Tradičné zvyky a rodinné úlohy slovenských Rómov
Úmrtie Viera v mule (duchovia mŕtvych) je u Rómov dodnes veľmi silná, a preto pohrebnému obradu venujú veľkú pozornosť. Celý rituál je zameraný na udržiavanie dobrého vzťahu so zomretými. Mulové môžu byť dobrí aj zlí. Dôvod na návrat z „oného“ sveta môže byť rozličný. Mŕtvy človek má s niekým nevyrovnané účty a chce sa mu pomstiť, alebo ho trýzni nejaké nesplnené želanie, alebo mu chýbajú jeho príbuzní. Duše dobrých mulov chodia príbuzných varovať, zlí mulovia ľudí desia, robia im modriny, hádžu riadom a môžu na človeka privolať aj chorobu. Rómovia veria, že okolo postele zomierajúceho sa zhromažďujú duchovia zomretých príbuzných. Jeden z nich - mulo poslancos - prichádza, aby umierajúceho odviedol na onen svet. Okrem umierajúceho ich nik nevidí. Smrť chorého predznamená vrznutie dverí, zatrasenie okennej tabule a sen o zuboch. Pokiaľ niekto z príbuzných chorého uvidí padať hviezdu, pravdepodobne chorý zomrie. Aby umierajúcemu uľahčili odchod na onen svet, zoberú mu Rómovia perinu aj vankúš. S posledným vydýchnutím sa musia všetky zrkadlá zvesiť alebo aspoň otočiť či zakryť látkou. Zvyk má ochrániť živých pred svetom duchov. Pokiaľ nie je mŕtvy pochovaný, nesmie sa v miestnosti z hygienických dôvodov variť a vetrať. Susedia sa zhromažďujú v dome zomretého a podávaním ruky, objatím či pobozkaním prejavujú pozostalým sústrasť. Vodu, ktorou zomretého umývali, vylievajú príbuzní na miesta, kde nik nechodí, pretože na človeka, ktorý by po tomto mieste prešiel, by mohla prejsť choroba, na ktorú zomrel. Oči sa mŕtvemu zatlačia mincami, aby so sebou nikoho nezobral. Otvorené ústa Rómovia podväzujú šatkou. Mŕtveho vo sviatočnom oblečení uložia do rakvy umiestnenej uprostred miestnosti na dvoch stoličkách. Šaty, ktoré mal na sebe v čase smrti, sa spália, zakopú alebo uložia do rakvy - košeľa pod hlavu a nohavice pod nohy. Prstene, hodinky, náušnice, okuliare a ďalšie osobné predmety sa mŕtvemu nechajú. Do rakvy sa dáva aj fľaštička alkoholu, cigarety alebo fajka. Súčasťou pohrebnej výbavy sú aj peniaze, pretože ich budú od mŕtveho na onom svete požadovať. Vkladajú sa do vrecka alebo do dlaní. Na nohy sa mŕtvemu obujú papuče alebo sa nechajú iba ponožky. Zosnulé malé deti obkladajú kvetinami a svätými obrázkami. Niekedy pridajú pomaranč, jablko, výnimočne hračkou. Väčšie dievčatá a chlapci obklopujú rakvu ako družičky a mládenci. Ak zomrie tehotná žena, do rakvy sa jej vloží časť detskej výbavičky, aby malo dieťa na onom svete čo na seba. Pri otvorenej rakve Rómovia držia tri dni stráž (te vartinel). Do desiatej hodiny večernej sa striedajú muži a ženy, večer už len muži. Rozprávajú si rómske rozprávky a príbehy, dávajú si hádanky, spomínajú na mŕtveho. Spev a tanec je zakázaný. Alkohol sa piť môže, nik by sa však nemal opiť. Z prvého pohára každý naleje trochu na podlahu a povie: „Leskeri voďi mi otpočinel! Váš leskri voďi! Pre lskri loki phuv!“ - „Nech jeho duša odpočíva! Za jeho dušu! Nech mu je zem ľahká!“ Pohárikmi sa však nesmie štrngať.
