Predvolebné prázdniny

Pokiaľ viem, u nás majú letné prázdniny iba príslušníci troch profesií: učitelia, herci a poslanci. Na týždne voľna sa samozrejme tešia učitelia so svojimi žiakmi, rovnako aj herci. Iba pre poslancov nie je posledné pracovné zasadnutie parlamentu v tomto volebnom období takou radostnou udalosťou. Má to niekoľko príčin
Počet zobrazení: 1322

Pokiaľ viem, u nás majú letné prázdniny iba príslušníci troch profesií: učitelia, herci a poslanci. Na týždne voľna sa samozrejme tešia učitelia so svojimi žiakmi, rovnako aj herci. Iba pre poslancov nie je posledné pracovné zasadnutie parlamentu v tomto volebnom období takou radostnou udalosťou. Má to niekoľko príčin. Tí, ktorí boli zaradení na kandidátku, sa musia pripraviť na namáhavú predvolebnú kampaň. Hoci ich to bude stáť v tohtoročnom horúcom lete veľa potu, nikdy nebol výsledok volieb do Národnej rady SR taký neistý. Tí, čo sa na kandidačnej listine neocitli, využili napríklad možnosť v poslednej chvíli založiť si vlastnú stranu. Čo ak onen povestný nerozhodnutý volič dá hlas práve im? Ako v športe sa aj politické strany delia na favoritov a outsiderov. Samozrejme, nik z nich neprizná, že patrí do tejto kategórie a všetky proklamujú nádej na úspech... Podľa výskumov verejnej mienky parlament sa v našej krajine zaraďuje medzi inštitúcie, ktoré majú vo verejnosti najnižšiu dôveru. Pred vyše desiatimi rokmi sa poslanci schádzali iba niekoľko ráz do roka. Médiá referovali o všeobecnom súhlase a ukazovali les zdvihnutých rúk. Dnes nielenže referujú o sporoch a hádkach, ktoré môžu, hoci sa to ešte nestalo, prerásť do ruvačky, ale nakrúcajú aj prázdne lavice, driemkajúcich poslancov či dokonca ceny v parlamentnom bufete. Lenže, ak by sme zrušili zákonodarný zbor a chceli pritom zostať demokratickou krajinou, každý týždeň by sa muselo konať referendum. Tam by nám predložili desiatky otázok. Väčšine z nich by sme ani nerozumeli. Neostáva teda nič iné, iba voliť našich poverencov, ktorí ich budú v našom mene riešiť. Takže problém ani nie je v samotnej inštitúcii, ale v jej osadenstve. Tí, čo za nás rozhodujú, by mali mať dostatočné morálne i odborné kvality. Všetci kandidáti na poslancov nás presviedčajú, že práve oni majú oné kvality, že práve oni budú najlepšie obhajovať a zastupovať naše záujmy. Ako sa to však končí, vedeli už starí Gréci a Rimania. Dodnes sa na dejepise učíme o vtedajších korupčných aférach. O dobrý mesiac nás čaká skutočná predvolebná kampaň. Prejavujú sa v nej absurdity našich čias. Politické strany sa nám budú ponúkať ako pracie prášky či nové značky piva. Billboardy s usmievajúcimi sa tvárami kandidátov sa budú nachádzať medzi tabuľami pozývajúcimi do striptízových podnikov alebo odporúčajúcich exotickú dovolenku. Ani televízne šoty propagujúce politické subjekty zväčša neodlíšime od reklamy. Ako odlíšime povestný bežný prací prášok od „bežnej“ politickej strany? O dva mesiace by sme mali ísť k volebným urnám. Okrsková komisia nám dá niekoľko desiatok lístkov s menami, aby sme jeden z nich hodili do príslušnej schránky. V tejto chvíli, ktorá trvá niekoľko sekúnd, budeme patriť medzi tie najslobodnejšie bytosti. Lenže, keď lístok dopadne, naša sloboda bude tá tam. Je to niečo podobné, ako keď sa rozhodujeme pri voľbe životného partnera. Ak by sme rozhodovali rovnako iracionálne, ako sa rozhodujú voliči počas parlamentných volieb, naše manželstvo by zakrátko stroskotalo. Ešteže poslancov volíme iba na štyri roky... Koho teda voliť? Budúcich poslancov by sme mali vyberať podľa toho, ktorá strana nám dá pokiaľ možno čo najväčšie záruky, že sa bude usilovať splniť svoje sľuby. Lenže kto priveľa sľubuje, ten z toho splní veľmi málo.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984