Nová tvár, starý problém

Hoci sa Ivan Lexa vrátil na Slovensko s novým imidžom, v jeho kauzách ide o vyriešenie tých istých starých problémov, ktoré našu spoločnosť zaťažujú už takmer sedem rokov. Pritom vo väčšine prípadov je už v podstate dávno všetko jasné, ide iba o to, či exriaditeľ SIS ,,zaspieva“, alebo nie
Počet zobrazení: 1401

Hoci sa Ivan Lexa vrátil na Slovensko s novým imidžom, v jeho kauzách ide o vyriešenie tých istých starých problémov, ktoré našu spoločnosť zaťažujú už takmer sedem rokov. Pritom vo väčšine prípadov je už v podstate dávno všetko jasné, ide iba o to, či exriaditeľ SIS ,,zaspieva“, alebo nie. Ak by sa Lexa rozhodol rozprávať, môže byť jeho svedectvo nebezpečné nielen pre neho, ale najmä pre človeka, ktorý bol jeho súputníkom celých osem rokov. Človeka, ktorý ho objavil a ktorý bol ochotný na jeseň 1998 pre jeho ochranu vzdať sa poslaneckého mandátu a darovať mu tento post. Človek, ktorý bol celý ten čas jeho šéfom – Vladimír Mečiar. Človek schopný všetkého Ivan Lexa sa prvý raz objavil po Mečiarovom boku ako šéf Úradu vlády SR v januári 1991. Kým bývalí spolupracovníci premiéra Mečiarovu dôveru strácali, on ju získal. Bol mu taký verný, že spolu s ním na jar 1991 z úradu odišiel. Po víťazstve HZDS vo voľbách v roku 1992 sa stal opäť šéfom úradu. O rok neskôr vznikol prvý konflikt medzi ním a prezidentom Michalom Kováčom, ktorý ho odmietal vymenovať za ministra privatizácie so slovami, že ,,pán Lexa nespĺňa predpoklady na vykonávanie tejto funkcie a nemá ani moju osobnú dôveru“. Napokon si túto funkciu ponechal sám premiér Mečiar a Lexu vymenoval na ministerstve za štátneho tajomníka. Semienko nenávisti voči hlave štátu bolo zasiate... Po treťom nástupe V. Mečiara do vlády poslanci za HZDS presadili zmenu zákona, aby riaditeľa SIS namiesto prezidenta vymenúvala vláda. Mečiar tak z Lexu mohol urobiť šéfa tajných služieb. Stalo sa tak 18. apríla 1995 a vo vláde zdôvodnil svoj výber veľmi jednoducho: ,,Ivan Lexa je najkompetentnejším človekom na tento post.“ Pred verejnosťou však opäť kamufloval: ,,Pripravovali sme aj iných kandidátov (...), treba teda nájsť človeka schopného zobrať na seba zodpovednosť.“ Poslanec Ladislav Pittner za KDH utrúsil na margo tohto vyjadrenia krátku, ale výstižnú poznámku: ,,Nešlo o to, aby to bol odborne schopný človek, ale aby to bol človek schopný všetkého.“ Triptych a zavlečenie do Hainburgu Neskôr nasledovalo „teátro“, v ktorom parlament vyslovil nedôveru prezidentovi Kováčovi. Čo na tom, že Ústava SR niečo také vôbec neumožňovala? Valec HZDS už bol od povestnej novembrovej noci dlhých nožov dobre rozbehnutý. Niekoľko dní potom inicioval predseda Konferencie biskupov Slovenska Rudolf Baláž vyhlásenie, v ktorom katolícki biskupi vyslovili znepokojenie nad ,,spoločenským vývojom“ a ,,zároveň podporu a dôveru prezidentovi republiky“. Stačilo len niekoľko týždňov a iniciátor vyhlásenia pocítil na vlastnej koži, kto sa stal novým riaditeľom SIS. Biskupský úrad v Banskej Bystrici chcel predať triptych Klaňanie troch kráľov, pretože nemal peniaze na výstavbu nového kňazského seminára. Hneď potom, ako ho predali za 200 tisíc dolárov mužovi, ktorý sa predstavil ako Thomas Grabner, polícia obraz aj peniaze zaistila. Celá akcia bola narafičená prostredníctvom SIS s cieľom diskreditovať biskupský úrad. Po vysporiadaní sa s odbojnými biskupmi prišiel na rad opäť prezident. Jeho syna v Mníchove obvinil Peter Krylov z účasti na finančnom podvode voči slovenskej firme Technopol. Tesne pred tým, ako mal Michal Kováč ml. vypovedať pred nemeckým prokurátorom v tejto veci na území Slovenska, ho 31. augusta 1995 zavliekla organizovaná skupina do rakúskeho Hainburgu. Dvaja vyšetrovatelia – Jaroslav Šimunič a Peter Vačok – zhromaždili dôkazy o účasti príslušníkov, ako aj techniky SIS na tomto trestnom čine, no neskôr ich z prípadu ,,v záujme nestrannosti“ vymenili a kauzy ,,sa chytili Stredoslováci“, ktorí ju nevyšetrili, ale v súlade so želaním vtedajšej moci uložili ad acta. Aj v tomto prípade však existuje niekoľko nezvratných a verejne známych dôkazov o tom, že za tento čin zodpovedá Lexova SIS. Výpoveď o tom podal Oskar Fegyveres. Späť do súčasnosti Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča sa tejto funkcie na niekoľko mesiacov ujal Vladimír Mečiar. Ten dokonale využil svoje právomoci a v marci 1998 udelil amnestiu pre neznámych páchateľov zodpovedných za kauzu zavlečenia. Zachránil tak kožu Ivana Lexu, ale zároveň si kryl aj svoj chrbát. No amnestie nemusia byť pre Lexu záchranou, pretože vyšetrovatelia ho obvinili z niekoľkých ďalších trestných činov. Tak ako kedysi Capone, ani on nemusí ísť do chládku za svoj najväčší zločin v kauze zavlečnia, ale iba ,,za podružné trestné činy“. Spravodlivosti však bude učinené zadosť a to je najdôležitejšie. Obavy Sergeja Kozlíka z politických procesov sú neopodstatnené. Opodstatnená je však obava, že Lexa začne hovoriť. Tým by zasadil definitívne ranu svojmu dlhoročnému šéfovi. Koniec koncov bola by to v krátkom čase už druhá rana od jeho predtým milovaných Ivanov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984