Nad hrobom štvorkoalície

Hemženie na českej politickej scéne sa v oveľa väčšej miere spája s organizačnými otázkami než s veľkými spoločenskými témami. To je najľahšia cesta, ako odohnať ľudí od volebných urien. Na rozpade štvorkoalície je azda najpozoruhodnejší fakt, že súmrak začal v dobách jej najväčšej slávy. Od počiatočných prejavov krízy súvisiacej s odchodom Cyrila Svobodu z funkcie jej lídra až po prvé výstrely v boji o dlhy Občianskej demokratickej aliancie (ODA) sa štvorkoalícia vyhrievala na čele volebných preferencií. Ako keby jej vnútorný samovražedný kvas bol produktom závratu z úspechov. Odchod zo scény Aj keď to predstavitelia štvorkoalície dnes necítia, odchádzajú ako víťazi. Štvorkoalícia zahynula až po tom, ako splnila svoju historickú misiu. Toto zoskupenie vzniklo v roku 1999 ako obrana proti plánu zmluvno-opozičných strán, teda sociálnych demokratov (ČSSD) a občianskych demokratov (ODS), upraviť voľby do Poslaneckej snemovne smerom k väčšinovému volebnému systému. Všeobecne sa traduje, že väčšinový systém vedie k vzniku dvojstraníckeho systému. Pravdu povediac, autor tejto vízie, francúzsky sociológ politiky Maurice Duverger, nevidel túto tendenciu ako zákonitosť, ktorá sa prejaví hneď. Napokon využívanie väčšinového systému v českých krajinách (Česko, Morava, Sliezsko) v dobách Rakúsko-Uhorska túto tendenciu nepotvrdilo. V každom prípade vznik štvorkoalície ukázal - podobne ako na Slovensku vznik SDK po úpravách volebného zákona minulou vládnou koalíciou -, že spoločnosť a politický systém spravidla môžu reagovať na zmeny protiútokom. Štvorkoalícia dokázala vyjsť z volieb do Senátu pred dvoma rokmi ako víťaz, a tým zablokovala pre ČSSD a ODS možnosť presadiť v parlamente radikálne zmeny volebného zákona. Jej funkcia sa naplnila - a takto vymizol aj zmysel jej existencie. Politici ako záhada Posledný týždeň života štvorkoalície patril k tomu najzaujímavejšiemu, čo toto zoskupenie prinieslo. Okamžite po tom, čo sa lídri ľudovcov (KDU-ČSL), unionistov (US-DEU) a ODA dohodli na ďalšom spoločnom živote, upozornil článok v jednom denníku, že kedysi dávno zabudnutý predseda ODA sľúbil, že sa jeho strana zriekne tajuplných peňazí. Táto novinárska „rana z milosti“ by mala nulovú politickú hodnotu, keby už tmel spájajúci štvorkoalíciu nebol rozdrobený. Predstavitelia ľudovcov a unionistov okamžite uznali vyradenie ODA z kandidátky, čím štvorkoalíciu pochovali. Názorne sa tak ukázalo veľké úskalie politologickej prognostiky: nekonzistentné myslenie politikov. Absencia stratégie a zlepovanie línie z reakcií na každodennosť nie je však chorobou len českých politikov. Z popola štvorkoalície vstáva koalícia nová - dvojblok. Zdravé jadro štvorkoalície v podobe unionistov a ľudovcov začalo rátať, čo ich spája a čo rozdeľuje. Rátanie malo skutočne matematickú podobu: US-DEU má k dispozícii na volebnú kampaň okolo 30 miliónov, no za minimum sa dnes v Česku považuje dvojnásobok. Oficiálnych peňazí. Ďalšia matematika je spojená s volebnými preferenciami. Agentúry pre výskum verejnej mienky hlásia, že US-DEU je na hranici voliteľnosti. V záhadách prepočtov preferencií štvorkoalície sa však ukrýva neurčité množstvo percentných bodov, ktoré toto zoskupenie získavalo ako prémiu za schopnosť zjednotiť sa. Odtrhnúť aspoň časť z tejto sumy je jednou z úloh novej Koalície. Koalície s veľkým „K“, lebo tak znie nový oficiálny názov. Závislí nestraníci? Dramatickou témou Koalície sa okamžite stala otázka, čo so 17 miestami na kandidátkach, ktoré sa uvoľnili vytlačením ODA. Víťazí návrh US-DEU, aby ich obsadili zástupcovia vybratých občianskych iniciatív. Na prvý pohľad to nie je zlý ťah. K národnej črte Čechov patrí nechuť k politickým stranám. Navyše na uvoľnené hlasy štvorkoalície číhajú okrem iného nové politické zoskupenia, ako sú Cesta změny a Naděje, v ktorých pravicu reprezentujú menej opotrebované mená. Z radov unionistov aj ľudovcov však zároveň zaznela požiadavka, aby nezávislí kandidáti odprisahali vernosť spoločnému programu. Pravdu povediac, nie je to skromná požiadavka - siaha nielen na svedomie, ale aj na rozum týchto nestraníckych kandidátov. Z nezávislých predstaviteľov občianskych iniciatív by sa mali stať závislí uchádzači o post, ktorí musia nájsť spoločného menovateľa oboch strán, ktoré sa programovo v mnohom líšia. Nezávislí sa okamžite začali združovať, aby od Koalície vydelili čo najviac. Opäť sa ukazuje, že v politike často nie je potrebné mať konzistentný program - stačí mať dostatočne vyvinutý mocenský pud.