Sonda do názorov občanov Slovenska
Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti ani z nej vychádzajúca stratégia ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky sa nedali urobiť bez zohľadnenia poznatkov o tom, čo si o budúcej podobe spoločnosti myslia naši ľudia. Súčasťou tvorby týchto dokumentov, ktoré sme vytvorili pre vládu SR a koncom minulého roka predložili verejnosti, bol sociologický výskum s názvom Názory občanov na budúcnosť Slovenska. Zisťovali sme, ako naši obyvatelia hodnotia súčasný stav spoločnosti i svoju osobnú životnú situáciu, ako si predstavujú optimálny vývoj krajiny i svoju budúcnosť a čo sú ochotní urobiť pre naplnenie týchto predstáv. Výrazná väčšina sa zhodla na podpore princípov rovnosti (podpory rozvoja všetkých ľudí), regulácie spoločenského života (vnášanie poriadku a disciplíny do života) a stability (zabezpečenie pokojného života občanov). Najmenšiu mieru zhody názorov výskum zistil v preferovaní rozhodujúceho subjektu riadenia. Asi polovica opýtaných sa nazdáva, že by to mali byť najmä odborníci, druhá polovica si myslí, že by sa malo prihliadať najmä na názory verejnosti. Ako jedinú zo zásad zodpovedajúcich potrebám modernizácie uprednostňovala väčšina respondentov technicistickú orientáciu, čiže orientáciu na dosiahnutie vysokej technickej vyspelosti spoločnosti. Ideálna predstava a konzumný ideál Aká je predstava ideálnej, resp. žiaducej spoločnosti podľa väčšiny obyvateľov Slovenska? Je to spoločnosť, ktorá sa orientuje skôr na dosiahnutie vysokej technickej vyspelosti ako na duchovný rozvoj. Približne rovnaký podiel na rozhodovaní o verejných záležitostiach by v nej mali mať odborníci aj laici. Mala by sa viac usilovať zabezpečiť ľuďom pokojný život, ako sa snažiť dosahovať maximálnu ekonomickú výkonnosť. Mala by dbať skôr na zaručenie poriadku a disciplíny, než na poskytovanie čo najväčšej voľnosti ľuďom. Rovnomerný rozvoj všetkých občanov by mala uprednostňovať pred podporovaním najnadanejších ľudí. Podľa získaných údajov existuje pomerne výrazná súvislosť medzi technicistickou orientáciou a preferovaním riadenia spoločnosti odborníkmi, orientáciou na dosahovanie ekonomickej výkonnosti, na poskytovanie čo najväčšej miery voľnosti ľuďom a na prednostnú podporu talentovaných. Existuje však aj súvislosť medzi orientáciou na zabezpečenie pokojného života občanov, duchovného rozvoja, poriadku a disciplíny a na rovnosť. Väčšia časť obyvateľstva Slovenska uprednostňuje skôr princípy riadenia, ktoré garantujú pohodlnú, pevne regulovanú rovnosť a spoločnosť zabezpečujúcu pokojný život, ktorá je pritom i vysoko technicky vyspelá a prihliada sa v nej na názory verejnosti. Nositeľom orientácie viac vyhovujúcej modernizácii a vytváraniu znalostnej spoločnosti, ktorá je však na Slovensku menej početne zastúpená, je najmä mladšia, ekonomicky produktívna a vzdelanejšia časť populácie. Ľudia sa spoliehajú na štát Ak vezmeme do úvahy aj iné zistenia výskumu, najmä o životných cieľoch jednotlivcov, ideálom väčšiny obyvateľov je konzumná spoločnosť, ktorá funguje na základe vysokej technickej vyspelosti, udržiavania poriadku a disciplíny, rovnostárstva a zohľadňovania názorov radových občanov pri rozhodovaní o verejných záležitostiach. Pretrvávanie ideológie štátneho paternalizmu v myslení občanov dokumentuje fakt, že až 56,8 percenta oslovených rozhodne alebo skôr súhlasila s názorom, že problémy občanov by mal riešiť predovšetkým štát. Dobrá tretina respondentov výskumu (35,6 percenta), ktorí vyjadrili opačný názor signalizuje, že iba pomerne malá časť občanov zaujíma protikladnú pozíciu založenú na individualizme, na aktivite a zodpovednosti jednotlivcov za svoj osud. Nositeľmi tejto pozície sú častejšie vzdelanejší, mladší a ekonomicky aktívni ľudia. Štát teda podľa názoru väčšiny obyvateľov Slovenskej republiky zohráva v spoločnosti hlavnú úlohu, ktorú si – ako ukazujú ďalšie poznatky výskumu – dokonca želajú posilniť. Vplyv občanov áno, ale... Obyvatelia Slovenska sú, paradoxne, za posilnenie vplyvu radových občanov (vrátane významných osobností vedy a kultúry), aj za posilnenie vplyvu štátu či štátnych inštitúcií (prezident, vláda, parlament, štátna správa). Posilňovanie vplyvu občanov však nespájajú s rozšírením vplyvu občianskych organizácií ani politických strán či svojej angažovanosti v orgánoch miestnej samosprávy.Na jednej strane si teda želajú, aby sa viac rešpektovali ich potreby, požiadavky a názory na fungovanie a vývoj spoločnosti. Na druhej strane nie sú ochotní občiansky alebo politicky sa angažovať. Silu pôsobenia tejto občianskej pasivity pritom ešte zdôrazňuje volanie po posilnení vplyvu štátu pri správe verejných vecí a ovplyvňovaní budúcnosti našej spoločnosti. V tejto súvislosti vyznievajú zaujímavo aj zistenia výskumu o tom, že naši občania sa najčastejšie vyslovovali za zmenšenie vplyvu cirkví, medzinárodných zoskupení, resp. inštitúcií (Európska únia, NATO atď.), domácich i zahraničných korporácií a podnikateľov. Obyvatelia SR si uvedomujú, že ako predpoklad ďalšej modernizácie Slovenska treba riešiť naliehavé spoločenské problémy (vrátane korupcie a klientelizmu), ktoré pociťujú vo všetkých oblastiach života. Zrejme však nepovažujú tieto medzinárodné politické a ekonomické štruktúry za sily, ktoré by nám mohli pomôcť tieto problémy odstrániť alebo zmenšiť. Ochota deklarovaná a skutočná Veľká väčšina (89 percent) občanov sa podľa zistení výskumu domnieva, že Slovensko by si malo vypracovať víziu vývoja, s ktorou by sa mohli stotožniť. Väčšina je aspoň v deklaratívnej rovine ochotná podporiť aj realizáciu takejto vízie zvýšením svojej aktivity pri ďalšom vzdelávaní a zvyšovaní kvalifikácie, zlepšením svojho pracovného výkonu, absolvovaním menších zmien vo svojej práci alebo na pracovisku, ako aj výraznejšej pomoci iným. V tejto súvislosti však väčšina nie je ochotná podstúpiť v živote očividné zmeny (dochádzanie za prácou na väčšiu vzdialenosť, sťahovanie za zamestnaním, zníženie množstva času pre rodinu, oddych a záľuby), ani ekonomické obete (zvýšené dane, pokles príjmu a životnej úrovne, dočasná strata sociálnych istôt). Neželá si ani prehĺbenie sociálnych rozdielov a rast prisťahovalectva. Ak porovnáme deklarovanú ochotu podieľať sa na vytváraní modernej, znalostnej spoločnosti s ich súčasnou činnosťou v prospech zlepšenia života, umožňujú zistenia výskumu konštatovať značný rozdiel. V súčasnosti sa totiž nejakým spôsobom vzdeláva, resp. vedomosti si rozširuje len štvrtina opýtaných. Ochotu vzdelávať sa, zvyšovať si kvalifikáciu či sa rekvalifikovať, prejavili až tri štvrtiny. Iba štvrtina z nich pre zlepšenie svojho budúceho života tvrdo pracuje, no pre uskutočnenie vízie je ochotných zvýšiť svoj výkon v práci až 65 percent. Do svojho intelektuálneho rozvoja investuje iba štvrtina ľudí, štvrtina sa orientuje najmä na pracovný výkon a pätina hlavne sporí, prípadne investuje zarobené peniaze pre zisk. Individuálne životné stratégie občanov Slovenska sú teda v súčasnosti najmä výkonové a úsporné (prípadne i uskromňovacie). Stratégia investovania do seba, do svojho osobnostného rozvoja, je zastúpená pomerne slabo. Volia ju najmä mladší, vzdelanejší a ekonomicky aktívni ľudia. Najmenej sú v slovenskej populácii zastúpené životné stratégie založené na inovátorstve a riziku – na tvorbu, vynálezcovstvo, podnikanie atď. Väčšina nedôveruje väčšine Ochota podporiť víziu vývoja spoločnosti podmieňuje aj dôveru k ostatným, ktorí ju budú spolu realizovať. Miera dôvery je však v našej spoločnosti v súčasnosti pomerne nízka. Iba 37,4 percenta respondentov výskumu sa nazdáva, že väčšine ľudí možno dôverovať.K podobným zisteniam o nízkej miere dôvery v našej spoločnosti dospeli i ďalšie, medzinárodné výskumy. Vďaka nim možno konštatovať, že touto charakteristikou Slovensko za väčšinou európskych štátov zaostáva. Dôvera v ľudí súvisí aj s dôverou k spoločným činnostiam, k ochote pomáhať iným, k schopnosti ľudí spolupracovať a navzájom si pomáhať, teda so sociálnou súdržnosťou. Výsledky výskumu ukazujú, že len asi tretina občanov Slovenska verí aj v ochotu ľudí pomáhať iným. Že sa naši občania väčšinou usilujú iným pomáhať, si myslí len 34,3 percenta respondentov. Autor je sociológ
