každý sme iný, všetci sme si rovní - Tradičná rómska rodina

I. čas
Počet zobrazení: 1542

I. časť Bibacht te manuš čoro, mek goreder bibacht, te hino korkoro. – Je nešťastie, ak je človek chudobný, ale ešte väčšie nešťastie je, ak je sám. Tradičná rómska rodina famel´ija sa od modernej rodiny západného typu líši predovšetkým spoločným spolužitím viacerých generácií. Príslušnosť k rodine má pre Róma zásadný význam. S rodinou sa identifikuje, stáva sa súčasťou jej zložitej štruktúry, prijíma jej prísne pravidlá, kultúrne a etické normy. Postavenie člena rodiny určujú dva základné faktory: pohlavie a vek. Tradičná rómska rodina je patriarchálna, muž je v rodinnej hierarchii postavený vyššie ako žena. Vážnosť muža i ženy stúpa s vekom. Postavenie ženy ovplyvňuje aj počet detí. Čím viac detí, tým viac úcty. Tento model rodinných vzťahov sa veľmi podobá indickému, i keď usporiadanie rodinnej hierarchie Indov podlieha ešte prísnejším pravidlám a oveľa konkrétnejšie vymedzuje postavenie, právomoci a povinnosti jednotlivých členov. Postavenie otca Murš – murš, dzuvľ i ča dzuvľ i. – Muž je muž, žena je žena. Muž má v rómskej rodine dominantné postavenie. Pokiaľ žije pokope väčší počet nukleárnych rodín, čo je pre Rómov charakteristické, hlavné slovo má najstarší muž. Úlohou mužov je zaistiť ostatným členom rodiny ekonomické zázemie. Zarobené finančné prostriedky odovzdajú žene, ktorá sa musí postarať, aby bolo čo jesť, za čo kúpiť ošatenie a podobne. V prípade, že muž z nejakého dôvodu nemôže rodinu hmotne zabezpečiť, zodpovednosť prechádza na ženu, pričom jej status sa tým nezvýši. Vonkajším prejavom podriadeného postavenia ženy v rodinnej hierarchii bol zvyk, podľa ktorého chodila žena niekoľko krokov za mužom. V súčasnosti, vplyvom majoritnej spoločnosti a emancipačných hnutí, zvyk postupne zaniká. Rómsky muž prejavuje svojej žene lásku pre Nerómov veľmi osobitým spôsobom. Aby mala istotu, že ju stále miluje, občas ju udrie. Tým vyjadruje svoju žiarlivosť a teda i lásku: Dojekh romňi prindžarelle muršeskero vast. – Každá žena pozná mužovu ruku. Keď mala žena pocit, že je pre ňu manželovo bitie už neúnosné, mohla svoju bolesť vyjadriť piesňou pre vatra (verejné priestranstvo, kde sa odohrávali besedy, diskusie a pod.). Kritika a tlak celej komunity, ktoré potom nasledovali, boli natoľko silné, že sa muž zvyčajne zahanbil a prestal. Tento spôsob socio-kultúrnej kontroly sa uplatňoval predovšetkým v minulosti, keď spolu žili v osadách širšie príbuzensky prepojené skupiny Rómov. V súčasnosti, bohužiaľ, stráca svoju funkčnosť vzhľadom na mestský spôsob bývania a postupný rozpad tradičných foriem sociálnych vzťahov, čo negatívne ovplyvňuje správanie Rómov nielen k sebe navzájom, ale i k majorite. Výchova detí je predovšetkým povinnosťou ženy, hoci sa na nej podieľajú všetci členovia širšej rodiny. Otec sa viac angažuje pri výchove chlapcov, matka naopak pri výchove dievčat. Keď chlapci dosiahnu približne 5-6 rokov, otec ich postupne zasväcuje do mužských povinností v rodine. Skôr mu pomáhali pri každodennej práci a učili sa remeslu. V súčasnosti je vplyv otca pri výchove obmedzený, ale stále má svoje nezastupiteľné miesto. Výchova dievčat nespadá do kompetencie otca – muž zasahuje iba v prípade, keď si matka nevie rady. Pokiaľ musí trestať dcéru, znamená to pre ňu veľké poníženie a osobnú hanbu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984