Pochybné pospolitosti
Keď Najvyšší správny súd v Brne rozpustil Dělnickú stranu, médiá pripomenuli, že stranu podobného typu – Slovenskú pospolitosť - Národnú stranu – súd v Bratislave zakázal už 1. marca 2006. Hlavným argumentom bol nesúlad jej programu s Ústavou SR, išlo napríklad o pojem stavovský štát. V činnosti tejto strany však pokračovalo občianske združenie s obdobným názvom. Aj to v novembri 2008 ministerstvo vnútra rozpustilo. „Združenie vyvíjaním činnosti roznecuje nenávisť a neznášanlivosť z národnostných, rasových, náboženských a politických dôvodov, čím sleduje dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR a zákonmi,“ uviedol rezort vnútra. Najvyšší súd SR v júli 2009 rozhodnutie ministra Roberta Kaliňáka zrušil s odôvodnením, že bolo nezákonné. Pritom dokonca aj predseda SNS Ján Slota vyhlásil: „Nepatrím medzi tých, čo by chceli spochybňovať rozhodnutia slovenských súdov. Toto rozhodnutie je však pre mňa nepochopiteľné a pevne si stojím za názorom, že extrémistické združenie ako Slovenská pospolitosť treba zrušiť, lebo nemá čo robiť v modernom európskom štáte.“ Podľa podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej treba pritvrdiť legislatívu a prijať zákon, ktorý by jednoznačne postavil mimo zákona všetky podobné extrémistické hnutia. Pri inej príležitosti sa spýtala, kto členom pospolitosti hradil drahé uniformy... Slovenská pospolitosť sa hlási k tradícii Hlinkovej slovenskej ľudovej strany i vojnovej Slovenskej republiky, ktoré pôvodne považovali za svoj vzor stranu diktátora Antonia Salazara a jeho fašistický režim v Portugalsku. Aj stavovská ústava z roku 1939 vznikla podľa portugalskej. Až po tom, ako v lete 1940 Adolf Hitler na rokovaniach v Salzburgu naliehal na Jozefa Tisa, ľudáci prijali za svoju ideológiu národný socializmus, teda nacizmus. Mládenci v čiernych rovnošatách sa zviditeľnili najmä demonštráciami v obciach, kde sa vyostrilo spolužitie s rómskymi komunitami, a preto ich podporovala časť miestnych ľudí. Rozličné fašistické hnutia v minulosti dokázali získavať prívržencov poukazovaním na problémy, ktoré sužovali väčšinu obyvateľov, ako boli napríklad dôsledky Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Na Slovensku dodnes tí, čo boli pri moci, nedokázali efektívne riešiť problém s Rómami. Pozná však prijateľné riešenie Slovenská pospolitosť? Určite nie. Podobné extrémistické strany a hnutia existujú aj v iných európskych štátoch. Okrem Dělnickej strany v Česku sú aj v Maďarsku, Poľsku, Nemecku, Taliansku a inde. A týmto neonacistickým zoskupeniam pomáha nielen okolnosť, že prekonanie súčasnej ekonomickej krízy je v nedohľadne, ale aj pretrvávanie problému mimoeurópskych prisťahovalcov. Autor je spolupracovník Slova
