Reklama
Reklama

Vzájomne prospešná spolupráca

Týždenník SLOVO v č. 27/2002 uverejnil článok Eduarda Chmelára Natoidná demokracia. Keďže ide o čudný výber tvoriaci mozaiku faktov a domnienok, ktorý svedčí o jednostrannosti a účelovosti, Ministerstvo obrany (MO) SR považuje za potrebné v súlade s výzvou autora článku „odolávať tomuto náporu nezmyslov“ reagovať na niektoré jeho tvrdenia
Počet zobrazení: 860

Týždenník SLOVO v č. 27/2002 uverejnil článok Eduarda Chmelára Natoidná demokracia. Keďže ide o čudný výber tvoriaci mozaiku faktov a domnienok, ktorý svedčí o jednostrannosti a účelovosti, Ministerstvo obrany (MO) SR považuje za potrebné v súlade s výzvou autora článku „odolávať tomuto náporu nezmyslov“ reagovať na niektoré jeho tvrdenia. Už samotný nadtitul článku Militarizácia spoločnosti nadobudla nebezpečné rozmery je zavádzajúci. V čase, keď parlament, prezident, vláda a samotné MO SR prijalo celý rad legislatívnych a vecných opatrení na realizáciu zásady civilného demokratického riadenia a kontroly ozbrojených síl, E. Chmelár šikuje bojovníkov do boja proti militarizmu a NATO. Vo svojom úsilí o „nápravu vecí verejných“ si o.i. pomáha pejorativným novotvarom „natoidná demokracia“, ktorý si vypožičal od českého filozofa Václava Bělohradského. Nemáme tabuizované témy Je všeobecne známe, že Severoatlantická aliancia vznikla s cieľom chrániť slobodu, spoločné dedičstvo a civilizáciu národov, ktoré sa zakladajú na princípoch demokracie, slobody jednotlivca a zákonnosti. Vidí hádam autor článku v týchto hodnotách čosi, čo je pre občana Slovenska neakceptovateľné? MO SR nikoho v tomto štáte neignoruje, ako to tvrdí autor, tobôž neignoruje názor 40 percent obyvateľstva. Ale na rozdiel od E. Chmelára MO SR nemá ambíciu hovoriť za iných. Náš spôsob komunikácie s občanom je čitateľný. Usilujeme sa byť objektívni a zrozumiteľní. V našom rezorte nie je žiadna téma tabuizovaná. Vyvolávať zdanie ohrozenia, podozrievavosti a psychózy nie je na mieste. Nie je na to jednoducho dôvod. Dnešné uvažovanie o bezpečnosti a stabilite vo svete a Európe musí ísť za rámec „tradičného“ uvažovania. Nejde tu o prenášanie zodpovednosti na iných ani o zápecníctvo prezentované autorom článku, ale predovšetkým o potrebu úzkej a vzájomne prospešnej spolupráce štátov, medzinárodných organizácií v boji proti medzinárodnému terorizmu, etnickej intolerancii, náboženskému fanatizmu, organizovanému zločinu a ďalším hrozbám. Spoliehať sa teda v týchto podmienkach na nikým negarantovanú neutralitu, resp. na vlastnú sebestačnosť, je nezodpovedné a krátkozraké. Radi by sme sa nechali presvedčiť o tom, že individuálny variant obrany štátu je lacnejší a naopak kolektívny drahší. Komentár v podobe jednej vety je nepostačujúci. V tomto prípade platí známe Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba, teda nech sa každý vyjadruje k tomu, čomu rozumie. Ani v jednom zo štátov, ktoré sa začlenili do NATO, v súvislosti so samotným vstupom enormne nenarástli výdavky na obranu. V prípade Poľska, Česka a Maďarska išlo o nevyhnutné výdavky spojené s modernizáciou ozbrojených síl. Tieto výdavky, ale podstatne vyššie pri individuálnom spôsobe obrany, by museli za predpokladu, že by chceli mať medzinárodne rešpektované, moderné, bojaschopné ozbrojené sily, vynaložiť tak či tak. Táto premisa platí rovnako aj pre Slovensko. Nekorektné tvrdenia Tvrdenie autora o tom, že NATO nemá vplyv na rast kvality života, je neakceptovateľné v ľubovolnom variante. Ak pod kvalitou života rozumie životnú úroveň, každý, kto nie je poznačený zaujatosťou, musí skonštatovať opak. Z aliancie od jej vzniku nik nevystúpil a členské aj ašpirantské krajiny ju považujú za exkluzívny klub, ktorý garantuje ich stabilitu a rozvoj. Najnovší traja členovia NATO patria medzi stredoeurópske štáty, kde v posledných rokoch zaznamenali najväčší príliv zahraničných investícií a ten sa v ich prípade zdvojnásobil. Áno, Írsko a Rakúsko zbohatli aj bez NATO, no nie bez zahraničných investícií prevažne členských štátov aliancie! Označovať vyslanie slovenskej ženijnej jednotky do mierovej misie Trvalá sloboda za podvod je nekorektné, uráža to jej budúcich príslušníkov. Ide o špičkových odborníkov našich ozbrojených síl, ktorí na základe dobrovoľnosti prešli náročným výberom a chcú osobne prispieť k nastoleniu mieru v ťažko skúšanom Afganistane. Naša vláda o vyslaní tejto jednotky rozhodla po zodpovednom zvážení všetkých súvislostí a Národná rada SR ako najvyšší predstaviteľ občanov tohto štátu na svojej 61. schôdzi vyslovila súhlas s jej vyslaním. Nejde v nijakom prípade o vyhodenie sto miliónov korún, ale o premyslenú investíciu do našej bezpečnosti. Vie si E. Chmelár predstaviť niekoho iného ako ministra obrany SR, ktorý by mal v mene vlády konať v záležitosti vyslania našej jednotky do zahraničia? Prečo sa robí senzácia z toho, keď si minister plní svoju povinnosť? Proces schvaľovania vyslania tejto jednotky nebol v ničom výnimočný. Postupovalo sa v súlade so štandardmi, ktoré sa v takýchto prípadoch uplatňujú. Nie strach z verejnej mienky, ako tvrdí autor, ale racionalita a zodpovednosť boli kritériami konania vlády a parlamentu SR. Ponuka Slovenska do mierových misií je však podstatne širšia. V súčasnosti máme v mierových misiách vyše 700 vojakov. MO SR v súčasnosti rieši veľa úloh, ktoré súvisia s reformou ozbrojených síl, no v prípade záujmu sme ochotní poskytnúť Eduardovi Chmelárovi dostatok relevantných informácií tak, aby si mohol urobiť pravdivý obraz o dianí v našom rezorte.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama