Reklama
Reklama

Kto naozaj sme...

Rusíni obývajú severovýchodnú časť Slovenska známu ako Prešovská oblasť, pomenovanú podľa mesta, ktoré je už od začiatku 19. storočia tradičným centrom rusínskeho náboženského, občianskeho a kultúrneho života
Počet zobrazení: 522

Rusíni obývajú severovýchodnú časť Slovenska známu ako Prešovská oblasť, pomenovanú podľa mesta, ktoré je už od začiatku 19. storočia tradičným centrom rusínskeho náboženského, občianskeho a kultúrneho života. Po prvej svetovej vojne boli Rusíni z terajšieho Prešovského kraja v rámci novozniknutej ČSR prvýkrát oddelení od svojich bratov v susednej Podkarpatskej Rusi. Po roku 1939, keď Podkarpatskú Rus okupovalo Maďarsko, a po roku 1945, keď bolo toto územie ako Zakarpatská oblasť Ukrajiny odstúpené Sovietskemu zväzu, boli Rusíni žijúci na juhu od Karpát oddelení štátnou hranicou. Aj prvé rusínske národnostnoobrodenecké hnutie sa pod vedením Alexandra Duchnoviča a Adolfa Dobrianského sformovalo v Prešovskej oblasti. Národnostná otázka sa však nedoriešila ani v prvej polovici 20. storočia a väčšina Rusínov sa pokladala za osobitnú slovanskú národnosť alebo za odnož ruskej národnosti. Ruština a rusínčina sa v rusínskych školách vyučovali až do začiatku 50. rokov. Keď sa v roku 1948 ujali v Československu moci komunisti, nový systém pokračoval v intenciách národnostnej politiky ZSSR a vyhlásil Rusínov za odnož ukrajinskej národnosti. Pod sovietskym vplyvom prebehla začiatkom 50. rokov násilná kolektivizácia poľnohospodárstva, tradičná rusínska gréckokatolícka cirkev s biskupským sídlom v Prešove bola zrušená a úrady všetkých Rusínov vyhlásili za Ukrajincov! Mnohí z nich, ktorí nesúhlasili s násilnou stratou svojej národnosti, sa radšej vyhlásili za Slovákov ako za Ukrajincov. V období politického uvoľnenia tzv. Pražskej jari sa objavili pokusy prinavrátiť Rusínom štatút oficiálnej národnosti. Invázia piatich armád však tieto úsilia prekazila a znamenala obnovenie ukrajinskej identity miestnej rusínskej populácie. Po Novembri 1989 sa pre Rusínov Prešovskej oblasti začalo úspešné obdobie obnovy ich prirodzeného národnostného života. V roku 1990 bola založená Rusínska obroda, v rusínčine začal vychádzať týždenník Narodny novynky a dvojmesačník Rusyn, profesionálne Ukrajinské divadlo sa premenovalo na Divadlo A. Duchnoviča. Odvtedy sa dramatické diela uvádzané na jeho scéne hrajú len v rusínčine. V roku 1995 bol oficiálne kodifikovaný rusínsky jazyk, v súčasnosti sa vyučuje na niekoľkých základných školách. V roku 1998 sa v rámci Inštitútu národnostných štúdií Prešovskej univerzity ustanovilo rusínske oddelenie. Všetky tieto aktivity sa stretli s aktívnym odporom miestnych ukrajinských organizácií a ich predstaviteľov, ktorí argumentujú tým, že rusínska národnosť ani rusínsky jazyk neexistuje, keďže predpokladajú, že Rusíni sú len regionálnou odnožou Ukrajincov. No podľa Štatistického úradu SR klesol od roku 1991 do mája 2001 počet Ukrajincov na Slovensku z 13 847 na 10 814, naopak počet Rusínov vzrástol zo 16 937 na 24 201. Počet obcí, kde sa k Rusínom prihlásilo 20 a viac percent, sa zvýšil zo 68 na 92, naopak Ukrajinci zaznamenali pokles z 18 na šesť obcí. Rusínsky materinský jazyk si uviedlo 54 907 (v roku 1991 - 49 097) a ukrajinský 7879 (v 1991 - 9 480) občanov. Rusínsku národnosť a materinský jazyk ukrajinský uviedlo len 83 ľudí, ukrajinskú národnosť a rusínsky jazyk 2996, slovenskú národnosť a rusínsky jazyk 28 885, slovenskú národnosť a ukrajinský jazyk len 1342 občanov. Existujú ešte presvedčivejšie dôkazy o orientácii Rusínov? Nepotvrdzuje to údaje z etnosociologického výskumu SAV z Košíc, podľa ktorých vyše 90 percent Rusínov na Slovensku necíti jazykovú, historickú ani kultúrnu väzbu na Ukrajinu?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama