Prejav izolacionizmu a xenofóbie

Národná rada SR schválila Deklaráciu o zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach z dielne KDH. Pri hlasovaní došlo k zaujímavej aliancii nacionálne konzervatívnych síl, ktoré „prevalcovali“ ľavicu i liberálov. Prečo? Preto, lebo mnohí z tých v SOP-LDÚ-SZS, SDK, Smere i HZDS-ĽS, od ktorých sa očakávala obhajoba slobodnej voľby, nediskriminačných prístupov a otvorenosti Slovenska voči civilizačným trendom z EÚ, neodolali tlaku čarovného slovíčka zvrchovanosť. Jednoducho nedokázali sa jasne postaviť proti skutočným zámerom deklarácie, ktoré predkladatelia z KDH podrobne popísali v dôvodovej správe k deklarácii a na tlačovej konferencii, na ktorej tento návrh uviedli. Proti rozpínavému konzervatívnemu fundamentalizmu sa počas parlamentnej rozpravy ozvali iba dva hlasy – okrem môjho vystúpenia to bola vo faktickej poznámke nezávislá poslankyňa Katarína Čižmáriková (pôvodne SOP) a iba 15 poslancov sa v hlasovaní jednoznačne postavilo za základné hodnoty ponovembrového vývoja, ako sú sloboda výberu, pluralita, rešpektovanie iných, otváranie sa Európe. Zneužilo autoritu parlamentu Základným politickým zámerom predkladateľov deklarácie nebolo brániť zvrchovanosť SR, ale využiť autoritu jej parlamentu na posvätenie vlastnej ultrakonzervatívnej predstavy o rodine, reprodukčnom správaní človeka, o umelom prerušení tehotenstva, o sexuálnej výchove, vzťahu spoločnosti k menšine s inou sexuálnou orientáciou a na jej povýšenie na neodškriepiteľnú súčasť slovenskej národnej identity. Hoci predstavitelia KDH pri prezentácii deklarácie na tlačovej konferencii tvrdili, že v tomto dokumente nejde o to, či na Slovensku má byť umelé prerušenie tehotenstva alebo má byť stopercentná ochrana ľudskej bytosti, či môže byť registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia, či rodina alebo manželstvo je postavené zákonmi na roveň nemanželského súžitia, ale vraj ide len o to, že o týchto veciach má SR rozhodovať sama. No v skutočnosti sa návrh deklarácie stal priehľadným pokusom o to, čo v Národnej rade neprešlo pri prerokovávaní novely Ústavy SR, vrátiť na program jej rokovania pod pláštikom obhajoby zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach. Inak povedané, ideologická agenda jednej parlamentnej strany sa tu ponúkla ako veľký zápas o národnú identitu a zvrchovanosť SR po vstupe do EÚ. Svoju krajne konzervatívnu predstavu KDH v dôvodovej správe stotožnilo s koreňmi, tradičnými predstavami a princípmi európskej civilizácie. Pritom súčasné chápanie a uplatňovanie ľudských práv v oblasti reprodukčného správania, ktoré sa artikuluje v dokumentoch Európskeho parlamentu, si kresťanskí demokrati vykladali ako nebezpečenstvo spochybňovania a relativizovania týchto tradičných hodnôt a princípov tak v EÚ, ako aj na Slovensku. Mätenie pojmov Nejde iba o to, že deklarácia širokú oblasť kultúry a etiky zužuje na sexuálne správanie ľudí. Jasne to vyplýva z jej textu deklarácie i z dôvodovej správy. Je to neprofesionálny a verejnosť zavádzajúci prístup. Rozprava poskytla ďalšie svedectvo, že sa tu manipulovalo s pojmami národná identita, zvrchovanosť a štátny záujem. Prečo by úzko stranícky a vyhranene ideologický názor na výklad a praktické uplatňovanie viacerých ľudských práv týkajúcich sa sexuálneho správania, ktorý evidentne naráža v slovenskej spoločnosti na silný odpor, mal vydávať za hodný ochrany zavedením princípu zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach? Prečo by sa ideologický názor KDH na umelé prerušenie tehotenstva a registrované partnerstvo mal prezentovať ako slovenské stanovisko či prejav našej kultúrnej identity? To je mätenie pojmov. Príkladom môže byť vystúpenie predsedu KDH Pavla Hrušovského na tlačovej konferencii, ktorý spomínanú ideologickú agendu svojho hnutia zaradil do principiálnej diskusie o deľbe kompetencií medzi členské štáty a úniu. Súčasne požadoval záruky, že členstvo v budúcej zmenenej EÚ neohrozí národnú identitu európskych národov, hoci „ohrozená“ môže byť nanajvýš ideologická predstava jednej slovenskej strany, lebo legislatíva EÚ nebráni členskému štátu, aby si otázky menovite uvádzané v deklarácii a v dôvodovej správe k nej upravovala samostatne. Svedčí o tom príklad Írska a Poľska, ktoré majú oveľa prísnejšiu legislatívu upravujúcu umelé prerušenie tehotenstva, ako je bežné v krajinách EÚ. KDH pred občanmi SR zamlčalo, že Charta základných práv EÚ, schválená na jej summite v Nice aj hlasmi európskych kresťanských demokratov, jednoznačne chráni národné tradície a identitu. Charta totiž rešpektuje princíp subsidiarity a je postavená na takom chápaní ľudských práv a základných slobôd i sociálnych práv, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo svojím členstvom v Rade Európy. SR sa vstupom do EÚ teda nenanúti nič, čo by bolo zásadne nové voči zväzkom, ktoré už na seba vzala. Charta základných práv v článku 22 navyše verbis expressis uvádza: „Únia rešpektuje mnohotvárnosť kultúr, náboženstiev a jazykov.“ Opäť dobrí a zlí Slováci Analýza dôvodovej správy k návrhu deklarácie a vystúpení v rozprave ukázala, že KDH sa cieľavedome usiluje izolovať Slovensko od viacerých oblastí ľudskoprávnej praxe, ktorá sa široko a konsenzuálne presadzuje v členských krajinách EÚ. Nevytvára sa tu nový základ pre delenie Slovákov na dobrých a zlých? Ak ideologický pohľad KDH je tu tradičný a zhodný s národnou identitou či štátnym záujmom, potom iný názor, hoci sa široko presadzuje v členských krajinách EÚ i v SR, je v rozpore s národnou identitou a jeho nositelia nie sú „dobrí Slováci“? KDH rozdelilo pohľady na kultúrno-etické otázky, ako je ochrana ľudského života, ochrana rodiny, ochrana ľudskej dôstojnosti na tradičné a netradičné a konštatovalo, že zápas týchto dvoch pohľadov sa presúva z úrovne štátov, resp. národov na medzinárodnú úroveň, pričom sa podľa KDH Európsky parlament prikláňa k netradičnému pohľadu na túto oblasť. A preto treba chrániť Slovákov pred „škodlivými“ názormi EP, čo sa nazýva „princípom zvrchovanosti členských krajín EÚ v kultúrno-etnických otázkach“. Inak povedané, väčšinový názor poslancov EP predstavuje čosi netradičné, na čo by mal slovenský parlament v mene „tradičných názorov“ odpovedať postavením čínskeho múru medzi Bratislavou a Bruselom. Pritom v súčasnom období poslanci Európskej ľudovej strany, v ktorej má KDH asociované členstvo, tvoria najsilnejšiu politickú skupinu v EP a bez ich podpory kľúčové rezolúcie sotva môžu prejsť. KDH, vychádzajúc zo svojich ultrakonzervatívnych názorov, tvrdo atakovalo viacero dokumentov EÚ - spochybňuje ako „netradičné“ odporúčanie č. 1474 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorým odporúča členským krajinám RE prijať v ich zákonodarstve registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia, Rezolúciu EP k rešpektovaniu ľudských práv v EÚ v roku 2000 a Rezolúciu o ľudských právach v EÚ z roku 2001. Slovenskí kresťanskí demokrati chcú stavať hrádzu pred iným, demokraticky vysloveným názorom EP, nie pred extrémistickým názorom! To je prejav izolacionizmu a xenofóbie. Izolovať sa pred svetom je však svojou podstatou nekultúrne. Zásah do najintímnejších oblastí života Najhoršie je, že dôvodová správa k návrhu deklarácie otvorene podporovala diskriminačné prístupy. KDH otvorene namieta voči odporúčaniu EP zahrnúť sexuálnu orientáciu medzi zakázané dôvody pre diskrimináciu. Ide až tak ďaleko, že vystupuje aj proti právne záväznému 13. článku zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (amsterdamské znenie), ktorý pripúšťa prijatie opatrení proti diskriminácii pre sexuálnu orientáciu. Ochranu rodiny a inštitúcie manželstva si kresťanskí demokrati predstavujú tak, že namietajú proti výzve EP voči členským krajinám „zaručiť rodinám s jedným rodičom a nezosobášeným párom (až potom sa dodáva, že i párom rovnakého pohlavia) rovnaké práva, aké užívajú tradičné páry a rodiny, čo sa týka daňových zákonov, peňažných a sociálnych práv“. Inak povedané, v záujme upevnenia tradičnej inštitúcie manželstva neváhajú spochybniť výzvu EP zaviesť takú legislatívu, ktorá by zakázala akúkoľvek diskrimináciu dlhodobo spolužijúcich a zabezpečila by im rovnakú právnu ochranu ako legálne zosobášeným párom. KDH sa tak nepriamo hlási k zasahovaniu štátu do najintímnejších oblastí ľudského života a k deleniu občanov na ľudí prvej a druhej kategórie. Oprávnene to vzbudzuje obavy, ako by sa vyvíjala slovenská spoločnosť, ak krajne konzervatívna politická tendencia, ktorú reprezentuje KDH s podporou HZDS-ĽS a oboma SNS, nebude mať protiváhu v silnom a principiálnom sociálno-demokratickom postoji. Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory