Ministri nekonali, nič sa nedeje

Dzurindov kabinet sa 12. januára 2000 uzniesol na dvoch podstatných veciach – zákone o slobodnom prístupe k informáciám a opatreniach na zamedzenie fungovania nebankových subjektov. Zatiaľ čo infozákon je už v plnom prúde, druhé uznesenie zostalo akosi nepovšimnuté. Vláda v ňom uložila ministrovi spravodlivosti „analyzovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú Zmluvu o tichom spoločenstve s cieľom navrhnúť zamedzenie zneužívania tohto inštitútu nebankovými subjektmi vykonávajúcimi služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia“. Spolu so šéfmi rezortov vnútra a financií mali ešte „uskutočniť analýzu legislatívnych možností podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia a navrhnúť legislatívne obmedzenia tohto podnikania“. Tieto úlohy mali členovia vlády splniť do 30. apríla, respektíve do 31. októbra 2000. Nuž, skúsme my v práci neodovzdať nejakú úlohu do stanoveného termínu... Čarnogurský informuje Zdá sa, že plnenie uznesení vlády nik nekontroloval. Ako by sme inak na jeho nesplnenie prišli až takmer po dvoch rokoch? A paradoxne až vtedy, keď problém prepukol. Zámerne na toto uznesenie dodnes nik neupozornil alebo vláda nemá prehľad o tom, na čom sa dohodne? Až nedávno naň upozornil predseda SOP Pavol Hamžík. Zaoberala sa ním aj Koaličná rada, ktorá ministra spravodlivosti požiadala, aby na najbližšom rokovaní podal informáciu o prijatých opatreniach. „Ešte v roku 2000 som informoval vládu, že zrušenie tichého spoločenstva neprichádza do úvahy, pretože je to právny inštitút uznávaný v celom svete. Jeho zrušenie by navyše viedlo k obchádzaniu zákona inými formami,“ odpovedal pre SLOVO Ján Čarnogurský. O čom teda chce informovať vládnych kolegov teraz? Podla Obchodného zákonníka je však „tichý spoločník oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom o tichom spoločenstve... Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa tichý spoločník podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve.“ Je takmer isté, že sa tieto ustanovenia neplnili. Podľa generálneho prokurátora Milana Hanzela si však vkladatelia podmienky zmluvy ani nepreštudovali, nieto aby ovládali zákon. Kým sa vyplácali vklady, ale neboli ani poškodení. Horúci zemiak v ÚFT A tak sa bude Čierny Peter zodpovednosti prehadzovat naďalej. „Úrad podľa našich znalostí zanedbal svoje povinnosti aj tým, že podľa zákona mal schvaľovať prospekt investície. Podľa zákona o Úrade pre finančný trh reklamy takéhoto druhu schvaľuje tento úrad. Nestalo sa to, aj v januári a februári bežali v niektorých týždenníkoch, ale aj v Slovenskej televízii reklamy, ktoré vyzývali verejnosť na investovanie s konkrétnou firmou, napríklad v prípade reklamy spoločnosti AGW,“ uviedol minulý týždeň P. Hamžík. Z viacerých zdrojov sa však objavujú informácie, že horúci zemiak predsa len zostane v rukách Úradu pre finančný trh (ÚFT). Podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách možno zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti za účelom podnikania alebo inej zárobkovej činnosti len na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt vtedy, ak sa publikoval prospekt investície. Práve ten schvaľuje ÚFT. Pritom nie je povinný okrem identifikačných údajov o vyhlasovateľovi verejnej ponuky preveriť pravdivosť alebo hodnovernosť uvedených údajov a nepreveruje ani odbornú spôsobilosť či dôveryhodnosť osôb zodpovedných za realizáciu prospektu. Podľa tlačovej správy úrad neschválil žiaden prospekt investície ani reklamu, resp. oznámenie, inzerát, plagát alebo iný dokument pre spoločnosť ponúkajúcu predaj majetkových hodnôt. Až koncom februára 2002 začal ÚFT šetriť aktivity spoločností, ktoré túto činnosť vykonávajú bez schváleného prospektu. V prípade, že sa potvrdí ich konanie v rozpore so zákonom, môže im pozastaviť predaj majetkových hodnôt najdlhšie na jeden rok alebo im zakázať predaj. Ale prečo o týchto skutočnostiach neinformoval ÚTF občanov dopredu? Zdá sa, že teraz je už činný každý orgán. Poškodeným to však ich peniaze nevráti.