(Nielen) ženské aspekty
Presviedčame sa o tom denne. Začiatkom februára to možno udrelo do očí aj vám, ak ste sledovali sadomasochistický súťažný seriál televízie Nova – Poslední, máte padáka! Po každom kole odpovedí na otázky moderátorky navrhujú súťažiaci, kto by mal tento vedomostný kvíz opustiť. Evidentne najlepšia dostala „padáka“ po prvých kolách, a keď zostali len dvaja muži a šikovná pani Jolana, rozhodli sa mladíci, že vyhodia práve ju, aby došlo k „chlapskému súboju“, kde rozhodne neexcelovali. Naša spoločnosť (a tým myslím nielen slovenskú) ešte stále pestuje istý druh otroctva, či prinajmenej neuznávanie a podceňovanie vo vzťahu k ženám. Česká publicistka Marie Haisová v jednom svojom článku kladie len tak mimochodom dve otázky: Ak sa zídu dve ženy a jeden muž, kto bude riadiť? Ak sa zídu dvaja muži a jedna žena, kto bude variť kávu a písať zápis? Pozdvihnúť udupávané sebavedomie žien, no tiež vysvetľovať im podstatu ich problémov a naznačovať, či priamo radiť, ako ich riešiť, si zrejme dalo za úlohu Záujmové združenie žien Aspekt, ktoré od roku 1993 vydáva feministický kultúrny časopis Aspekt a od roku 1996 aj knižnú edíciu. Časopis vychádza dva až tri razy za rok a prináša výber štúdií, článkov, rozhovorov, prózy, poézie, výtvarného umenia a publicistiky, pričom každé číslo býva zamerané monotematicky. Knižná edícia prináša pôvodnú aj prekladovú beletriu a odbornú literatúru. Tri z jej publikácií si tu predstavíme. Trauma a uzdravenie Toto dielo s podtitulom Násilie a jeho následky – od týrania v súkromí po politický teror napísala pred piatimi rokmi profesorka psychiatrie na Lekárskej fakulte Harvardskej univerzity Judith Lewis Hermanová (1942). Vyše 340-stranová kniha s rozsiahlym poznámkovým aparátom za každou kapitolou je obohatená o užitočný vecný a menný register. Čím sa dielo zoberá, je zrejmé aj zo spomínaného vecného registra s najčastejšie používanými pojmami: detstvo, disociácia, incest, násilie, posttraumatická stresová porucha, strachy, týranie, vojnoví veteráni, znásilnenie… Kniha Trauma a uzdravenie (ako vyplýva i z názvu) sa člení na dve časti. Prvá sa venuje traumatickým poruchám s kapitolami ako Hrôza, Zajatie, Týranie detí a pod., zatiaľ čo druhá si všíma štádiá uzdravovania (Bezpečie, Obnovovanie kontaktov, Návrat do spoločenstva, atď.). Autorka si ako psychiatrička v nemocnici vypočula od pacientok množstvo príbehov a svedectiev o sexuálnom násilí, o násilí v súkromnej sfére a toto dielo sa stalo ovocím jej dvadsaťročného výskumu a klinickej práce s traumatizovanými ženami – obeťami. Trauma a uzdravenie nie je len kniha o ženách a pre ženy. Píše sa v nej aj o tom, čo majú spoločné ženy, ktoré prežili znásilnenie, a vojnoví veteráni, týrané ženy a politickí väzni, tí, čo prežili koncentračné tábory vytvorené tyranmi ovládajúcimi národy, a tí, čo prežili malé skryté koncentračné tábory vytvorené tyranmi ovládajúcimi svoje domovy. Práve pre tieto pasáže by som odporúčal knihu čítať aj mužom, ktorí sa zatiaľ nepokúšali vcítiť do utrpenia týraných a znásilňovaných žien. Násilie pôsobí rovnako bolestivo a odpudzujúco na každého človeka (ak nie je citový invalid) bez rozdielu pohlavia. Napriek svojmu vedeckému zameraniu je kniha čítavá aj pre laikov a hoci autorka v úvode očakávala kontroverzné reakcie pre údajne feministický pohľad, možno povedať, že Traumu a uzdravenie napísala síce so zaujatím pre vec, no zároveň objektívne a s vedeckým nadhľadom. Možnosť voľby Kniha s podtitulom Aspekty práv a zodpovednosti predstavuje v podstate výber z materiálov publikovaných v doterajších číslach Aspektov. Do prvého zväzku týchto knižných Aspektov sa zostavovateľky Jana Cviková a Jana Juráňová rozhodli zaradiť príspevky na tému: reprodukčné práva občianok a občanov na Slovensku. Ako upozorňujú v príhovore, publikácia obsahuje materiály týkajúce sa reality na Slovensku aj v zahraničí, informatívne materiály opierajúce sa o medzinárodné dokumenty, reflexie filozofických a etických otázok spojených s témou. Súčasťou knihy sú i tri poviedky, ktoré približujeme úryvkom z prózy Marie Arbatovovej – Volám sa ženská. V prvej časti knihy sa nachádzajú príspevky známych osobností zo Slovenska publikačne činných aj v danej tematickej oblasti: Ján Drgonec, Katarína Zavacká, Michal Kliment, Vladimír Cupaník, Eva Poliaková a obe zostavovateľky. Viacero materiálov sa venuje otázkam interrupcií a aspektom základnej zmluvy medzi SR a Vatikánom. Druhá časť knihy prináša predovšetkým pohľad na dianie v zahraničí (Interrupčné zákony v Poľsku, Nepožehnané stavy, Medzikultúrny pohľad na reprodukčné práva, atď.), už spomínané tri poviedky a takmer 20-stránkový dokument s názvom Charta sexuálnych a reprodukčných práv Medzinárodnej federácie pre plánovanie rodiny. Záverečnú časť knihy otvára materiál Rosi Braidotti (ide zrejme o ženu – prekladateľky zásadne nepoužívajú príponu –ová, takže pohlavie ťažko zistiť) s názvom Obrazy tela a pornografia prezentácie, zaoberajúci sa o. i. témou tendenčného zobrazenia žien-matiek a počatia v niektorých filmoch. V nasledujúcom článku Adrienne Richovej Sväté poslanie zaujme porovnanie robotníka v závode s matkou v domácnosti: Robotník sa môže dať k odborom a ísť do štrajku, no matky sú jedna od druhej oddelené v domácnostiach, pripútané k deťom citovými väzbami a ich divoké štrajky majú väčšinou formu fyzického či psychického kolapsu. Argumentačne i faktograficky zaujímavý je príspevok Elisabeth Badinterovej Materská láska, ktorý je vlastne prevzatým úryvkom z jej knihy s rovnomenným názvom, ktorú Aspekt vydal pred štyrmi rokmi. Článok Sheily Kitzingerovej predstavuje zasa ženy ako matky v Indii, no tiež v židovských a stredomorských reáliách. Celkovo treba výber článkov z časopiseckých vydaní Aspektov privítať, pretože mnohí záujemcovia (a, prirodzene, zvlášť záujemkyne) sa k starším číslam Aspektov môžu zrejme len ťažko dostať. Preto odporúčame navštíviť internetovú stránku, kde sa každý môže dozvedieť požadované informácie. Kalendárka 2002 Myšlienka združenia Aspekt na vydávanie svojráznej ženskej podoby tradične maskulínneho kalendára sa prvýkrát realizovala s vročením 1998. Po niekoľkoročnej pauze si mohli čitateľky prečítať vlani Kalendárku 2001 a teraz je na knižnom trhu kalendárka najnovšia. Svojím neveľkým formátom sa knižočka výborne hodí aj do ženskej kabelky vedľa rúžu či špirály na riasy ako ďalší „posilňovač sebavedomia“. Knižka totiž obsahuje štylizované a fiktívne rozhovory s osobnosťami známymi i neznámymi, ktoré však svojou činnosťou vstúpili do dejín a svedomia ľudstva (mužstva). Spomeňme len teologičku, umelkyňu a vizionárku Hildegard von Bingenovú, matematičku, astronómku a objaviteľku komét Caroline Herschelovú, sochárku Camille Claudeovú, reformátorku ošetrovateľského povolania Florence Nightingaleovú, programátorku Jean Bartikovú, sufražetku Constance Lyttonovú, spisovateľku Timravu, Adelu Ostrolúcku, ale aj Ženu upálenú ako bosorku, Lótovu ženu či starú Blaškovú. Málokto vie, že pred vyše päťdesiatimi rokmi stálo šesť žien pri zrode počítačového programovania. Nápad na vytvorenie ENIAC-u síce pochádza od dvoch mužov, no realizovali ho ženy – teda ako keď „žena porodí mužovi syna“. Kalendárka 2002 nie je len klasický kalendár-diár s miestami na poznámky (nezabudlo sa ani takú maličkosť, akou sú odtrhovacie rožky na každej týždňovej dvojstránke), ale aj inšpiratívna knižka nabitá myšlienkami a citátmi platnými nielen po tento rok.
