Punk´s not dead!

Čierne kožené bundy, roztrhané rifle, staré kanady, strapaté odfarbené vlasy, účesy na čerokéza, tetovania, radikálne nápisy na špinavých tričkách. To sú punkáči, opovrhovaní a hrôzu vzbudzujúci mladí ľudia, ktorí sa rozhodli svojím nekonformným životným štýlom a garážovou amatérskou hudbou rezolútne protestovať proti spoločnosti.
Počet zobrazení: 1785

Čierne kožené bundy, roztrhané rifle, staré kanady, strapaté odfarbené vlasy, účesy na čerokéza, tetovania, radikálne nápisy na špinavých tričkách. To sú punkáči, opovrhovaní a hrôzu vzbudzujúci mladí ľudia, ktorí sa rozhodli svojím nekonformným životným štýlom a garážovou amatérskou hudbou rezolútne protestovať proti spoločnosti. Rebélia menom punk je súčasťou západnej spoločnosti už takmer tridsať rokov, no jej vplyv neutícha. Kto stál pri zrode tohto životného štýlu, ktorý i dnes vo veľkej miere oslovuje mladých búriacich sa ľudí? Existujú dve verzie príbehu, ako vznikol punk. Americkí priaznivci tohto životného štýlu tvrdia, že punkové hnutie možno datovať od roku 1974, keď sa v newyorských nočných kluboch začali formovať hudobné kapely ako The Ramones či The Blondie. Angličania naopak trvajú na verzii, že punk vytvoril britský obchodník s módnym oblečením a manažér Malcolm McLaren, keď stvoril najväčšiu punkovú legendu všetkých čias The Sex Pistols. Zdá sa, že pravda je, ako väčšinou, niekde uprostred. Punk sa síce skutočne začal formovať v americkom prostredí, a to dokonca ešte pred rokom 1974, no do sveta prerazil naplno až vystúpením spomínaných britských Sex Pistols. Newyorskí otcovia punku V USA sa začala rodiť undergroundová hudba už okolo roku 1964, keď sa v newyorských kluboch, v ktorých sa pohybovali také postavy ako Lou Reed či Andy Warhol, objavuje kapela The Fugs. Za jeden z prvých zdrojov punkovej hudby sa však považuje až dobre známy Iggy Pop, ktorý dal o sebe vedieť o dva roky neskôr v Detroite. V roku 1971 sa po prvýkrát dostalo k hudobnej verejnosti i samotné slovo „punk“, na označenie rodiaceho sa hnutia mladých nekonvenčných a výstredných rockerov z New Yorku. V tomto meste sa o rok na to predstavujú i legendárni The New York Dolls, ktorí sa už seriózne považujú za jedných z otcov punku. Ich manažérom bol istý čas dokonca i spomínaný „sexpistolák“ M. McLaren, ale jeho manažérske úspechy ešte len čakali na svoju chvíľu. Extravagantní komunisti New York Dolls, ktorí sa na koncerty zvykli obliekať do červených kožených kostýmov, totiž onedlho zmizli zo scény pre problémy s drogami a alkoholom. Na scénu nastupuje ďalšia newyorská kapela s názvom Television, ktorá so sebou priniesla i nový, rýdzo punkový štýl obliekania a ten predstavila ako odkaz hnutia New Wave. Termín punk vzápätí začína popularizovať newyorský časopis s rovnomenným názvom. Nikto vtedy ešte celkom dobre nevedel, čo sa pod týmto slovom skrýva. Samotní autori tohto novotvaru si pod ním predstavovali všetko to, čo sa týkalo odvrátenej, temnej stránky života ako opilstvo, absurdita, hnus, opovrhnutie a pod. Tohto slova sa v roku 1974 chopili i začínajúci hudobníci zo zoskupenia The Ramones a čoskoro sa punk začal spájať s ich drsnou, rýchlou, jednoduchou a hlasnou muzikou, v ktorej nebolo miesta pre gitarové sóla či vyhrávky, bluesové či iné umelecké prvky. Ramones, ktorí svojím výzorom pripomínali skôr vlasatých metalistov ako strapatých punkáčov, vo svojich textoch kritizovali vládnu politiku, poukazovali na nezamestnanosť a nekompromisne odmietali rasizmus. Onedlho títo americkí punkeri odohrali turné aj vo Veľkej Británii a medzi ich fanúšikmi sa vtedy nachádzali všetci budúci lídri legendárnych britských punkových kapiel ako Sex Pistols, The Clash či The Damned. Na scénu nastupujú Sex Pistols Z iniciatívy manažéra M. McLarena vzniká v Anglicku v polovici sedemdesiatych rokov hudobná skupina Sex Pistols (v preklade Sex pištoľky). Išlo o štvoricu mizerných hráčov s odpudzujúcim výzorom a otrasným správaním. Ich piesne zväčša obsahovali maximálne tri–štyri gitarové riffy, no ich svieža jednoduchá hudba si čoskoro našla mnoho priaznivcov. Veľmi skoro sa dostali do pozornosti aj pre násilnosti na koncertoch a výtržnosti. Súdobé hudobné časopisy a hudobníci sa o ich koncertných hudobných výkonoch vyjadrovali veľmi nelichotivo. „Oni vôbec nevedeli hrať, iba robili niečo, čo sa hraniu podobalo,“ vyjadril sa o nich Dave Higgs z kapely Hot Rods. Časopis Melody Maker napísal: „Sex Pistols robia pre hudbu asi toľko, ako spravila druhá svetová vojna pre mier. Dúfam, že o nich už viac nebudeme počuť.“ Opak sa však stal pravdou. Šiesteho júna 1976 Sex Pistols po prvýkrát zahrali budúci superhit Anarchy in the UK. Spevák Johny Rotten (Hnilý) v nej nepríčetne vrieska dnes už legendárne slová: „Som antikrist, som anarchista. Chcem ničiť okoloidúcich, pretože chcem byť anarchiou a nie žiadnym prítulným psom!“ Koncom roku kapela vydáva singel s touto pesničkou a i keď ich s prvou skutočne punkovou nahrávkou o mesiac predbehla iná britská kapela The Damned (Prekliati), Sex Pistols sa svojou Anarchiou v Spojenom kráľovstve natrvalo zapísali do histórie punku ako jeho zakladatelia. Vzápätí dostali pozvanie do televíznej relácie ako náhradníci za Queen a svojím nechutne vulgárnym vystupovaním vyvolali prvotriedny škandál pre konzervatívnu britskú verejnosť. Mestské rady jednotlivých miest okamžite zrušili koncerty kapely a zakázali jej vystupovať. Rok 1977 sa však beztak nesie v znamení punku, ktorý explodoval po kluboch v celej Británii. Vynorili sa kapely ako The Buzzcocks, U.K. Subs či The Chelsea a punkové hnutie ovládlo britskú mládež. Šokovaná Británia Sex Pistols prijíma na miesto basgitaristu, neskôr smutne presláveného rebelanta Sida Viciousa (Zvrhlík) a nahráva ďalší veľký hit s názvom God Save the Queen, v ktorom sa provokujúco spieva: „Boh ochraňuj kráľovnú a tento fašistický režim. Urobil z teba idiota, potenciálnu vodíkovú bombu...“ Pesnička vyšla práve v roku, keď sa celé Anglicko pripravovalo na oslavy 25. výročia panovania kráľovnej Alžbety II. Britská verejnosť bola ironickým a urážlivým textom nevýslovne pobúrená. Stalo sa totiž po prvýkrát, že by niekto zaútočil na spoločnosť a vládu priamo z hudobnej scény. Reakcia bola okamžitá. Konzervatívni zástancovia kráľovnej nielenže pripravili punkerov o možnosť vystupovať vo väčších koncertných halách, v rozhlase či televízii, ale na členov punkových kapiel sa dokonca začali množiť násilné útoky. Vznikol otvorený boj medzi punkáčmi a ich odporcami. Členov Sex Pistols viackrát napadli a zranili nožmi, železnými palicami či žiletkami. Vydavateľská firma musela začať platiť kapele osobných strážcov. Johny Rotten sa však za Sex Pistols odmietol vzdať svojich postojov: „Sme agresívni voči spoločnosti, pretože nás dusí a nemôžeme skladať milostné pesničky pre mládež, ktorá nemôže zohnať prácu a musí stáť v radoch na podporu.“ Takýto výsmech tendenčným komerčným hudobníkom bol v Británii nevídaný. Sid a Nancy Sex Pistols koncom roka vydávajú svoj slávny debutový album s názvom Nevermind the Bollocks. Nahrávka je plná nenávisti voči vláde a panovníčke, spieva sa v nej o anarchii, fašizme, potratoch a obavách z budúcnosti. Polícia okamžite reaguje, na Pistols je podaná obžaloba a album je stiahnutý z predaja. Kapelu však už čaká turné v USA. Mladí punkeri ani tu nenechávajú nikoho na pochybách, že chcú šokovať celý svet. Svojou aroganciou a výstrednosťou, najmä však svojimi slabými hráčskymi výkonmi, si americké publikum zo začiatku nevedeli získať,. Basgitarista Sid Vicious na koncerte dokonca zmlátil jedného fanúšika. Extravagantný Vicious sa v USA celkom oddal svojej drogovej závislosti a zoznámil sa s prostitútkou Nancy Spungenovou, s ktorou trávil všetok čas. Kapela sa ocitla v kríze. Koncom roka 1978 kríza vrcholí, keď v newyorskej hotelovej izbe polícia nachádza vedľa nadrogovaného Sida telo zavraždenej Nancy. Polícia mladého, dvadsaťjedenročného punkera okamžite zatkla, no Sid je čoskoro na kauciu prepustený. Hneď po príchode z väzenia Sid Vicious zomiera na predávkovanie heroínom a Sex Pistols sa definitívne rozpadá. Rotten zakladá neskôr relatívne úspešnú punkovú kapelu Public Image Ltd. a k Sex Pistols sa vracia až v polovici deväťdesiatych rokov, kedy sa najmä z netajených komerčných dôvodov kapela pokúšala o návrat. Komunizmus a lá The Clash Popri Sex Pistols v Británii pôsobili na sklonku sedemdesiatych rokov i nemenej populárni The Clash (konflikt). Pôsobenie tejto kapely bolo veľmi podobné Sex Pistols. Časté výtržnosti, zdemolované koncertné haly, bitky a zatýkanie – to všetko sprevádzalo aj túto punkovú legendu. Otvorene proletárska skupina The Clash však prichádza aj s oveľa explicitnejším politickým prejavom. Ich hudba propaguje komunistické myšlienky, texty opisujú dilemy nezamestnanej mládeže, ťažkosti pri hľadaní práce, pouličné demonštrácie a pod. Na rozdiel od Sex Pistols, ktorých prvoradým záujmom bolo za každú cenu šokovať, sú Clash nekompromisne protinacistický a pranierujú nenávisť, vojnu a zabíjanie v akejkoľvek forme. Zavádzajú tiež novú módu v obliekaní sa punkerov. Dominantným znakom ich garderóby sú bundy s množstvom zipsov a ľavicových politických nápisov. Na odevoch týchto muzikantov nechýbajú ani emblémy s vyobrazením Marxa a výrazné červené hviezdy. Hudobné výkony tejto kapely sú takisto omnoho presvedčivejšie, i keď veľmi skoro opúšťajú punkové vody a do svojej hudby pridávajú prvky reggae či bluesu. Neskôr prichádzajú i s nestarnúcimi hitmi Rock the Casbah a najmä Should I Stay or should I Go. Postupne však v Británii popularita punku klesá. Jeho vplyv sa však dostáva naspäť do Spojených štátov, kde začiatkom osemdesiatych rokov začínajú vznikať ďalšie legendárne kapely ako Dead Kennedys, ktorá otvorene vystupovala proti politike Ronalda Reagana a postaveniu veľkých podnikateľov, či Bad Religion, ktorej agenda sa sústredila najmä na kritiku náboženstva a intolerancie. Tieto kapely však už nehrajú tradičný britský punk, ale obohacujú svoju hudbu najmä o vplyvy rýchleho a skákavého hard coru. Znovuzrodenie Na britskej pôde dochádza k novej vlne punkového vytrženia už v roku 1981, keď škótska kapela The Exploited (Vykorisťovaní) odštartovala svojím nezabudnuteľným albumom Punk´s not dead (punk nie je mŕtvy) nový variant punkovej hudby. The Exploited pridala na rýchlosti a zúrivosti, obohatila svoju muziku o prvky thrash metalu, neskôr i hard coru, a vyrukovala s novým ortodoxným punkom. Zmenili sa i účesy punkáčov. Od strapatých nafarbených hláv prešli Exploited k ešte výstrednejším účesom napodobujúc indiánskych čerokézov. V textoch sa nekompromisne prihlásili k anarchizmu, pranierovali políciu, armádu, systém, nadvládu bohatých, činnosť politikov a pod. Podobným smerom ako Exploited sa vydali i ďalšie kapely znovuzrodeného punku - GBH či americký Total Chaos. The Exploited v roku 1989 zavítali dokonca i na Slovensko. Tu však prehlásili, že Slovensko je policajný štát a už sem nikdy neprídu. Na sklonku osemdesiatych rokov sa punk pomaly vytratil z hudobnej scény a zapadol hlboko v undergrounde. Až v polovici deväťdesiatych rokov tento hudobný štýl opäť prežíva renesanciu, keď okrem nestarnúcich Exploited vznikajú americké neopunkové kapely ako Rancid či Rage against the Machine. Nejde už o punk v klasickej podobe, štýl týchto kapiel je však naďalej výsostne nekonvenčný, kritický a – radikálne ľavicový. Na výslní sa na krátky čas objavili aj komerčné punkové odvary ako Green Day či Offspring, ale hudobné posolstvo týchto interpretov tradiční punkoví fanúšikovia rezolútne odmietli. Punková scéna na Slovensku Na Slovensku vzniká prvá punková kapela v roku 1984 a nesie názov Zóna A. Táto bratislavská kapela išla predovšetkým v stopách Sex Pistols a na sklonku osemdesiatych rokov sa vypracovala na uznávanú slovenskú punkovú legendu. V roku 1990 niektorí členovia Zóny založili punk–beatový projekt s názvom Slobodná Európa, ktorý sa dlho vysporiadaval s drogovými problémami svojich členov, ale toto leto skupina už vo výbornej forme spolu so Zónou A vystupovala na festivale POHODA. Na rozdiel od západných punkových kapiel, ktoré tradične, zväčša z ľavicových pozícií, kritizujú kapitalistický systém, tieto dve slovenské punk-rockové legendy ostávajú paradoxne naďalej verné protikomunistickej agende, a to ešte takmer pätnásť rokov po prevrate. Na Slovensku sa však objavili aj „modernejšie“ punkové hudobné telesá ako radikálni anarchisti a antifašisti Konflikt A, revolučná Márna Snaha, značne ekologicky zameraná Davová Psychóza či protimečiarovská Karpina. Väčšina punkáčov sa na Slovensku hlási k anarchizmu, po prípade k radikálnemu revolučnému socializmu a antiglobalizmu. Všetci títo mladí ľudia zároveň vystupujú ako nekompromisní odporcovia neonacizmu a hnutia skinheads. Punk je stále medzi nami a zdá sa, že nezomrie, pokiaľ bude v spoločnosti naďalej dosť voľnomyšlienkárov, ktorí budú poukazovať na neduhy spoločnosti tými najnekonvenčnejšími metódami.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984