Reklama
Reklama

Model bez účasti odbornej verejnosti

Sériu bezpečnostno-politických dokumentov schválených vlani Národnou radou SR po troch stratégiách (bezpečnostnej, obrannej a vojenskej) uzatvára Model ozbrojených síl Slovenskej republiky 2010, ktorý sa má dostať na program súčasnej schôdze parlamentu
Počet zobrazení: 1254

Sériu bezpečnostno-politických dokumentov schválených vlani Národnou radou SR po troch stratégiách (bezpečnostnej, obrannej a vojenskej) uzatvára Model ozbrojených síl Slovenskej republiky 2010, ktorý sa má dostať na program súčasnej schôdze parlamentu. Okrem iného je zaujímavý aj tým, že vznikol bez účasti odbornej verejnosti mimo ministerstva obrany a nediskutovalo sa o ňom ani vnútri armády. Bol spracovaný ako zbožné želanie úzkej časti pracovníkov ministerstva, medzi ktorými sa výrazne angažovali viaceré osoby, známe z minulosti z Asociácie slovenských vojakov. O modeli sa debatovalo len so zahraničnými poradcami pôsobiacimi v rezorte a s predstaviteľmi centrály NATO v Bruseli. Unikátny zhon Nezvyčajný je aj krátky čas medzi začiatkom spracovania modelu a jeho ukončením po schválení v Rade obrany štátu (asi pol roka). Materiál sa aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní posudzoval v najkratšej možnej lehote. Zhon pri budovaní úplne profesionalizovanej armády predstavuje európsky unikát. O realizácii podobného kroku sa uvažuje aj v Česku, Poľsku a Maďarsku, ale v oveľa dlhšom období. Za štyri roky sa neuskutočnila úplná profesionalizácia armád v žiadnej zo „starých“ členských krajín NATO, ktoré ju dnes majú (Belgicko, Holandsko, Kanada, Luxembursko, Španielsko, USA, Veľká Británia), alebo ju v najbližšom čase mať budú (Francúzsko a Portugalsko). V odborných kruhoch v armáde, i mimo nej, existujú vážne výhrady. Zdá sa, že autori modelu považujú Slovensko za abstraktnú krajinu v spoločenskom vákuu, ktoré prijme ich koncepciu bez pripomienok. Nespracovali sa mimoarmádne expertízy o ekonomických a sociálnych podmienkach realizácie projektu. Diskusia o novej podobe Armády SR (ASR) by sa však mala uskutočňovať aj v širšom kontexte, ako je len jej profesionalizácia. Navyše v modeli sa neuvažuje o pôsobení ASR vo vojnách štvrtej generácie, nereaguje sa na rastúci význam nevojenskej bezpečnosti a na potrebu zmien činnosti armády v týchto podmienkach. Nedá sa súhlasiť ani so zaklínadlom prezentovaným bez patričných argumentov, že profesionálna armáda je v konečnom dôsledku lacnejšia ako konskripčná. Ak sa zoberú do úvahy všetky náklady na profesionálneho vojaka, sú oveľa vyššie ako na vojaka vykonávajúceho v armáde povinnú službu. Prostriedky sa spočiatku neušetria na personálnych nákladoch, ale na tom, že sa zníži početnosť armády, množstvo zbraní, vojenskej techniky, budov a priestorov, a tým poklesne aj výška nákladov na logistické zabezpečenie. Prezbrojovanie je na jednej strane objektívnou záležitosťou, ku ktorej sa musí po určitom čase pristúpiť, ale na druhej strane úplne profesionalizované armády tento proces urýchľujú, a tým vyžadujú aj vyššie náklady. Nezáujem o nižšie hodnosti Model nevytvára novú podobu armády na základe úvah o jej prezbrojovaní, ale volí sa opačný postup. Početný stav by nemal prekročiť 24 000 osôb, pričom nie je jasné kritérium, na základe ktorého sa dospelo k tomuto číslu. Avšak ho nesmierne precízne prepočítali na veľkosť 19 318 vojakov a 4419 občianskych zamestnancov, čomu sa bude v nasledujúcich rokoch prispôsobovať aj technická modernizácia. V súvislosti s tým, že budú prevládať hodnostné kategórie mužstva, poddôstojníkov a nižších práporčíkov (má ich byť skoro 80 percent z celkového počtu), treba poukázať na fakt zvýrazňovaný v zahraničnej vojenskosociologickej literatúre, ktorý tvorcovia modelu nevzali do úvahy. Štáty v euroatlantickom priestore, ktoré sa dali na cestu úplnej profesionalizácie armády, majú najviac problémov so získavaním personálu v najnižších kategóriách hodností. Ani v podmienkach relatívne vysokej nezamestnanosti sa nedarí získavať dostatok kvalitných záujemcov o tieto pozície. Niektoré armády sa tento problém usilujú riešiť zvýšením počtu žien. Ich zastúpenie v plne profesionalizovaných armádach členských krajín NATO v roku 2001 presahovalo päť percent, v kanadskej a americkej armáde prekročilo už 10 percent. Nedostatok kvalitných záujemcov na najnižšie funkcie sa rieši aj prijímaním cudzincov a opatreniami, ktoré znižujú nároky na uchádzačov o tieto pozície. Otázne je najmä to, ako sa podarí rozbehnúť v šibeničných lehotách nový systém náboru, založený na báze personálneho marketingu, s ktorým nie sú skúsenosti. Doposiaľ sa však nepodarilo získať ani dostatok uchádzačov o profesionálnu službu poddôstojníkov v rámci ASR. Nedá sa vylúčiť, že aj v roku 2006 bude nedostatok záujemcov o službu v kategóriách mužstva a poddôstojníkov. Nepôjde však už len o problém armády, ale dotkne sa aj spoločnosti, najmä mladých mužov, ktorí majú v súčasnosti starosti spojené s nástupom na vojenskú základnú službu. Dôvod je prozaický – veľa zamestnávateľov nechce prijať do stáleho pracovného pomeru mladíkov, ktorí ešte neabsolvovali základnú službu. Mladí muži a ich rodičia sa zaujímajú o úplnú profesionalizáciu ASR a termín jej uskutočnenia najmä preto, aby vedeli, odkedy sa pozastaví výkon povinnej základnej služby a prestanú mať starosti s nástupom na ňu. Pre stromy nevidia les Veľmi hmlisto je uskutočnená analýza budúceho dôstojníckeho zboru, chrbtice každej armády, vrátane profesionálnej. Spočíva najmä v tom, že sa ukazuje ako jeho početnosť klesne od roku 2001 do roku 2004 z necelých 8500 na menej ako 3500 osôb a len tézovito sa potom píše o kariérnom postupe. Podobne nejasne sa rieši otázka ďalšieho osudu vojenského školstva, ktorá je podaná v niekoľkých vetách o vytvorení Akadémie národnej obrany SR v Liptovskom Mikuláši, na ktorej sa majú pripravovať práporčíci, dôstojníci a občianski zamestnanci. V prípade nedostatku dôstojníkov získaných na kontrakt sa má pokračovať aj vo vysokoškolskej príprave nových dôstojníkov. Možno takto uvažujú tvorcovia modelu aj o pozastavení výkonu vojenskej základnej služby – ak nebude dostatok záujemcov o profesionálnu službu, bude sa pokračovať vo výkone povinnej základnej služby. Model je neúplný a celkom sa z neho vytratilo teritoriálne vojsko, ktoré je potrebné aj pre poskytovanie pomoci v prípade živelných pohrôm a veľkých technických havárií. Na Slovensku nemáme paramalitárne zložky typu Národnej gardy v USA, žandárov vo Francúzsku, karabinierov v Taliansku, ktoré o.i. plnia v prípade potreby aj tieto funkcie. Odtrhnuto od života sa rieši otázka záloh a ich výcviku. Úplne profesionalizovaná armáda prináša i ďalšie morálne a sociálne problémy v oblasti civilno-vojenských vzťahov, pri odchode profesionálnych vojakov z armády po niekoľkých rokoch služby a pod. Kritické miesta modelu sú o to závažnejšie, že jeho napĺňanie sa bude prelínať funkčným obdobím minimálne troch vlád. Nedá sa spoliehať len na to, že túto koncepciu odobrili v zahraničí, pretože ide o armádu, ktorá je platená z peňazí slovenských daňových poplatníkov a musí zaručovať obranu i bezpečnosť Slovenska spôsobom, ktorý zodpovedá začiatku 21. storočia. Žiaľ, nejde asi o ojedinelý produkt z dielne kruhov súčasnej vlády, ktorý pre stromy nevidí les a spočiatku možno dobre mienenú záležitosť dovedie do inej polohy. Diskusia, ktorá z rozličných dôvodov absentovala v čase, keď je prirodzená i potrebná, a začne sa asi až pri realizácii návrhov, povedie k tomu, že ASR a ďalšie ozbrojené zložky na Slovensku ostanú v stave permanentnej reorganizácie. Nemusíme byť jasnovidcami, aby sme predpovedali, že ak sa schváli predložená podoba modelu, čaká armádu zakrátko reorganizácia reorganizácie. Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama