Kde je jadro problému
Pod esejou Vojta Haringa Ako preraziť pancier vlastného ega (SLOVO č. 22/2001) je poznámka: Autor (1942) je klinický psychológ a spisovateľ. To znamená, že sa narodil v čase, keď ja som už mašíroval z kasární s piesňou Nový svet sa rodí, žiada obete. Samozrejme, tým sa myslel svet nového Slovenska. Lenže ten nový slovenský svet mala ochraňovať armáda vedená rýdzo československými dôstojníkmi. Každá nedeľa sa začínala odchodom na omšu v zomknutom tvare v dvoch smeroch. Luteráni do chrámu so zrozumiteľnou staročeštinou a katolíci s nezrozumiteľnou latinčinou. To zneužili benešovci na rozvrat armády. Slovák podozrieval Slováka. Hoci sme boli všetci synmi slovenských materí, odchovali nás dvojaké školy - cirkevné a štátne. V cirkevných vyučovali proslovenskí učitelia a v štátnych pročeskoslovenskí. Tam je to jadro problému. V Čechách dostávali sociálne slabé deti mlieko alebo polievku, ako i zošity zadarmo. Na Slovensku nie - písanky sme si kupovali za vajíčka, nebolo peňazí, hoci bola jedna republika.
Verím, že vysokoškolsky vzdelaný psychológ vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi odpozoroval aj sám, keď trochu vyrástol. Inak sú však pozorovateľné aj dnes, po rozdelení ČSFR. Len si treba všimnúť názor Prahy na problém Kasární v chotári Čadce. Všetky tieto spory sa skončia až vznikom zväzu slovanských štátov, čo je ešte veľmi ďaleko. Zatiaľ ich zneužívajú nepriatelia Slovanov, a to celkom úspešne! Neviem, či Putinovo Rusko nájde ten povestný Archimedov bod, aby pohol slovanským svetom.
Ladislav Augustín, Domaniža
