Križovatky starého a nového

Európska ľavica reprezentovaná sociálnodemokratickými a socialistickými stranami sa nachádza v myšlienkovej kríze. Tá sa prejavuje aj na Slovensku. Namiesto hľadania nových oblastí pre rozšírenie ideálov slobody, rovnosti a demokracie, na ktorých ľavicové myslenie stojí, obracajú sa niektorí jej predstavitelia do minulosti a hovoria o „tradičných ľavicových témach“.
Počet zobrazení: 904

Európska ľavica reprezentovaná sociálnodemokratickými a socialistickými stranami sa nachádza v myšlienkovej kríze. Tá sa prejavuje aj na Slovensku. Namiesto hľadania nových oblastí pre rozšírenie ideálov slobody, rovnosti a demokracie, na ktorých ľavicové myslenie stojí, obracajú sa niektorí jej predstavitelia do minulosti a hovoria o „tradičných ľavicových témach“. Ľavica nie je statickou teóriou. Nie je dogmou, akou bol marxizmus-leninizmus, respektíve historický materializmus v interpretácii komunistických elít sovietskeho bloku. Ak má ostať relevantnou v dnešnom svete, musí byť živou a komplexnou ideológiou presadzujúcou maximalizáciu slobody človeka, dosiahnuteľnú len za predpokladu prekonania nerovností. Preto otázka, či je nejaká téma tradične ľavicová alebo nie, nemá skutočne praktický význam. Navyše práve novými témami a presadzovaním slobody a rovnosti vo všetkých ich aspektoch sa slovenská ľavica môže zbaviť bremena svojej totalitárnej minulosti. Je iróniou dejín, že socializmus, ktorý nemôže byť iný ako demokratický (takisto ako demokracia, ak ma byť všeobsiahla a fungujúca, musí byť socialistická), sa stal symbolom autoritárstva a obmedzovania ľudských práv. Nevyužiť možnosť nápravy jeho obrazu by preto bolo politickou chybou. O to horšie, ak by to bola chyba vedomá. Jediný argument vychádzajúci z „politického realizmu“, ktorý by sa mohol zdať prijateľný, je, že viaceré témy nie sú v spoločnosti populárne. Hovoriť o nich by mohlo znamenať stratu možnosti presadiť aj ostatné myšlienky, nech už by boli akokoľvek progresívne. Ale dôležitá je odpoveď na otázku: Čo je úlohou a cieľom politiky? Slepo nasledovať verejnú mienku alebo sa ju aj usilovať ovplyvniť v zhode s vlastným hodnotovým systémom? Hodnotovo orientovaná politika (a ľavica by ňou určite mala byť) sa na rozdiel od plytkého populizmu usiluje presadiť svoj ideál spoločnosti aj v prípadoch, keď to neprinesie bezprostredný politický zisk. Politická moc nie je konečným cieľom, ale len prostriedkom. Ba čo viac, je iba jedným z prostriedkov. Slovenska ľavica (predstavovaná najmä SDĽ) zaťažená dedičstvom minulosti sa pohybuje v neľahkom prostredí zhoršujúcej sa sociálno-ekonomickej situácie a nie je dosiaľ schopná nájsť spôsob, ako získať a udržať si dôveru občanov. Môže sa vydať dvoma cestami. Ak bude zdôrazňovať „tradičné“ ľavicové témy, sledovať „tradičnú“ ľavicovú politiku a za každú cenu sa bude držať pri kormidle moci, bude to znamenať obrat späť do minulosti, čo jej z krátkodobého hľadiska možno prinesie politické zisky. No v dlhodobom horizonte je to len predĺženie agónie. Druhý variant znamená hľadať alternatívu, necúvať pred novými témami a výzvami, nasledovať stále platné ideály slobody, rovnosti a solidarity aj na neistom novom teréne. S rizikom, ale vpred.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984