Vláda vytvára súkromné monopoly
Slovenská poisťovňa (SP) ešte stále nie je sprivatizovaná. Nádnárodný koncern Allianz v nej doteraz nemôže vykonávať vlastnícke práva. Privatizácia tejto najsilnejšej štátnej finančnej inštitúcie sa pritom prezentovala ako posledný veľký úspech odchádzajúcej ministerky Brigity Schmögnerovej. Už výber privatizéra SP sprevádzali vážne pochybnosti. Zainteresovaní hovorili o nemeckej poisťovni Allianz od začiatku ako o vopred určenom víťazovi. Napriek tomu, že išlo o lukratívny obchod, zoznam záujemcov sa veľmi rýchlo scvrkol na dvoch. Podľa znalcov európskeho poisťovníctva má Allianz dlhé roky veľmi úzke kontakty s vládnucimi nemeckými sociálnymi demokratmi. Samozrejme, na zisk z privatizácie netrpezlivo čaká aj štátny rozpočet. Cena šesť miliárd korún je osobitnou kapitolou, ku ktorej sa ešte vrátime. Aj tu platí: privatizovať za každú cenu. A opäť nejde len o obeť modle kapitalizmu, ale najmä o to, že zdecimované slovenské hospodárstvo nenapĺňa štátnu kasu natoľko, aby vláda mohla normálne vykonávať svoje povinnosti. Preto rozpredáva aj to, čo vždy prinášalo a stále prináša nemalé zisky. Menšie síce, ako je privatizačný výnos, ale dlhodobé. Zatajovaná zmluva s Allianzom Nepodarilo sa nám však zistiť, či štát už niečo zinkasoval. Vysokopostavený predstaviteľ jednej zo zainteresovaných inštitúcií nám totiž vysvetlil, že privatizačná zmluva je tajná. Malo sa tak stať na žiadosť kupujúceho! Ak ide o obchod medzi súkromníkmi, dá sa takýto postup pochopiť. Je však neospravedlniteľné, ak sa verejnosť už ani po rozhodnutí nemôže dozvedieť, za akých podmienok vláda predáva národný majetok. To, že si to želá privatizér, je v poriadku. Lenže v akej pozícii zase stojí naša hrdá vláda pred súkromným kapitálom, keď takúto podmienku akceptuje? Celú zmluvu vraj nepoznajú ani v samotnej SP. Na základe skúseností z podobných obchodov možno predpokladať, že Allianz musel zložiť kúpnu cenu na bankový účet a štát s ňou bude môcť disponovať až po uzavretí celého obchodu. Napokon nie je vylúčené, že štát o tých šesť miliárd korún príde. Môže sa totiž stať, že sa privatizácia SP neukončí podľa terajších predstáv vlády a poisťovne Allianz. V tejto chvíli má všetko v rukách Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (PÚ). Občania v pozícii nevoľníkov Priložené tabuľky hovoria o tom, aký podiel na slovenskom trhu majú, resp. budú mať po definitívnom splynutí SP s Allianzom jednotlivé poisťovne. Dosiaľ SP jednoznačne dominovala. Štát už vykonal mnoho legislatívnych krokov, aby jej pozíciu oslabil a od roku 1990 sa to výrazne aj podarilo. S monopolmi predsa máme dosť neblahých skúseností, stačí spomenúť Slovenské telekomunikácie alebo káblového operátora UPC. Je preto dobré, ak sa každý veľký hráč na trhu dostane pod tlak konkurencie a to platí aj o štátnej firme. Keď už vznikne monopol, je takmer nemožné udržať ho na uzde, akýkoľvek štátny regulačný orgán bude slabým súperom. Napokon na to doplácajú radoví občania, ktorí sa stávajú v rukách monopolu nevoľníkmi. „Slovenská poisťovňa mala doteraz o čosi viac ako polovicu trhu. Predtým bola vlastne monopolom zo zákona a keďže sa spája s treťou či štvrtou najväčšou poisťovňou u nás, tak sa v podstate dá povedať, že tu vzniká nový monopol, ešte väčší, ako je dnes štátna poisťovňa,“ vysvetľuje výsledok privatizácie generálny tajomník Slovenskej asociácie poisťovní Vladimír Rančík. „Vláda neposudzovala tieto súvislosti, lebo to spadá do kompetencie iného orgánu. My sme posúdili odporúčanie privatizačnej komisie a stotožnili sme sa s ním. Viac právomocí vláda v takejto záležitosti jednoducho nemá,“ bráni sa vicepremiér Ivan Mikloš. Ide o alibizmus. Vláda predsa musí pri všetkých rozhodnutiach myslieť na to, aký to bude mať dopad na radových občanov. Najmä pravicoví ministri na čele s Miklošom majú plné ústa podpory voľnej súťaže a liberalizácie trhu. Ale ku skutočnej liberalizácii nestačí prijať zákony, slobodná ruka trhu nefunguje. Ak je totiž cieľom trhovej súťaže zarobiť čo najviac, koncentrácia je očakávanou cestou na dosiahnutie vyššej efektivity. Takýto vývoj vedie celkom prirodzene k monopolizácii na trhu. Ak vinou vládneho rozhodnutia predať SP koncernu Allianz vznikne ešte väčší monopol, doplatia na to práve občania. Na koho teda súčasná vláda myslí? Chce vybudovať kapitalizmus, aj keby tu nemal zostať kameň na kameni? Likvidácia malej konkurencie Istá miera koncentrácie vedie automaticky k likvidácii konkurencie. Každý motorista pozná povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel. Doteraz v ňom mala zákonom chránený monopol SP, odteraz sa môžete poistiť v rozličných inštitúciách. Toto poistenie znamená, že ak motorista spôsobí nehodu, škodu zaňho uhradí príslušná poisťovňa. Pre poškodeného je práve toto poistenie istotou, že neostane bez odškodnenia, preto je pre každé auto, autobus, ba aj traktor povinné. Lenže škody pri haváriách bývajú vysoké, nehovoriac o odškodnení za zranenia, či nebodaj smrť. Ceny škôd vysoko prekračujú cenu poistného. Aby teda poisťovňa neskrachovala hneď pri prvej poistnej udalosti, musí mať poistené isté množstvo áut. Povedzme, že cena poistky je 4000 korún. Aby ste uhradili iba 40-tisícovú škodu, musíte mať poistených desať áut a to ešte nič nezarobíte. Pritom vaše náklady nepredstavuje len vyplatenie samotnej škody, ale aj ľudia, ktorých zamestnávate, a priestory, v ktorých pracujú. Ak teda nedosiahnete istú hranicu – napríklad 20-tisíc poistených áut, nedokážete takúto službu poskytovať. Teda v prípade, že podiel nejakej poisťovne na trhu je primalý, neudrží sa na ňom. To len posilňuje monopol, lebo ľudia po takej skúsenosti celkom prirodzene idú radšej k najsilnejšiemu. „Neobávam sa, že by sa u nás naplnil takýto scenár. Ak sa pozrieme aj na západnú Európu, tak predpokladám, že pozícia takejto novej veľkej poisťovne sa bude oslabovať,“ argumentuje V. Rančík. Lenže najsilnejšie poisťovne v západnej Európe majú maximálne 25-30-percentný trhový podiel, u nás to bude vyše 60 percent! Rozhoduje Protimonopolný úrad „V prípade, ak ide o fúziu, pri ktorej dosahujú účastníci určitý obrat na slovenskom trhu v danej oblasti podnikania, alebo dosahujú isté percento z trhového podielu, musí takáto fúzia získať súhlas Protimonopolného úradu SR,“ vysvetľuje zákon o ochrane hospodárskej súťaže predsedníčka PÚ Danica Paroulková. „Prípad privatizácie Slovenskej poisťovne presne spadá do rozhodovacej právomoci nášho úradu.“ Správne konanie sa začalo 7. februára tohto roka a podľa zákona môže trvať až päť mesiacov. Najnovší termín stanovil úrad na polovicu júna, ale už sa ozvali hlasy, že sa bude opäť predlžovať. „Chápem, že ide o ťažké rozhodovanie, lebo sa spájajú v podstate lídri na trhu,“ komentuje tento fakt I. Mikloš. „Myslím si, že konečné rozhodnutie by malo byť v prospech fúzie,“ hovorí V. Rančík. D. Paroulková, ale aj zástupcovia Allianz sa odmietajú k súčasnému stavu akokoľvek vyjadrovať. Šéfka PÚ si však uvedomuje, že ide o náročné rozhodovanie, a preto chce k nemu pristupovať zo všetkých ohľadov. Pripúšťa však, že úrad nemusí vydať súhlas. „Máme tri možnosti,“ zdôrazňuje, ,,s koncentráciou súhlasiť, súhlasiť s ňou, ale za určitých podmienok, alebo s ňou vydať nesúhlas. V takom prípade by musela vláda hľadať iného záujemcu.“ „Doteraz sa vláda takouto možnosťou nezaoberala, počkáme na verdikt úradu a potom urobíme, čo bude treba urobiť,“ reaguje I. Mikloš. Dokonca aj podmienečný súhlas nemusí znamenať definitívne riešenie. D. Paroulková: „Stanovíme nejaké podmienky a potom budeme sledovať ich plnenie. Ak sa nesplnia, môže to znamenať odobratie súhlasu aj v budúcnosti.“ Vlani v júni, keď vypísali výberové konanie na nového majiteľa SP, ani 23. januára 2002, keď s privatizáciou súhlasila vláda, ba dokonca ani 1. februára, keď pred objektívmi kamier slávnostne podpisoval zmluvu nový šéf rezortu financií František Hajnovič, nik z ministrov asi nerozmýšľal, aké dôsledky ich rozhodnutie bude mať. Možno to niektorí predsa len vedeli, a práve preto hlasovali za. Či to bolo v prospech občanov Slovenska, je však otázne. Pri všetkých slovenských vládach si túto otázku kladieme akosi pričasto.
