Ide aj o zahraničnopolitický imidž
Teroristické útoky na New York a Washington zintenzívnili celosvetovú diskusiu o spôsoboch, ako čeliť nevojenským bezpečnostným hrozbám a ako zvýšiť ochranu štátov a ich občanov. Na medzinárodnej úrovni došlo k sformovaniu globálnej koalície proti terorizmu a k bojovým operáciám proti pôvodcom útokov z 11. septembra 2001. Jednotlivé krajiny začali prijímať opatrenia proti ďalším potenciálnym teroristickým aktivitám a pracovať na zdokonaľovaní svojho systému bezpečnosti a obrany. Tento vývoj sa nevyhol ani Slovensku a ďalším kandidátskym štátom NATO a EÚ, ktoré sa musia v súvislosti s aktuálnymi trendmi zaoberať problematikou krízového manažmentu a spoluprácou silových rezortov, úrovňou civilnej obrany, pripravenosťou spravodajských služieb, polície a ozbrojených síl na boj proti terorizmu, ako aj celkovým stavom svojho systému bezpečnosti a obrany štátu. V neposlednom rade musia riešiť aj otázku kontroly obchodu so zbraňami a tovarmi dvojakého použitia. Zvýšenie transparentnosti a posilnenie kontroly predstavuje nástroj na prevenciu toho, aby sa ani zbrane, ani materiál použiteľný i na vojenské účely nedostali k nepovolanému užívateľovi. Sťažené podmienky pre kandidátov Európska únia od roku 1998 venuje otázkam transparentnosti a kontroly obchodu so zbraňami rastúcu pozornosť. Po udalostiach v USA sa význam tejto problematiky ešte znásobil. Rada EÚ prijala 8. júna 1998 Kódex EÚ pre vývoz zbraní, ktorý predstavuje súčasný vrchol úsilia únie o sprehľadnenie a reguláciu obchodu so zbraňami. Tento dokument je významným krokom k zavedeniu spoločných pravidiel pre zbrojný export a k jednotnej politike EÚ v sfére obchodu so zbraňami. Vychádza z dokumentov, ktoré boli schválené už v roku 1991 na luxemburskom a v roku 1992 na lisabonskom summite, ktoré vymedzovali exportné kritéria a formovali mechanizmus výmeny informácií a konzultácií medzi členskými štátmi. Všetky kandidátske krajiny sa oficiálne pripojili k existujúcim iniciatívam EÚ v tejto oblasti a vyjadrili podporu spomínanému kódexu, no až doposiaľ boli vylúčené z procesu prípravy relevantných noriem v tejto sfére. Únia ich neprizvala ani k pripomienkovaniu schvaľovaných dokumentov, ani ku konzultáciám ohľadom ich implementácie. To vytvára sťažené podmienky pre adaptáciu týchto iniciatív kandidátskymi štátmi, nakoľko počas integrácie do EÚ budú musieť harmonizovať svoju legislatívu podľa štandardov únie bez toho, aby mali možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť ich charakter. Keďže ide o senzitívnu bezpečnostnú problematiku, najmä v krajinách s rozvinutým obranným priemyslom ako napríklad Slovensko, je tento problém o to závažnejší. Ostali sme v ofsajde Túto situáciu spôsobil negatívny postoj niektorých členov EÚ k prehlbovaniu spolupráce s kandidátskymi štátmi v tejto oblasti. Zdôvodnenie takéhoto prístupu sa otvorene neprezentovalo, takže ostáva len v sfére dohadov, či je na príčine obava zo zneužívania dôverne vymieňaných informácií kandidátskymi krajinami pre ich exportnú stratégiu alebo partikulárne záujmy niektorých členských štátov EÚ diskriminovať konkurentov v obchode so zbraňami. Únia vyzvala kandidátske krajiny, aby sa oficiálne prihlásili k rešpektovaniu formálnych kritérií kódexu, ale zároveň im neumožnila zapojiť sa do vykonávacích mechanizmov súvisiacich s implementáciou kódexu. V súčasnosti kandidátske krajiny nemôžu participovať na výmene informácií, na spoločných konzultáciách a na ďalších procedúrach štandardizovaného systému kontroly zbrojného exportu. Nedostatočná pripravenosť na praktickú spoluprácu s kandidátskymi krajinami v tejto konkrétnej oblasti predstavuje najvážnejší limit na strane EÚ. Dosiahnutiu rovnocennosti vo vzájomných vzťahoch však bránia aj nedostatky na strane záujemcov o členstvo v únii. Aj v ich prípade totiž existujú obmedzujúce faktory, ktoré negatívne determinujú možnosti spolupráce s EÚ. Ide o deficit v súvislosti s približovaním sa k štandardom systému kontroly vývozu zbraní a o deficit na úrovni transparentnosti obchodu so zbraňami. Kódex EÚ pre vývoz zbraní totiž v rámci vykonávacieho predpisu č. 8 vyžaduje od každej krajiny únie pravidelné vypracovávanie dôvernej výročnej správy o jej zbrojnom exporte a o implementácii kódexu. Tieto správy každoročne posudzuje Rada ministrov EÚ, ktorá následne pripravuje Jednotnú výročnú správu (Annual Consolidated Report) o zbrojnom exporte únie. Do decembra 2000 vypracovali už dve takéto správy, ktoré predstavujú súčasný vrchol úsilia o štandardizáciu systému kontroly zbrojného exportu v rámci EÚ. Aj keď si kódex explicitne nevyžaduje zverejňovanie výročných správ o zbrojnom exporte jednotlivých krajín, väčšina členov EÚ už k tejto praxi pristúpila (s výnimkou Grécka, Luxemburska a Rakúska). Taktiež Rada ministrov zverejnila obe výročné správy za roky 1999 a 2000. Dočkáme sa i na Slovensku výročnej správy? Slovensko ani žiaden z ďalších kandidátskych štátov zatiaľ ešte neprevzal prax vypracovávania a vydávania výročných správ o zbrojnom exporte. Ich vypracovanie by zvýšilo harmonizáciu kontrolných mechanizmov autorskej krajiny so štandardizovaným systémom kontroly zbrojného exportu podľa kritérií Kódexu EÚ pre vývoz zbraní. Následne etablovanie procedúr výmeny informácií a konzultácií o obchode so zbraňami medzi Slovenskom a úniou by viedlo ku kompatibilite ich systémov kontroly. Zverejnenie takejto správy by zároveň predstavovalo pre Slovensko dosiahnutie rovnakej úrovne transparentnosti, aká je v členských štátoch únie. Dosiahnutie takýchto výsledkov bude cenné najmä v citlivom období prístupových negociácií kandidátskych krajín s EÚ. Dôvodom na zlepšenie transparentnosti v rámci obchodu so zbraňami je v prípade Slovenska nielen zvýšenie jeho integračných šancí, ale aj prispenie k aktivitám medzinárodnej protiteroristickej koalície. Práve preto by príprava nezávislej Výročnej správy o zbrojnom vývoze SR bola významnou iniciatívou posilňujúcou zahraničnopolitický imidž krajiny v kontexte súčasnej medzinárodnej situácie. Výročnú správu o zbrojnom vývoze zverejní ešte pred koncom tohto roka Poľsko a o rovnakom kroku sa diskutuje aj v Českej republike a Rumunsku. Keďže Slovenská republika disponuje pomerne rozvinutým obranným priemyslom a nachádza sa v prvej dvadsiatke svetových exportérov zbraní, mala by vyhodnotiť aktuálnu situáciu. Aj keď nepatrí ku krajinám, ktoré porušujú zbrojné embargá OSN či EÚ, systém kontroly obchodu so zbraňami má svoje nedostatky. V situácii zvyšovania medzinárodného záujmu o pravidlá obchodu so zbraňami v súvislosti s celosvetovým bojom proti terorizmu predstavuje každá slabina jej systému kontroly zbrojného exportu potenciálne ohrozenie. Zneužitie týchto slabín by totiž malo vážne dôsledky pre zahraničnopolitické postavenie Slovenska a poškodilo by to jeho integračné ašpirácie smerom k NATO a EÚ.
