Reklama
Reklama

Alternatíva k populizmu a pravici

SDA vznikla zvláštnym spôsobom. Na jej začiatku nebola ani veľká historická udalosť, ani perfektný marketingový plán opierajúci sa o presný rozpočet garantovaný viacerými ekonomickými subjektmi, ani početná skupina vládnych predstaviteľov, či mediálny mág schopný urobiť z minerálky fantu
Počet zobrazení: 1401

SDA vznikla zvláštnym spôsobom. Na jej začiatku nebola ani veľká historická udalosť, ani perfektný marketingový plán opierajúci sa o presný rozpočet garantovaný viacerými ekonomickými subjektmi, ani početná skupina vládnych predstaviteľov, či mediálny mág schopný urobiť z minerálky fantu. Aj keď bol prvoradý dlhodobý zápas o charakter, vonkajšiu profiláciu a vnútorné pomery v SDĽ, ktorý viedol k vzniku a pôsobeniu názorovej platformy – Moderná európska socialistická strana, udalosť, ktorá sa stala katalyzátorom rozhodnutia o vytvorení prípravného výboru novej strany bola banálna: odvolanie členky vlády stojacej na čele veľmi nepopulárneho rezortu financií. Búrlivá reakcia značnej časti slovenskej spoločnosti, teda nielen členov či sympatizantov SDĽ, na to, akým spôsobom a s akým odôvodnením sa udialo odvolanie Brigity Schmögnerovej, bola dôkazom, že miera nespokojnosti so správaním sa vedenia SDĽ je taká veľká, že zdola vzniká objednávka na vytvorenie jasnej, slušnej, serióznej a vypočítateľnej sociálnodemokratickej alternatívy k tomu, čo ľudí sklamalo. Povzbudivé listy a odkazy Takú záplavu povzbudivých listov, mailov a odkazov som naposledy zažil na začiatku 90. rokov, keď sme prišli s myšlienkou premenovania a transformácie KSS. Pán Drahomír z Púchova napísal: ,,Vždy som vo voľbách volil konkrétne mená, posledne na kandidátke SDĽ. Preto som s bolesťou sledoval politické smerovanie tejto strany, ktoré vedie k priepastnému číslu volebných preferencií. O to s väčšou radosťou vítam aktivity ľudí, názorovo mi blízkych, opustiť stranu, ktorá sa spreneveruje svojim voličom a uberá sa nevedno akým smerom.“ Pán Augustín z Trenčína vyjadril plnú podporu rozhodnutiu založiť SDA a verí, „že nebude poznačená ľavicovým extrémizmom a spiatočníctvom, súčasne však ani priveľkým liberalizmom“. „Tlieskam vám i pani Schmögnerovej. Zrejme zmením svoje rozhodnutie neísť voliť! Popracujem i na svojom manželovi a presvedčím ho, že treba voliť vašu stranu,“ napísala nám pani Margita z Prievidze. Jeden z mojich najobľúbenejších učiteľov na univerzite mi prvýkrát po dlhých rokoch poslal odkaz, pri ktorom sa mi nahrnuli slzy do očí: „Možno to malo prísť aj skôr. Ale vďaka bohu, že to vôbec prišlo. Vďaka za to, že ste sa konečne vzbúrili. To je veľmi dôležitý signál pre všetkých eticky založených a slušných ľudí. Želám vám, aby ste vo svojom statočnom postoji vytrvali. Pokúste sa na Slovensku vybudovať naozajstnú, autentickú a vierohodnú ľavicu, to jest nielen mocenský, ale najmä názorový a hodnotový prúd vyznačujúci sa predovšetkým úctou k ľudskej práci a nekompromisnosťou voči príživníctvu v akejkoľvek podobe, pozitívnym vzťahom k životu vyznávajúcim všetko, čo je naozaj slobodné, mladé. Ukážte ľuďom, že skutočná ľavica sa dokáže aj usmievať, že ide o podanú ruku všetkým, čo okolo seba hľadajú vždy to múdrejšie, krajšie, svetlejšie a najmä optimistickejšie. Politikov, šíriacich okolo seba nenávisť máme už všetci po krk.“ Ozvali sa aj Slováci z Čiech, ba dokonca z Nemecka. Pán Vojtech z Königsbergu odmailoval tieto priam programové riadky: „Slovensko potrebuje stranu, ktorá by sa postupne stala vyvážením vcelku zrelého pravicového bloku, ktorá by bola oslobodená od vplyvu komunizmu a ktorá by hájila záujmy odberateľov práce, ako sa v Nemecku hovorí, stranu, ktorá by sa popri tomto svojom poslaní usilovala o zdravú podnikateľskú klímu z hľadiska spokojných zamestnancov, stranu, ktorej by bola cudzia akákoľvek známka populizmu a išla cestou vecnosti, odbornosti a argumentácie.“ Bokom neostali ani nespokojní voliči iných strán hlásiacich sa do ľavo-stredového priestoru. Pán Rudolf z Novej Dubnice napísal: „Hádam sa nájdu ľudia, ktorí založia skutočnú sociálnodemokratickú stranu a budú v nej uprednostňovať najmä morálne hodnoty, ktoré sú kľúčom k hospodárskej a sociálnej prosperite.“ Peter Lacena, takto popísal to, čo by malo byť ústrednou témou novej strany: „Sme stranou slušných, čestných a pracovitých ľudí. My vieme, že ste, hoci si vás už dlhšie nik nevšímal. Dajte nám šancu, aby sa to zmenilo.“ O desiatkach takýchto a podobných vyznaní by určite mohli rozprávať všetci delegáti ustanovujúceho snemu SDA, ktorý sa zišiel v Bratislave 13. apríla. Takto, zdola, sa rodil zmysel, program, štýl a étos SDA. To je naša odpoveď tým, ktorí na našu adresu donekonečna omieľajú, že sme stranu založili pre dajaké nenaplnené osobné ambície. Nebudeme znevažovať súperov Vecný spor o podstatu a štýl sociálnodemokratickej politiky odmietam zmeniť na výmenu osobných invektív. Vždy som sa usiloval o kultúru sporu. Nikdy som neútočil na dôstojnosť oponentov. Vždy som argumentoval otvorene - politicky, ideologicky, nie znevažovaním politického súpera. Odo mňa nebude nik počuť, že by som nejakú stranu nazval zberným kontajnerom, ako to odznelo zo Smeru na adresu SDA, a nikomu z SDĽ nebudem vracať ani opakované znevažovanie svojej osoby, lebo nepociťujem osobné nepriateľstvo k nikomu. Pokojne a sebavedome tvrdím, že vznik SDA je výrazom našej politickej zodpovednosti, ktorá sa opiera o správne videnie slovenských realít. Veď už skoro dva roky sa čoraz častejšie ozývajú hlasy slušných, prirodzene ľavicovo, sociálnodemokraticky orientovaných ľudí, že v nasledujúcich voľbách nemajú koho voliť. Pravicovo orientované strany voliť nechcú, hoci aj uznávajú niektorých ich politikov ako osobnosti, alebo im aspoň prisudzujú zásluhu na tom, že pomohli vyviesť štát z medzinárodne ponižujúceho postavenia, ku ktorému nás doviedla predchádzajúca vládna garnitúra, a populistov zo zásady voliť nebudú. Na Slovensku je veľa ľudí sklamaných z politiky, ktorú im doteraz ponúkali vedenia SDĽ, SOP, SDSS a k voľbám sa nezberali. Povinnosťou zodpovedných politikov so štátnickými rozmermi je postarať sa, aby sa na tohtoročných voľbách zúčastnilo čo najviac občanov. Veď sa bude rozhodovať o strategickom zaradení Slovenska na dlhé roky. Preto je nevyhnutné vytvoriť podmienky, aby si volič mohol vybrať z ponuky nielen vpravo, ale aj vľavo, aby mal motiváciu ísť voliť. Vznik našej strany motivuje potreba štandardnej a vypočítateľnej sociálnodemokratickej alternatívy pre slovenského voliča. Úspech SDA bude zároveň posilnením záruky, že po voľbách budú na Slovensku jasne dominovať prointegračné, demokratické sily so zahraničnou kreditibilitou. Zároveň je to podmienkou, aby sa mohol formovať blok stredo-ľavých síl, ktorý bude vyvažovať HZDS-ĽS na jednej strane a demokratickú pravicu na druhej strane. Kto bráni spolupráci? Politická skúsenosť ma naučila, že nie je podstatné, ako politika vnímajú stranícki funkcionári, aj keď od ich názoru závisí jeho postavenie v príslušnej hierarchii. To podstatné je, ako nás vnímajú voliči. Oni si urobia úsudok, kto je moderný a pozerá do budúcnosti, a kto sa nostalgicky vracia do minulosti, kto sa v politike správal seriózne a dôveryhodne a kto bol vulgárny, nevypočítateľný a nedôveryhodný, kto reprezentuje moderný politický štýl, a kto vracia do spoločnosti maniere, o ktorých si ľudia mysleli, že už patria do minulosti. V tomto kontexte treba vnímať aj úvahy o integrácii ľavice. S počudovaním som zaznamenal, že práve tí, čo nevedeli zniesť ani len existenciu názorových platforiem v SDĽ a označovali ich za rozbíjanie strany, tí, čo urobili všetko, aby z SDĽ poslali preč ľudí, ktorí jej priniesli najviac hlasov, tí, čo inzerujú v Pravde svoje potešenie, že sa SDĽ konečne zbavila Weissa a Schmögnerovej a že tak konečne budú robiť tú pravú, čistú, nefalšovanú ľavicovú politiku, dnes pobúrene ukazujú na SDA prstom, že vraj bráni integrácii ľavice. Nepozerajme sa preto na problém integrácie očami funkcionárov strán, ale očami voličov. Ako by ledva konštituovanú SDA posudzovali tí, ktorí práve po jej vzniku pocítili nádej, že budú mať koho voliť, keby sme sa miesto našej politickej agendy, ktorú ponúkame, začali zaoberať opätovným spájaním sa s tými, ktorých voliči odmietli? Ako by sme vyzerali, keby sme sa chceli vrátiť tam, kde nás pre naše názory a predstavy o politike opakovane odmietli? To platí aj pre tých, ktorí odišli z SDSS a SOP a vstúpili do SDA. Naozaj by mohla vzniknúť nová nádej pre voličov, ktorí pociťujú potrebu politickej rovnováhy a chcú tu mať štandardnú a serióznu sociálnu demokraciu, aby sa mechanicky na jednej kandidačnej listine spojili strany a tí ich vedúci predstavitelia, ktorí svojím správaním vyvolali najhlbšiu krízu dôveryhodnosti ľavice od roku 1989? Naozaj ktosi úprimne verí, že by takto mohla vzniknúť nová kvalita, skutočná alternatíva voči populizmu a dominujúcej pravici? Nie je rozumnejšie hovoriť o integrácii voličov, počkať na ich úsudok a až po voľbách sa vrátiť k otázke organizačnej integrácie, pravda, na pevných politických hodnotách a zásadách? Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama