kroky dopredu STV a dlhy by sme dnes mohli považovať takmer za synonymá. Pritom vláda pri predaji Slovenských telekomunikácii (ST) vedela, že ,,sekery“ verejnoprávnych médií treba riešiť. Dovtedy boli ST štátne, a vlastne to, čo dlhovalo štátne štátnemu, sa vždy vyriešilo. Teraz to však nešlo, a tak si verejnoprávne médiá ako hovnival kotúľali guličku dlhov stále pred sebou. Pritom podľa slov bývalého riaditeľa ST Ladislava Mikuša, STV dokonca poskytovali 50-percentnú zľavu. „Pôvodne STV tvrdila, že nám bude schopná platiť, ak im poskytneme zľavu 40 percent. Táto inštitúcia je jednoducho schopná zaplatiť za služby reálne dvanásť percent z nami navrhovanej sumy. Pritom slovenská vláda má podiel v ST. Tieto pohľadávky musíme financovať a tým sa znižuje výnosovosť kapitálu v tejto firme,“ tvrdil nedávno v týždenníku SLOVO L. Mikuš. Pritom nie je možné, aby štát verejnoprávnej televízii stále podával pomocnú ruku. Veď už je dosť „veľká“ na to, aby dokázala sama robiť krôčiky dopredu. Pritom vláda si pri predaji telekomunikácií musela uvedomovať, že tie nezostanú pri dampingových cenách, ale pôjdu nahor. ST totiž nejde o verejnoprávnu televíziu, ale o zisk. A je im jedno, či peniaze na účte majú od STV či od Markízy. Hlavne, že majú. A tak vláda dlhy STV a SRo vyriešila šalamúnsky a pokryla ich z dividend. To znamená, že peniaze, ktoré mali ísť pôvodne akcionárom, sa vrátia telekomunikáciám na splatenie dlhu verejnoprávnych médií. Akcionármi ST sú pritom Deutsche Telekom (51 percent), Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (34) a Fond národného majetku (15). Hokejisti či kolektívna zmluva Najnovšie sa o STV začalo rozprávať v súvislosti s iniciatívou Rady STV na odvolanie jej terajšieho ústredného riaditeľa. Dôvod: kolektívna zmluva, ktorá zvýhodňuje manažment pri odstupnom a spolu s desaťpercentným zvýšením platov pre zamestnancov len zvyšuje zadĺženosť tejto inštitúcie. Od parlamentných volieb nás delia necelé tri mesiace, STV je vo finančnej kríze a urobia sa zmeny smerujúce k zvýšeniu jej nákladov – to bola zrejme aj pre členov rady silná káva. Pritom za nehospodárnosť nedávno odvolali aj šéfa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, takže sa zdá, že už aj vláda začína finančné otázky vnímať citlivo. Paradoxné ale je, že Materákova stolička sa predtým neotriasla ani pri jeho neriešení nevýhodných zmlúv, ani pri podozreniach z politického manipulovania. Jediný raz mal „namále“ pri kritike, že STV nevysielala zábery z príletu slovenských hokejových majstrov sveta. Zdá sa, že si STV nevie na seba zarobiť a stále bude len bezodnou studňou, do ktorej bude štát liať peniaze. Veď aký má napríklad osoh z rekreačných zariadení, ktoré vlastní? Kto sa o to vôbec zaujíma? Ako využíva obrovské priestory vo svojej budove? Naozaj ich všetky potrebuje? A čo tak zatraktívniť teletex a viac ho využiť na reklamné účely? Ale to sú všetko už otázky pre nové vedenie verejnoprávnej televízie. Veď voľby sa blížia a s nimi aj výmena jej manažmentu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984