Ľudskosť proti sebectvu

Na svojej Programovej konferencii schválila koncom januára Česká strana sociálnodemokratická svoj strednodobý program. Na jeho základe má byť spracovaný volebný program, s ktorým pôjde ČSSD do súboja o mandáty v dolnej komore Parlamentu ČR. Heslo tohto programu Ľudskosť proti sebectvu – prosperita pre všetkých rozširuje titul podobných dokumentov, s ktorými šli sociálni demokrati do oboch predchádzajúcich volieb: v roku 1996 (keď sa jej podarilo obmedziť moc pravicovej koalície na čele s Klausom) a najmä v roku 1998, keď ČSSD vo voľbách zvíťazila. Dôraz na sociálny štát Aj keď je prijatý dokument komplexným programom, v centre jeho pozornosti je sociálny štát. „Podporujeme zásady európskeho sociálneho modelu, ktorý zahŕňa rešpektovanie demokracie a ľudských práv, slobodné odbory, zamestnaneckú účasť na riadení podnikov, sociálnu ochranu na princípoch solidarity, rovnaké príležitosti a dôstojné životné podmienky pre všetkých,“ píše sa v úvodnej kapitole. Na rozdiel od pravice chápe ČSSD štát ako záruku slobody, solidarity a poriadku. Pre sociálnu demokraciu „štát nesmie byť ľahostajný k osudu jednotlivcov, skupín i celej spoločnosti“, a preto tiež neredukuje „zmysel štátu na negatívne, akokoľvek mimoriadne závažné policajné funkcie, ale činí ho zodpovedným za vzdelanostnú, sociálnu, zdravotnú a kultúrnu úroveň národa“. Fungovanie takéhoto štátu „musí byť samozrejme zabezpečené demokratickým spôsobom a pod stálou demokratickou kontrolou zakotvenou v ústave a v medzinárodných zmluvách“. Občana nesmie ohrozovať ani štátny despotizmus, ale ani slabosť štátu a sociálna tieseň. ČSSD vychádza vo svojej koncepcii z predpokladu, že „sociálne podmienky, v ktorých ľudia žijú, nie sú len vecou jedincov samotných či ich rodín, ale aj vecou verejnou“. Preto chce zaručiť každému aspoň „určité uznané minimum podpory a pomoci v rôznych životných situáciách, ktoré by ho či jeho rodinu ohrozovali alebo neprípustne obmedzovali“. Súčasne však bude dôsledne brániť pokusom o zneužívanie týchto vymožeností. ČSSD odmieta pravicové chápanie sociálnej politiky len ako „záchrannej sociálnej siete“. Ide jej o taký sociálny štát, „ktorý vedie k aktivite, umožňuje ju a podporuje. Kľúčové miesto v ňom má dostupná produktívna práca. Predovšetkým prostredníctvom práce sa človek realizuje v spoločnosti a podľa svojho prínosu má byť tiež odmeňovaný.“ Populačná a rodinná politika Zmysel toho, prečo sa sociálne demokracie v Európe usilujú „o humánnu, sociálne spravodlivú a demokratickú spoločnosť s ekonomikou založenou na trhovom hospodárstve,“ má hlbší význam, než je len solidarita s tými, ktorí pomoc potrebujú. „Kapitalistický trh ponechaný sám na seba je neľudský a rozkladá spoločnosť. Preto treba regulovať jeho pôsobenie prostredníctvom sociálneho štátu. Jedine on dokáže prekonať odstredivú silu trhu štiepiacu ľudí na chudobných a ešte chudobnejších na jednej strane a bohatých a ešte bohatších na druhej strane. Udržuje a rozvíja sociálnu súdržnosť, bez ktorej by spoločnosť čakali vážne sociálne konflikty, politické otrasy a krízy.“ ČSSD považuje za najlepšiu cestu rozvoja sociálneho štátu európsku integráciu: „Presadzujeme vstup do európskych inštitúcií s ich sociálnymi, ekologickými, ekonomickými i morálnymi štandardmi tak, aby sa ČR začlenila do hlavného prúdu európskeho myslenia a stala sa plnohodnotným členom EÚ.“ V programe sa konštatuje, že „kritický demografický vývoj v ČR, ktorý ohrozuje budúcnosť českého národa,“ si vynútil venovať „zvýšenú pozornosť príčinám poklesu populačného vývoja a cestám k zlepšovaniu životných podmienok rodín s deťmi.“ Program vychádza z toho, že „výchova detí nie je len súkromnou záležitosťou rodičov, ale aj významným prvkom úspešného rozvoja celej spoločnosti. Pomoc rodinám nie je záťaž, ktorá ujedá zo štátneho rozpočtu, ale investícia do budúceho rozvoja spoločnosti.“ Medzi nové návrhy patrí rozšírenie nároku na rodičovský príspevok, ktorý umožňuje rodinnú starostlivosť deťom v najnižšom veku tak, aby „hradil najmenej jednu tretinu pracovných príjmov osôb vo veku 25-35 rokov“. Navyše chce Vladimír Špidla poskytnúť tým, ktorí ho poberajú, možnosť čiastočnej zárobkovej činnosti. Ďalej chce ČSSD zaviesť „školský príspevok ako jednorazovú každoročnú dávku odstupňovanú podľa stupňa školského vzdelania“. Vyplácať by sa mali tiež „nové dávky s dlhodobou pôsobnosťou, a to formou zvereneckého fondu“. Dávky by sa vyplácali dieťaťu bezprostredne po jeho narodení a boli by uložené do doby, než mladý človek spomenutý obnos (zvýšený o príslušné úroky) bude potrebovať na investíciu do bývania alebo vyššieho vzdelania. Nový Trestný zákonník Program ČSSD kritizuje koncepciu „ľahostajného štátu“, z ktorej vychádzali pravicové vlády. Jej dôsledkom bol o.i. nedostatočný právny rámec ekonomickej reformy (spomeňme výroky protagonistov Klausovej „cesty ku kapitalizmu“, že „ekonómovia musia predstihnúť právnikov“), čo uvoľnilo cestu pre „súkromné dravosti, korupciu, tunelovanie a daňové úniky. Preto ČSSD považuje sústavný zápas proti ekonomickej kriminalite a proti prerastaniu korupcie a najmä organizovaného zločinu do spoločenských štruktúr za nevyhnutnú úlohu. Akcia Čisté ruky, ktorú ČSSD vyhlásila pred voľbami 1998 a ktorú vláda presadzovala do praxe, zďaleka nestačila splniť všetky svoje ciele. Vytvorila však prostredie, v ktorom už naďalej nemožno tolerovať všetky negatívne ekonomické kriminálne praktiky.“ Toto prostredie vyžaduje, aby mali ľudia zaoberajúci sa stíhaním hospodárskej kriminality, účinnejšie nástroje. ČSSD chce, aby veľakrát novelizovanú, ale dosiaľ platnú právnu úpravu, ktorá bola prijatá začiatkom 60. rokov, nahradil nový Trestný zákonník. Ide o to, aby sa popri trestnej zodpovednosti fyzických osôb zaviedla aj trestná zodpovednosť právnických osôb (firiem), ktorá sa postupne presadzuje vo viacerých európskych krajinách. Zavedený by mal byť (ako zvláštna kategória zavinenia najmä u skupiny trestných činov hospodárskych a trestných činov proti životnému prostrediu) pojem „hrubá nedbalosť“. ČSSD tiež chce, aby sa podstatne zmenil dnešný stav, keď je páchateľ potrestaný symbolickým trestom (podmienečné odsúdenie) a to, čo získal trestným činom, mu zostáva. Tento zákonník by však mal reagovať aj na nové javy. Mal by „priniesť zvýšenie trestného postihu zavrhnutiahodných, najmä násilných trestných činov (brutálne vraždy, ozbrojené lúpeže, únosy, atď.) a nových špecifických druhov kriminality (napr. organizovaný zločin, terorizmus, extrémizmus).“ Podobne bude spresnené právne „vymedzenie zločinného spolčenia sa“ tak, aby reflektovalo nové medzinárodné prístupy k definovaniu organizovaného zločinu a terorizmu. Bez ideologických schém Podľa kapitoly Branná a vojenská politika by mala byť do roku 2006 vybudovaná profesionálna armáda, mal by sa znížiť počet vojakov na 35 tisíc a občianskych zamestnancov pod 10 tisíc. Podľa názoru odbornej komisie ČSSD je nevyhnutné, „aby reformované ozbrojené sily ČR boli vyvážené, aby ich tvorili jednotky pozemných a leteckých síl, ktoré budú mať kvalitnú logistiku, a jednotky na pomoc teritóriu. Pri ich výstavbe treba vychádzať z možností a potrieb, ktoré sú úmerné ČR. Mali by sa špecializovať na oblasti, v ktorých sme dosiahli svetové uznanie.“ Ide napríklad o skúsenosti vojenských chemikov a o výsledky vo vývoji pasívnych sledovacích systémov. „ČSSD prikladá veľký význam dobrým vzťahom so všetkými susednými štátmi,“ hovorí sa v kapitole o zahraničnej politike. „Má zvlášť záujem na rozvoji obojstranne výhodných vzťahov s demokratickým Slovenskom.“ V otázke česko-nemeckých vzťahov sa ČSSD „stavia proti oživovaniu starých sporov minulosti a proti podmieňovaniu vstupu ČR do EÚ ich riešením“. ČSSD je za ďalšie rozvíjanie regionálnej spolupráce v rámci višegrádskej skupiny, „ktorá sa môže stať prirodzeným fórom pre diskusie a koordináciu politík zúčastnených krajín aj po ich vstupe do EÚ“. Na konferencii bola táto kapitola doplnená o rozhodnutie „usilovať sa o rozvoj všestranných vzťahov s naším transatlantickým spojencom USA“ a „podporovať rozvoj vzájomne výhodných vzťahov s demokratickým Ruskom“. Transatlantickú väzbu považuje ČSSD za chrbticu dnešného európskeho bezpečnostného systému a „bude podporovať rozšírenie Severoatlantickej aliancie o ďalšie krajiny strednej a východnej Európy, ktoré uznávajú rovnaké hodnoty a preukážu svoju pripravenosť stať sa jej členmi. ČSSD má záujem najmä na skorom vstupe Slovenska do aliancie.“ Historická kapitola programu obsahuje analýzu pravicovej cesty transformácie a štyroch rokov, keď ČSSD prevzala vládnu zodpovednosť. Analýza vyústila do poznania: „Nemali by sme len kopírovať súčasné pomery vo vyspelých krajinách s ich často priznávanými nedostatkami, ale usilovať sa už teraz o vytváranie stavu, ku ktorému iba smerujú.“ ČSSD ide o „solidárnu spoločnosť, ktorej cieľom je prosperita pre všetkých, v ktorej ľudskosť víťazí nad sebectvom.“ Cesta k usporiadaniu, „ktoré pozitívne prekonáva tradičné modely“ a usiluje sa o presmerovanie českej spoločnosti „na cestu perspektívneho vývoja, je úlohou pre všetky demokratické sily, ktorým nezväzujú ruky vypáchnuté doktríny, postavené na jednostrannej absolutizácii vlastníckych práv, trhu a čohokoľvek iného. Je na čase zbaviť sa ideologických schém doktrín rozdeľujúcich spoločnosť na zástancov jediných správnych ciest a na (hoci väčšinový) zvyšok.“