V európskych krajinách po novom

Podľa výročnej správy Asociácie holandských univerzít z roku 1999 takmer 80 percent vedeckého výskumu v medicíne v Holandsku vykonávajú doktorandskí študenti. Vo fyzike by boli bez ich výskumu výsledky päťkrát nižšie
Počet zobrazení: 1689

Podľa výročnej správy Asociácie holandských univerzít z roku 1999 takmer 80 percent vedeckého výskumu v medicíne v Holandsku vykonávajú doktorandskí študenti. Vo fyzike by boli bez ich výskumu výsledky päťkrát nižšie. Týmto zisteniam zodpovedá i podpora poskytovaná mladým výskumníkom, ktorá im umožňuje uspokojivo žiť a pracovať doma v Holandsku. Doktorandi sú klasifikovaní ako riadni zamestnanci univerzít, ich mzda sa každoročne zvyšuje, majú nárok na zdravotné poistenie i materskú dovolenku. V mnohých európskych krajinách, Slovensko nevynímajúc, je však situácia menej priaznivá. Podmienky na získanie PhD. Ukončenie troj- až päťročného postgraduálneho štúdia obhájením písomnej práce a získaním titulu PhD. sa v Európe považuje za dosiahnutie najvyššieho možného vzdelania. Asi preto je vo väčšine európskych krajín mladý vedec, ktorý sa usiluje získať doktorandský titul, klasifikovaný ako študent. Berie sa ako samozrejmosť, že nie je plnohodnotným pracovníkom, veď predsa „iba študuje“. Tomu zodpovedajú i podmienky: štipendium vo forme istého druhu podpory, povinnosť hradiť si sám sociálne a zdravotné poistenie, či spoločenský status na úrovni ostatných študentov. V skutočnosti je však pracovníkom s úplným vysokoškolským vzdelaním, ktorý je často členom výskumného či pracovného tímu a má podiel na jeho výsledkoch. Ako tvrdí španielsky profesor Vázquez Vaamonde: „Nie je argumentom, že študujete, lebo chcete získať PhD. Všetci postgraduálni pracovníci sa učia počas zamestnania. Volá sa to získavanie skúseností.“ Chabé podmienky práce a doktorandského štúdia v Európe majú jasný následok – únik mozgov najmä do Spojených štátov a Japonska, kde majú veľmi dobre vyčíslené, koľko od mladých vedcov získajú. Preto im poskytujú neporovnateľne lepšie podmienky. Na rozdiel od EÚ, kde sa na výskum vyčleňuje priemerne 1,95 percenta HDP, v USA je to 2,64 a v Japonsku dokonca 3,04 percenta. Únik mozgov (brain drain) je zo štátov únie najväčším problémom v Taliansku a Španielsku, práve tam, kde priznávajú, že majú najhoršie podmienky pre mladých výskumníkov. Financovanie a uplatnenie Príjem doktorandských študentov je vo väčšine európskych štátov nižší ako priemerná mzda, veľakrát dokonca nižší ako minimálna mzda. Napríklad v Estónsku mesačne predstavuje 115, v Írsku 187, v Maďarsku 200 a v Grécku 293 eur. Nízky príjem si kompenzujú vedľajším pracovným pomerom, čo následne spomaľuje výskum a odďaľuje jeho dokončenie. Pomalý postup v písaní práce býva často tiež výsledkom ťažkostí v komunikácii s vedúcim práce. Doktorand je chápaný ako študent, a tak sotva nájde mechanizmy, ktoré by mu umožnili zmeniť vedúceho v prípade, že spolupráca nefunguje. Zastúpenie žien medzi európskymi doktorandmi sa v poslednom období zvýšilo. Problémom nie je počet žien, ktoré ukončia svoj doktorát, ale fakt, že len veľmi málo z nich zostane pracovať vo vede alebo na poste univerzitných profesoriek. Takáto situácia vládne v celej Európe. Dokonca čím je krajina hospodársky rozvinutejšia, tým je problém závažnejší. Ďalším kľúčovým problémom, ktorý spôsobuje odchod vzdelaných mladých ľudí, sú slabé perspektívy po ukončení doktorátu. V mnohých európskych štátoch pripisujú ľuďom, ktorí získali maximálne možné vzdelanie, iba malú hodnotu. Napríklad v Taliansku neexistuje mzdové ohodnotenie dosiahnutého PhD. Ani vo francúzskom súkromnom sektore sa tento titul neuznáva. Doktorandi takmer na celom starom kontinente vrátane Francúzska a Veľkej Británie majú problém získať dlhodobý pracovný kontrakt. Väčšina pracovných miest je iba krátkodobých, často opäť viazaných na štipendium. Ak chce mladý výskumník získať financie na vlastný výskum, môže o grant požiadať, iba ak pôsobí v rámci určitej inštitúcie. Ideálny stav nenájdete nikde Želateľný súbor dobrých podmienok by sme mohli „pozbierať“ z jednotlivých štátov. V prvom rade je to priznanie spomínaného statusu pracovníka, a nie študenta. Zahŕňa pracovnú zmluvu, z ktorej vyplývajú všetky štandardy priznané Medzinárodnou organizáciou práce: nárok na materskú dovolenku, adekvátnu podporu v chorobe a v prípade invalidity, poistenie zranenia pri práci, zodpovedajúca mzda. Takéto postavenie majú doktorandi v Rakúsku, Nemecku, Holandsku a Dánsku, po dvoch rokoch ho na zvyšné dva roky štúdia získavajú v Grécku a Švédsku. Nedostatok štátnych financií na podporu doktorandov riešia v Estónsku systémom pôžičiek. Doktorandi môžu požiadať o pôžičku, ktorú po získaní titulu a zamestnaní sa v štátnej inštitúcii splatí daná inštitúcia. V niektorých štátoch potrebné financie dokázali nájsť nielen vo forme pôžičky. Vo Fínsku doktorand mesačne zarába 1500 až 1800, v Belgicku 1450, v Nemecku sa v poslednom období štipendium zvýšilo zo 715 na 1000 eur. Vedúci doktorandov vo Švédsku majú možnosť absolvovať špeciálne kurzy, ako majú viesť študentov. V Holandsku má zase zabezpečiť kvalitu štúdia a dobrú spoluprácu s tútorom detailný plán, ktorý v prvých mesiacoch mladý výskumník a jeho vedúci spolu vypracujú. Po roku nasleduje vzájomné zhodnotenie práce, na základe ktorého sa môže pracovná zmluva skončiť študentovi i vedúcemu. Naopak, v Nemecku doktorand spravidla nikde nie je registrovaný, nemusí vypracovávať priebežné správy, ani absolvovať prednášky či kurzy. Iba na záver ho hodnotí jeho vedúci. Vládne tam stále veľmi silný Humboldtov ideál – dať študentom maximálnu slobodu, i keď 40 percent z nich údajne priznáva, že by uvítalo viac pravidelnej kontroly. Vo všetkých spolkových krajinách sa na druhej strane nositeľom titulu PhD. priznáva vysoká sociálna prestíž. Štart vlastného výskumu po skončení štúdia uľahčuje vo viacerých krajinách osobitný štátny fond, ktorý existuje v Taliansku, Fínsku, Británii, Švédsku i v Maďarsku. Absolventovi dáva možnosť financovať nákup prístrojov, materiálu a zamestnať aj ďalších výskumníkov. Asi najlepšiu perspektívu nájsť si dobré zamestnanie majú podľa ich vlastných slov doktorandi vo Švédsku. Vstúpime do EURODOC? Problém nedostatočnej prepojenosti európskych vedeckých pracovníkov by sa mal vyriešiť vytvorením spoločného priestoru pre výskum (European research area) do roku 2006. Ten bude zbližovať nielen mladých univerzitných a akademických výskumníkov, ale aj nevládne inštitúcie a ústavy a mal by zahrnúť všetkých vedcov. Zlepšenie podmienok pre mladých vedcov, aby sa zvýšil ich podiel na európskom výskume, a tým sa zlepšili i výsledky európskej vedy, je cieľom novozaloženej organizácie európskych doktorandských študentov EURODOC (www.precarios.es/eurodoc). Táto organizácia dáva mladým výskumníkom, ktorí sa pripravujú na získanie titulu PhD. alebo ho už dosiahli, možnosť diskutovať o spoločných problémoch, spolupracovať pri ich riešení a reprezentuje ich v dialógu s európskymi orgánmi a inštitúciami. Medzi jej členov patrí deväť národných organizácií z Maďarska, Francúzska, Španielska, Holandska, Talianska, Švédska, Veľkej Británie, Írska a Grécka. Hoci prijatie Charty EURODOC podporili i doktorandi z ďalších štátov, títo figurujú iba ako podporujúci zástupcovia. Členom organizácie sa totiž môže stať iba národná asociácia. V Estónsku, Švédsku, Nemecku a na Slovensku sa na jej založenie čaká. Členstvom a prácou v EURODOC by sme veľa získali. Predovšetkým by sme mohli využívať skúsenosti krajín, kde sa podarilo nájsť riešenie problémov, ktoré nás rovnako trápia, lepšie by sme sa zapojili do medzištátnej akademickej spolupráce a výmeny, a tak by sme zastavili únik najschopnejších mladých vedcov z našej krajiny.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984