Ako poslať mamičku do politiky

Vzdialenosť medzi tým, o čom človek sníva a skutočnosťou závisí od sebadôvery jedinca, od jeho schopností, prostredia, v ktorom sa pohybuje, a od mnohých vonkajších skutočností, ktoré sám nemá možnosť ovplyvniť. Dosiahnutie cieľa je často podmienené splnením určitých osobných ambícií.
Počet zobrazení: 1344

Vzdialenosť medzi tým, o čom človek sníva a skutočnosťou závisí od sebadôvery jedinca, od jeho schopností, prostredia, v ktorom sa pohybuje, a od mnohých vonkajších skutočností, ktoré sám nemá možnosť ovplyvniť. Dosiahnutie cieľa je často podmienené splnením určitých osobných ambícií. Po čom však túžia ženy? Po šťastnej rodine, po vzdelaní, po profesijnom uspokojení a sebarealizácii. Napríklad i v politike. Hoci právo žien podieľať sa na politickom živote je výdobytkom minulého storočia, hovorili do politiky oveľa skôr. Ono známe „za všetkým hľadaj ženu“ platí už niekoľko storočí. Napriek tomu, že všeobecné volebné právo v bývalom Československu zaviedla ústava už v roku 1920 a platilo tak pre mužov, ako i pre ženy, tie sa do politiky v prvej polovici 20. storočia veľmi nezapájali. Ani v minulom období plnom deklarovanej sociálnej rovnosti ústiacej do nelogickej rovnakosti tomu nebolo inak. Žena totiž v politike bola i nebola. Až November 1989 so sebou priniesol určité uvoľnenie, vlnu nadšenia pre nové veci. Ženy sa identifikovali s novými verejnými záujmami a začali túžiť po ďalších možnostiach, chceli sa uplatniť v politickej sfére. Aká by teda mala byť ideálna politička? Aké vlastnosti by jej nemali byť cudzie? Otázky, pri ktorých sa derú na jazyk odpovede v duchu populárno-náučnej príručky pre dosiahnutie celoživotného úspechu. Preto sa ako prvé vo vymenúvaní ideálnych prívlastkov minú tie hovoriace o čestnosti, priamosti a zásadovosti. Jednoducho, vlastnosti vzorného ľudského charakteru, ktoré by si mala každá adeptka osvojiť už v detstve a dospievaní. Uvedomujúc si rozdelenie spoločnosti na základe rodov by jednou z jej zásadných politických požiadaviek malo byť presadzovanie rovnakých príležitostí žien a mužov. Ideálna politička by mala byť ochotná učiť sa, o veciach verejných by mala v parlamente hlasovať len na základe hlbšej znalosti problematiky. Logické. Ideál pracuje v tíme, nezištne. Rešpektuje kolegov. Nekupčí so svojím hlasom v duchu hesla ,,Niečo za niečo“. Politička je, samozrejme, neúplatná. Váži si voličov, je s nimi v častom kontakte, neupiera im právo na informovanosť. Koniec koncov, raz bola jednou z nich. Vyratúvanie vlastností ideálnych političiek by mohlo v podobnom duchu pokračovať. Tu problém nie je. Omnoho zložitejšie sa javí prekonanie bariéry zabetónovaného politického systému, ktorý nejaví náznaky ústretovosti voči občanom, ženy nevynímajúc. Ak aj žena ašpirujúca na političku spĺňa vyššie uvedené kritériá, bolo by naivné veriť, že ju bude spoločnosť, teda i muži, akceptovať. Žena nebude obdarovaná, musí sa o zmenu súčasného stavu postarať sama. Otázka však vôbec nestojí na tom, prečo majú ísť ženy do politiky, ba dokonca sa netýka ani ich počtu. Diskusia by sa skôr mala viesť o tom, aké ženy by mali ísť do politiky a aká by mala byť ich silná agenda, aby na otázky typu prečo a či (ženy v politike) nebol priestor. Naozaj, pýtal sa niekto niekedy, prečo a či muži patria do politického života?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984