Zvíťazila ľavica, dopredu pravá?
Skutočnosť, že po prvý raz od novembra 1989 získala v ČR parlamentná ľavica viac hlasov a mandátov ako pravica, je na prvý pohľad najzaujímavejšou správou z volieb do Poslaneckej snemovne. ČSSD a KSČM ako ľavicové strany vo svojom súčte získali 48,72 percenta hlasov a 111 mandátov v dvestočlennej snemovni, zatiaľ čo ODS s Koalíciou iba 38,74 percenta a 89 poslaneckých kresiel. Potom, čo sociologické výskumy zaznamenali, že verejnosť začala vnímať otázky sociálnej spravodlivosti ako základnú politickú tému, je tento pohyb zákonitý. Ide o situáciu, ktorá by mohla predznamenať i jesenné komunálne a senátorské voľby. No ani po voľbách v Česku sa nedá celkom vylúčiť mierny úkrok vlády doprava. Spojí sa víťaz s porazeným? Sociálnej demokracii treba zablahoželať k víťazstvu. Zisk 30,2 percenta hlasov a 70 mandátov znamená obsadenie prvej priečky vo volebných pretekoch. Ale radosť v jej tábore musí byť len relatívna, lebo aj víťazstvo je iba relatívne – v absolútnych číslach poklesol počet jej priaznivcov takmer o 490 tisíc. Analýza kampane ČSSD tiež potvrdzuje, že témy do mediálnej predvolebnej diskusie prinášala vláda, a nie vedenie strany. Situáciu pri rokovaní o novej vláde komplikuje to, že Koalícia vyšla z volieb nielen ako slabý, ale potenciálne tiež ako explozívny partner. V absolútnych hodnotách by šlo o spojenie dostatočné – slabé postavenie Koalície by mohlo uľahčiť kompromis pri zostavovaní programového vyhlásenia a 101 mandátov by malo stačiť na vyslovenie dôvery vláde. No v Koalícii bude vládnuť chaos. Oproti súčtu hlasov KDU-ČSL a Unie svobody v roku 1998 jej ubudlo takmer 370 tisíc priaznivcov. Pri zisku 14,27 percenta hlasov a 31 mandátov sa prepadla na štvrtú pozíciu, čo je samo osebe depresívne. Zdrojom napätia v Koalícii bude i to, že sa veľa hviezd Unie svobody/DEU nedostalo do Poslaneckej snemovne i vďaka ľudovcom. Tým sa podarilo využiť preferenčné hlasovanie tak, že pomer medzi zvolenými predstaviteľmi KDU-ČSL a Unie svobody/DEU je 21 k 8, čo pri prehre Koalície znamená prírastok jedného mandátu pre ľudovcov. Takéto vylúpenie kandidátky sa neodpúšťa. Navyše skutočnosť, že Koalícia nezvíťazila ani v jednom z volebných okrskov, naznačuje, že môže prepadnúť v jesenných senátorských voľbách. Ak chce sociálna demokracia zostaviť stabilnú a funkčnú vládu, mala by rozmýšľať, ako vykĺznuť zo svojho sľubu spolupráce s Koalíciou. Chyby ODS a zisky komunistov Druhé miesto, zisk 24,47 percenta hlasov a 58 mandátov pri poklese počtu hlasov podobne ako pri ČSSD o takmer 490 tisíc - to je pre ODS veľké rozčarovanie. Je o to väčšie, že jej predvolebná kampaň bola nepochybne najsofistikovanejšia. Zdá sa, že úspech dosiahli strany, ktoré zvolili menej útočný tón a uprednostnili prezentáciu dlhodobej práce pred reklamnou kampaňou. Začína byť zrejmé, že sa ODS pomýlila vo svojej stratégii, ktorú vložila do opozičnej zmluvy. Verná svojim ideologickým predsudkom predpokladala, že sa sociálna demokracia vládnutím znemožní. Zle odhadla povahu ekonomického cyklu v Európe i kvality Zemanovho tímu. Všeobecne tiež platí, že už pri relatívnej stabilite ekonomiky je propagačná sila výkonu vládnej moci taká veľká, že sa dá veľmi ťažko prekonať opozičnou propagandou. Ale aj po porážke ODS predstavuje pre ČSSD nádejnejšieho partnera na dohody ako Koalícia. Komunisti sú jediní, komu vo voľbách pribudli hlasy (18,51 percenta, teda + 7,5 boda) i mandáty (41, teda o 17 viac ako v roku 1998). Ich volebný úspech ukazuje, že sa vôbec nepodaril zámer Miloša Zemana KSČM marginalizovať. Tá je zo všetkých parlamentných strán najpríťažlivejšia pre nespokojných voličov. Vlastne ako jedinú ju vo svojom neurčitom postoji k Európskej únii vnímajú ako obrancu pred nekritickým nadšením ČSSD a Koalície, ktoré súťažia o to, kto je Bruselu oddanejší. Zároveň je komunistická strana jediná, ktorá dáva najavo programovú nespokojnosť s politickou situáciou – čo je dnes postoj viac ako polovice ľudí v Česku. Sociálni demokrati by mali zvážiť, či účinnejšou cestou k zníženiu vplyvu komunistov nie je to, že prevezmú podiel zodpovednosti za krajinu. Cenou za rýchlu vládu stabilita Účasť iba 58,8 percenta voličov je spolu s úspechom KSČM najvýraznejšou ukážkou trvajúcej slabosti predvolebných sociologických prieskumov, keďže všetky veľké agentúry svorne očakávali volebnú účasť okolo 70 percent. Je možné sa prieť o príčinách ďalšieho dramatického poklesu záujmu občanov o voľby - či je v pozadí hyperaktivita nových mladých podnikateľov, ktorí nemajú čas na politiku, alebo sklamanie z politického vývoja, tradičná nespokojnosť s politickými stranami či strata dôvery v možnosť ovplyvniť politiku svojím hlasom. Práve tak môže byť v pozadí volebnej pasivity spokojnosť so situáciou a istota, že sa v zásade nemôže nič zmeniť. Volebné výsledky umožňujú ľahké a rýchle zostavenie väčšinovej vlády. Rýchle riešenie však v sebe skrýva veľké riziko nestability a malej funkčnosti exekutívy. Nejednota Koalície spojená s opozíciou ODS a KSČM môže pre sociálnu demokraciu vytvoriť veľmi zložité prostredie: vládnuť sa síce dá bez zákonov, ale nie proti zákonom. Oveľa väčšiu stabilitu sľubujú ťažšie riešenia v podobe dohody ČSSD s ODS alebo s KSČM, či už o spoločnej vláde alebo o podpore menšinovej vlády. Takéto riešenie by mohlo ponúknuť i viac istôt v senátorských a následne v prezidentských voľbách. V najbližších dňoch sa ukáže, či je vedenie sociálnej demokracie pripravené prijímať zložité, strategicky zamerané rozhodnutia.
