Rómovia, občania Slovenska – mýty a báje

Azda ani jedno etnikum žijúce na Slovensku nie je opradené toľkými mýtmi ako práve rómske. Snedý, temperamentný národ sme si vložili do škatuľky predpokladov, domnienok, vízií, ktoré majú len veľmi málo spoločné s realitou. A možno nás realita ani nezaujíma.
Počet zobrazení: 802

Azda ani jedno etnikum žijúce na Slovensku nie je opradené toľkými mýtmi ako práve rómske. Snedý, temperamentný národ sme si vložili do škatuľky predpokladov, domnienok, vízií, ktoré majú len veľmi málo spoločné s realitou. A možno nás realita ani nezaujíma. Je predsa jednoduchšie zostať v rovine generalizácií ako hľadať pravdu. Je ľahšie prevziať názor niekoho iného, napríklad z bulvárneho časopisu alebo televízie, pohoršovať sa, odmietať, než sa zaoberať vlastnými postojmi, ako si klásť nepríjemné otázky. Je pohodlnejšie hľadať dôkazy na podporu už zažitých názorov ako si definovať nové. Generalizujeme odušu. Bezhlavo, bezmyšlienkovito prisudzujeme ľuďom, ktorí sú v niečom iní, vlastnosti, ktoré nemajú, a uspokojujeme sa tvrdením, že keby to tak nebolo, keby niekto iný nemal takú skúsenosť, názor by sa neobjavil. V duchu známeho hesla – bez vánku sa ani lístok na strome nepohne – trváme na skúsenostiach nevedno čích. Kráčame životom s postojom: „Ja nie som rasista, ale...“ a za tým ale nasleduje príval tvrdení, množstvo stereotypov, mýtov. A naopak - koľko pozitív o Rómoch ani nevieme, pretože sme nemali možnosť, či nechceli o nich vedieť viac. Určite so mnou nebudete súhlasiť. Tak si spravme malý kvíz: 1. Opúšťajú rómske matky svoje deti v pôrodniciach? 2. Veľa detí majú Rómovia preto, lebo sú pre nich zdrojom obživy? Ak ste odpovedali čo len na jednu otázku áno, vrelo vám odporúčam čítať túto rubriku pravidelne. Budeme vám v nej prinášať informácie, ktoré vás možno prekvapia, určite vás však zaujmú. Gynekologička z východného Slovenska, ktorá „odrodila“ niekoľko generácií detí v rómskej osade, nám vysvetlila, že informácia o opúšťaní detí rómskymi matkami sa podáva veľmi tendenčne. Matky síce odchádzajú z pôrodníc bez svojich potomkov, no keď im deti do osady privezie sanitka, ujmú sa ich s láskou. Svoje deti vychovávajú s vrúcnosťou, akú im môže závidieť hociktoré nerómske dieťa. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o kultúrnej norme, ktorá je v rozpore s tradovanými zvyklosťami majoritnej spoločnosti. Kultúrna norma, ktorá nikoho neohrozuje, no je zdrojom lacných senzácií a kriminalizovania etnika. Podobne je to aj s počtom detí v rómskej rodine. Čím väčší počet ratolestí má rómska matka, tým väčšiu úctu požíva, tým vyšší sociálny status zaujíma v rámci svojej komunity. Je nezmyselné v súvislosti so sociálnymi dávkami niekomu zazlievať, že sa naučil požívať výhody, ktoré mu daný sociálny systém ponúka. Aj o lenivosti Rómov sa popísalo dosť. Pravda je však aj taká, že nájsť si prácu s tmavou farbou pleti je veľmi ťažké. Ako príklad môže poslúžiť Jeanette Maziniová, ktorej sa raz na konkurze nepodarilo uspieť napriek tomu, že mala na maturitnom vysvedčení iba jednu dvojku, ovláda cudzie jazyky, vie pracovať na počítači... Prácu získala iná kandidátka, ktorá nebola taká zručná, ale bola biela. Pracovných miest pre Rómov je primálo, čo potom vytvára dojem, že keď málo Rómov pracuje, veľa z nich je lenivých. Som presvedčená, že keby Rómovia mali pracovné príležitosti, radi by sa ich ujali, veľmi radi by pracovali. Odporúčam komukoľvek, kto tomuto tvrdeniu neverí – skúste zamestnať niektorého zo svojich rómskych známych. O ostatných mýtoch, ktoré o Rómoch poznáme, budeme písať v ďalších číslach. Veríme, že pochopíte, že na základe jednej skúsenosti s niekoľkými Rómami nemožno tvrdiť, že je to charakteristické pre všetkých.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984