Dymová clona privatizačných zámerov
Štátny podnik Lesy SR prakticky od svojho vzniku v roku 1999 je terčom nevyberanej kritiky najmä predstaviteľov časti spracovateľov dreva. Mimoriadne mediálne aktívny je manažment Zväzu spracovateľov dreva. Mimochodom, táto organizácia zastrešuje necelú pätinu pracovateľov dreva na Slovensku. Polemizovať s nekvalifikovanými názormi, ktoré do omrzenia opakuje predstaviteľ uvedeného zväzu, je už mrhaním času. Je však smutné, že si niekto neschopnosť riešiť svoje problémy ventiluje osočovaním iného. V posledných dňoch sa terčom nepodložených útokov stal vládou schválený zákon o lesoch. Osobitnú angažovanosť vyvíja najsledovanejšie súkromné elektronické médium na Slovensku. Zaráža pritom najmä nekvalifikovanosť a tendenčnosť spravodajstva TV Markíza. Samozrejme, že priestor dostávajú len tí, čo nevedia prísť na meno všetkému, čo má prívlastok štátne. Ostatne aj vicepremiér Ivan Mikloš do omrzenia opakuje tézu o štáte ako najhoršom vlastníkovi. Len sa čudujem, čo potom robí vo vláde, ktorá riadi taký zlý „podnik“, ako je štát. Keď prehovoria odborníci na všetko... Poslanec Peter Tatár (OKS), pôvodným povolaním lekár, ale odborník na všetko, suverénne vyhlásil na televíznej obrazovke, že v prípade prijatia nového lesného zákona parlamentom budú štátne lesy každoročne dostávať takmer dve miliardy korún dotácií. Občan vraj takto zaplatí tisícku ročne len za to, že bude môcť voľne vstupovať do lesa, zbierať lesné plody a raždie. V návrhu nového lesného zákona sa však vôbec nepožadujú priame dotácie. A už v nijakom prípade nie iba pre štátne lesy. Hovorí sa o čiastke, ktorú by lesy potrebovali, aby boli schopné plniť všetky svoje funkcie. Ide najmä o mimoprodukčné funkcie a tie, ktoré súvisia so životným prostredím. Patrí sem náhrada ujmy na produkcii v prípade kategórie lesov ochranných a lesov osobitného určenia. Pritom nárok na náhradu ujmy majú len neštátni vlastníci! Určité obmedzenia pri obhospodarovaní lesov vyplývajú najmä zo zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý musia, samozrejme, rešpektovať aj lesníci. Na počudovanie pri schvaľovaní tohto zákona boli ticho všetci tí, ktorým tak prekáža lesný zákon. Mimochodom, ten navrhovaný je podľa mojej mienky rozhodne voľnejší ako platný zákon. Hádam jediným podstatnejším obmedzením je celková výška ťažby dreva na desaťročie, vyplývajúca z lesného hospodárskeho plánu. Nejde však o obmedzovanie v pravom zmysle slova, ale vyplývajúce z rozboru ťažbovej možnosti a zabezpečenia trvalosti drevnej produkcie. Aj vďaka premyslenej odborne podloženej regulácii ťažieb dreva prostredníctvom lesného hospodárskeho plánu stúpla za posledné polstoročie výrazne výmera rubných porastov a zásoby dreva na súčasných 214 m3 na hektár. V najbližších desaťročiach budú u nás výrazne narastať ťažbové možnosti. Teda reči o tom, že lesníci vykrádali a zničili lesy, sú absolútne nepravdivé. Šíria ich najmä rozliční samozvaní „odborníci“ s veľmi plytkými znalosťami, ale o to väčšou publicitou. Nezriedka ide o ľudí z úplne iných odvetví, ktorí v sebe objavili naslovovzatých odborníkov na lesníctvo. Vôbec im neprekáža, že tradícia racionálneho lesného hospodárstva má na Slovensku vyše 200 rokov. S lesníctvom sa vždy spájala aj ochrana prírody a tvorba krajiny. Dnes tak často proklamovaný model trvalo udržateľného rozvoja objavili už dávno lesníci. Pritom určité regulatívy ťažby dreva, ktoré by tak radi z lesníctva odstránili niektorí zástancovia čistej výnosovosti, sú základnou podmienkou trvalosti produkcie. Zákon zabráni drancovaniu Že kritikom nového lesného zákona nejde o zveľaďovanie nášho zeleného bohatstva, nechtiac priznal aj vrcholový predstaviteľ spracovateľov dreva. Podľa neho je vraj v rozpore so zásadou ekonomického využitia lesov. A ja dodávam, že zabraňuje nenásytnému drancovaniu lesov Slovenska. Pozoruhodný bol aj názor spomenutého poslanca našej najpravicovejšej strany, že schválením lesného zákona chce minister Pavel Koncoš zabetónovať štátne lesy a zabrániť zmene vlastníckych pomerov. Veľmi správny postreh a som rád, že to Peter Tatár povedal pekne nahlas. Áno, ide aj o zabránenie parcelácii lesov na množstvo malých neživotaschopných subjektov. Samozrejme, že aj ďalšie nehorázne klamstvá sa podsúvajú verejnosti. Kým vraj štátne lesy hospodária so stratou, všetky neštátne tvoria zisk. Nie je to pravda. Podpora, v posledných rokoch skôr symbolická, ide tak do štátneho, ako aj neštátneho sektora. Prečo práve štátne lesy čelia takýmto sústredeným útokom? Ťažko uveriť, že kritikom, či už zo strany drevárskej loby, ale aj niektorých ochranárskych združení ide o ich zveľaďovanie. Štátne vlastníctvo lesov jestvuje vo všetkých krajinách Európy. U nás ich podiel predstavuje okolo 42 percent. Treba tiež pripomenúť, že v užívaní štátu je celkom takmer 60 percent lesov SR. Ide o lesy, ktoré zatiaľ vlastníci z rozličných príčin neprevzali a spravidla ich obhospodarovanie je stratové. Samozrejme, na ťarchu štátu. Núka sa jediné vysvetlenie tejto kampane. Ide o nezakrytú snahu sprivatizovať lukratívnu časť štátneho lesného majetku. Pritom nejde len o lesné porasty, ale aj budovy, stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu. Je to jedna z mála oblastí v štáte, kde ešte je čo rozkradnúť. Reči o ekonomickom využívaní lesného bohatstva sú iba dymovou clonou a nemajú nič spoločné so strategickými zámermi slovenského lesníctva, ktorými sú ich zachovanie, ochrana a zveľaďovanie.
