Postoje Slovákov voči utečencom sa menia len pomaly

Otázka postojov väčšinovej populácie voči imigrantom stojí už celé desaťročia v centre pozornosti odborníkov i verejnosti najmä v tradičných azylových krajinách, akými sú Nemecko, severské európske štáty či Veľká Británia.
Počet zobrazení: 1147

Otázka postojov väčšinovej populácie voči imigrantom stojí už celé desaťročia v centre pozornosti odborníkov i verejnosti najmä v tradičných azylových krajinách, akými sú Nemecko, severské európske štáty či Veľká Británia. Z hľadiska monitorovania týchto postojov Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) sú významné najmä postoje obyvateľov voči prijímaniu utečencov, teda ľudí, ktorí si zasluhujú osobitnú pomoc a podporu z dôvodu prenasledovania či vojnových konfliktov. Miestne obyvateľstvo vyspelých demokratických krajín zväčša prejavovalo voči prítomnosti utečencov aspoň do istej miery solidaritu a relatívne porozumenie. UNHCR však v posledných rokoch aj v týchto štátoch znepokojene pozoruje výrazné zhoršovanie postojov verejnosti voči rozličným skupinám cudzincov, utečencov nevynímajúc. Súvisí to aj s prijímaním reštriktívnych opatrení v azylovej politike, postojmi politikov, ale aj akýmisi pocitmi presýtenia z prítomnosti cudzincov a utečencov, ktorých počty v niektorých krajinách, napríklad Nemecku, neúmerne vzrástli. Výrazne k tomu prispeli aj udalosti po 11. septembri, ktoré mali za následok podstatné zhoršenie vzťahov a neúmerný vzrast obáv voči ľuďom z moslimských krajín. Slovensko a utečenci Na Slovensku je situácia odlišná a mnohé z vyššie uvedených zovšeobecnení neplatia. Naša krajina utečencov v minulosti neprijímala a nie sme zvyknutí na ich prítomnosť. Obyvatelia v rámci bývalého Československa žili v dlhoročnej kultúrnej a sociálnej izolácii. ČSSR bola krajina, ktorá utečencov skôr produkovala. A tak je prijímanie utečencov a žiadateľov o azyl na území Slovenska stále relatívne novým sociálnym fenoménom. Pre mnohých ľudí táto otázka zostáva stále neznámym, vzdialeným problémom. Najmä v súvislosti so zhoršujúcou sa sociálnou situáciou našich rodín vnímajú Slováci problematiku prijímania utečencov s nevôľou, odmietaním a negatívnymi až nenávistnými postojmi. S utečencami sa zároveň spájajú isté obavy a strach. Práve strach z neznámeho a nepoznaného tvorí podstatu xenofóbie. V tomto prípade strach pramení z nepoznania utečencov. 0 čom svedčia výsledky sociologického prieskumu UNHCR na Slovensku považuje otázku monitorovania postojov obyvateľstva k utečencom za jeden z kľúčových problémov. Aj preto zadalo úlohu o zisťovaní postojov obyvateľov SR k utečencom oficiálnej agentúre Focus, a to v roku 1998 a 2001. Posledné výsledky sociologického prieskumu z mája 2001 ukázali, že viac ako dve tretiny (67 %) ľudí na Slovensku sú stotožnení s názorom, že utečencom treba pomáhať alebo poskytovať im humanitnú pomoc. Utečencom treba pomáhať, lebo sú to ľudia v núdzi, ktorí potrebujú pomoc iných. Pomoc a ochrana by im však mali byť poskytnuté výlučne v prípadoch, ak ich k úteku z vlasti viedli závažné dôvody. Na druhej strane značná časť populácie má negatívne pocity z prítomnosti utečencov na území Slovenska a obávajú sa dôsledkov, ktoré ich prítomnosť prináša. Takmer tri štvrtiny respondentov (73 %) súhlasia s výrokom, že utečenci stoja náš štát priveľa peňazí. Podľa necelých dvoch tretín (63 %) respondentov prispievajú utečenci k zvyšovaniu kriminality na území Slovenska a 60 percent respondentov si myslí, že utečenci prinášajú rozličné choroby. Polovica respondentov zastáva názor, že utečencov, ktorí prídu na naše územie, by sme mali poslať čím skôr späť do krajiny ich pôvodu alebo do inej krajiny (51 %) a taktiež polovica opýtaných súhlasí s názorom, že utečenci berú pracovné príležitosti obyvateľom Slovenska (50 %). Prečo sa máme starať o utečencov Povinnosť postarať sa o utečencov a poskytnúť ľuďom žiadajúcim o azyl možnosť ochrany vyplýva pre Slovensko najmä z medzinárodnoprávnych záväzkov – pristúpenia k Ženevskej konvencii o postavení utečenca (SR ju podpísalo v roku 1993). Naša cesta do demokratickej Európy a otvorenej spoločnosti sa totiž spája aj s realizáciou úloh v oblasti prijímania utečencov a azylovej politiky. Politici nedostatočne zdôrazňujú, že úroveň starostlivosti o utečencov je jedným z veľmi závažných kritérií nášho možného vstupu do Európskej únie. Sú tu však aj záväzky morálne, akési splácanie morálneho dlhu minulosti, najmä ak si uvedomíme, že o našich utečencov z bývalého Československa sa v minulosti postarali a poskytli im neraz veľkorysú pomoc v iných krajinách. Málokedy sme však ochotní priznať, že sila komunity závisí práve od toho, ako sa dokáže postarať o tých, ktorí sú v najväčšej núdzi. Čo znamená pre utečenca akceptácia okolím Intolerancia sa spája s takými osobnostnými vlastnosťami a charakteristikami, ako sú napríklad agresivita, hostilita, negavítne postoje či nízka frustračná tolerancia. V mnohých krajinách Európy, Slovensko nevynímajúc, sa cudzinci a utečenci stávajú obeťami množiacich sa slovných i fyzických útokov. Práve nepriateľské postoje voči migrantom, utečencom a žiadateľom o azyl tvoria v súčasnosti vo svete jeden z najpodstatnejších zdrojov rasizmu a porušovania ľudských práv. Boj proti rasizmu a xenofóbii, ako aj formovanie tolerantných postojov k menšinám a cudzincom má osobitný význam aj z hľadiska samotnej kvality života cudzincov s priznaným postavením utečenca žijúcich na území SR. Pre utečenca je veľmi dôležitá otázka jeho pozitívnej akceptácie okolím a miestnou komunitou. Prostredie azylovej krajiny sa prechodne stáva novým domovom utečenca a vytvára jednu z podstatných podmienok jeho úspešnej integrácie. Tolerancia neznamená len ustupovanie či zhovievavosť. Je to predovšetkým aktívny prístup vyplývajúci z pochopenia všeobecných ľudských práv, ochota akceptovať odlišnosti iných, ich výzor, kultúru, životný štýl, náboženstvo a uznávať rovnoprávnosť všetkých ľudských bytostí.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984