Nárast netolerancie a xenofóbie
Za jeden zo základných problémov súčasnosti v procese zjednocujúcej sa Európy sa dá označiť migrácia obyvateľstva, ktorá sa aj v budúcnosti stane výrazným determinantom politicko-ekonomických procesov a bude ovplyvňovať celkové medzinárodnopolitické dianie. Očakávania, že svet bude po páde komunistických režimov bezpečnejší, že sa bude stále zvyšovať mierová spolupráca medzi subjektmi medzinárodných vzťahov, sa nepotvrdili. Naopak, pod vplyvom globalizačných tendencií sa postupne mení niekdajšie súperenie Východ – Západ na súperenie Sever – Juh, ktoré vychádza z hospodárskej a technologickej prevahy Severu nad Juhom. To má hlbšie korene, ako malo ideologické napätie Východ – Západ. Postupne sa vytvára už dnes všeobecne známa triáda globalizujúceho sa sveta – svetové centrum, krajiny semiperiférie a svetová periféria. Sem sa dajú zaradiť rozvojové krajiny Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky i mnohé postkomunistické štáty. Fenomén - chudoba Charakteristickou črtou krajín periférie je politická a ekonomická nestabilita, všestranne nízka úroveň rozvoja, životnej úrovne, ale najmä nezvládnuteľný demografický vývoj, čo vytvára výbušné prostredie pre ďalšie konflikty na regionálnej i medzinárodnej úrovni. Postupne svetovú politiku a medzinárodné vzťahy začína ovplyvňovať nový fenomén - chudoba. V mnohých krajinách žijú celé komunity ľudí bez základných životných potrieb, nemajú možnosť základnej zdravotnej starostlivosti, trpia podvýživou, nedostatkom pitnej vody atď. Ich zmysel života často pozostáva len z uspokojovania najzákladnejších potrieb, doslova bojujú o prežitie. Objavuje sa bezperspektívnosť života, ľudia nemajú nijakú pozitívnu vidinu budúcnosti. To vedie k nespokojnosti a sociálnym konfliktom. Jedným z najvážnejších problémov pre zjednocujúcu sa Európu a medzinárodné vzťahy všeobecne začína byť migrácia obyvateľstva z krajín periférie, tlak obyvateľov chudobných regiónov na hranice samotnej EÚ, ale i štátov kandidujúcich na členstvo v únii. Táto migrácia narastá v čase využívania médií a informácií v celosvetovom meradle, keď sa dajú porovnávať a konfrontovať rozličné spôsoby a štýly života s rôznymi kultúrnymi systémami. O krajinách západnej Európy sa všeobecne vie, že sa v nich rešpektujú ľudské práva a slobody, existujú tam istoty demokratického systému spojené s istým materiálnym štandardom. Tento obraz bohatého a rozvinutého sveta sa stal obrovským magnetom, priťahujúcim imigrantov z oblastí sveta, ktoré sú týchto hodnôt zbavené. Migrácia predpokladá túžbu migrantov zostať v krajine, do ktorej prišli. Spoločným znakom migračného správania je úsilie nájsť lepšie životné a ekonomické podmienky, uplatniť sa, prekonať, respektíve sa vyhnúť obmedzeniam existujúcim v domovine. Vznik nových diaspór Masívny nástup migrácie a prisťahovalectva zaťažuje štátne pokladnice západných krajín a podľa mienky mnohých ohrozuje tradičnú orientáciu spoločnosti na západné hodnoty. Zatiaľ čo klasické vlny prisťahovalectva v minulých obdobiach sa vyznačovali tým, že imigranti sa usilovali čo najskôr identifikovať a splynúť s pôvodným obyvateľstvom, dnes je situácia opačná. Snažia sa o zachovanie a udržanie etnického pôvodu i svojho spôsobu života v pozitívnom, no i v negatívnom zmysle. Vytvárajú sa nové diaspóry v rámci pôvodného obyvateľstva, ktoré charakterizuje iná identita, čo sa považuje za samozrejmosť aj vzhľadom na často výraznú fyziognomickú odlišnosť. V rámci spoločnosti vznikajú nové jednoliate skupiny. Mnohí autori tvrdia, že dochádza k postupnej erózii pôvodného domáceho obyvateľstva. Uvedené tendencie nezostali bez vplyvu na domáce prostredie týchto krajín. Politickým dôsledkom je nárast intolerancie, xenofóbie a rasizmu v západných demokraciách. Zvyšuje sa tlak verejnosti na vlády, ktoré zatiaľ individuálne prijímajú opatrenia súvisiace s obmedzením prílevu migrantov z rozličných kútov sveta. Rastú hlasy, ktoré požadujú, aby štát začal plniť svoju základnú funkciu – obranu národných záujmov, žiadajú od štátu opatrenia na ochranu svojich privilégií. Paradoxná vec - demokratické spoločnosti chcú ohraničiť tú istú demokraciu pre vybrané a čiastočne odlišné spoločenské skupiny. Zákony a opatrenia požadované širokou verejnosťou vedú vlády k prijímaniu takýchto právnych noriem v takmer všetkých krajinách západnej Európy. Vo Veľkej Británii začiatkom 90. rokov schválili zákon o štátnej príslušnosti, respektíve zákon upravujúci prisťahovalectvo. Ten síce nepodnecuje k rasovej nenávisti, no zahrňuje v sebe prirodzene vžité predstavy a túžby po spoločnosti ľudí navzájom si podobných. V pozadí možno pozorovať konzervatívne stanovisko, že mnohokultúrne, či mnohonárodnostné štáty nie sú zdrojom politickej stability, pretože im chýba kultúrna a sociálna súdržnosť, ktorú môže vytvoriť len silný pocit identity. Obdobné právne normy prijali vo Švajčiarsku, NSR, Rakúsku a v iných krajinách západnej Európy. Je zaujímavé, že na túto situáciu reagujú a svoje programy v tomto kontexte prispôsobujú aj tradičné ľavicové strany, napríklad vo Francúzsku, Nemecku, Švédsku, keďže občan je voličom. Nepriaznivý demografický vývoj Problematika migrácie bezprostredne súvisí so zjednocovacími procesmi na starom kontinente a s postojom širokej verejnosti k prijatiu štátov strednej a východnej Európy do únie. Iba v niektorých krajinách (Švédsko, Dánsko) existuje širšia podpora verejnosti pre rozširovanie EÚ. Problematická je však podpora verejnosti najmä v Nemecku (v roku 2000 asi 20 percent obyvateľstva), Rakúsku (23) a Belgicku (28). Podpora obyvateľstva takmer vo všetkých krajinách EÚ má v tomto smere klesajúcu tendenciu. Európa už dnes stojí pred obrovským množstvom problémov politického, ekonomického, sociálneho a kultúrneho charakteru, ktoré sú úzko späté s imigráciou. Ukazuje sa, že štáty EÚ budú musieť prejsť od politiky organizácie imigrácie k politike jej kontroly, ktorá je nevyhnutne spojená s trhom práce a pracovnej sily. Tieto krajiny stoja pred problémami spojenými s akceptáciou určitej časti imigrantov v súvislosti so všeobecne známym trendom demografických procesov, t. j. nízkou pôrodnosťou, zlou vekovou štruktúrou a znižovaním obyvateľstva v produktívnom veku. V rokoch 1990-1995 pôrodnosť v únii vzrástla iba o 0,4 percenta. Prognózy naďalej predpokladajú úpadok prirodzeného nárastu obyvateľstva a krajiny EÚ budú v konečnom dôsledku musieť riešiť otázku importu pracovnej sily. To znamená, že ak sa má udržať počet obyvateľstva v produktívnom veku na určitej stabilnej úrovni, počet imigrantov sa v nasledujúcich rokoch bude musieť zvyšovať. Príspevky odzneli na vedeckej konferencii Európa medzi identitou a integritou, ktorú usporiadala Katedra politológie FF Prešovskej univerzity v Prešove s účasťou týždenníka SLOVO ako mediálnym partnerom
