Vážení priatelia, nie!

Na začiatku bola téza: Slovensko, Rakúsko a Taliansko sú si v niektorých aspektoch veľmi podobné. Táto myšlienka mi vŕtala v hlave už v roku 1994, keď na Apeninskom polostrove zvíťazil Silvio Berlusconi. U nás sa jeho predvolebnou kampaňou inšpiroval Vladimír Mečiar a uspel, no a v susednom Rakúsku si výrazne polepšil Jörg Haider.
Počet zobrazení: 1407

Na začiatku bola téza: Slovensko, Rakúsko a Taliansko sú si v niektorých aspektoch veľmi podobné. Táto myšlienka mi vŕtala v hlave už v roku 1994, keď na Apeninskom polostrove zvíťazil Silvio Berlusconi. U nás sa jeho predvolebnou kampaňou inšpiroval Vladimír Mečiar a uspel, no a v susednom Rakúsku si výrazne polepšil Jörg Haider. Vtedy sa začínalo hovoriť o konci pravo-ľavého politického spektra, nástupe nového typu odideologizovaných širokospektrálnych hnutí a nesmelo sa spomenulo aj slovko mediokracia.

V čom sme si teda podobní? Všetky tri krajiny majú skúsenosť s fašizmom, politická scéna je silne polarizovaná, v spoločnosti pretrvávajú protiliberálne, autoritatívne postoje a katolicizmus tu má hlboko zapustené korene. Nešvárov, ktoré nás spájajú, by sa dalo nájsť viacero, no tým najhlavnejším je partiokracia - prerastanie straníckej a štátnej moci. V Rakúsku sa položartom hovorí, že bez legitimácie môže človek akurát tak čistiť toalety. Za Mussoliniho nazývali fašistickú stranu - Partito Nazionale Fascista (PNF) tiež ako per necessita familiare - NEVYHNUTNOSŤ PRE RODINU. Na talianskom juhu sú "konexie" dodnes rozhodujúce pre tamojší život. O Slovensku azda ani netreba hovoriť. Nevyhnutnosť vlastniť stranícky preukaz tu má dlhú tradíciu. Či už si spomenieme na prvorepublikových Jesenského Demokratov, prednovembrových súdruhov, alebo "poctivých podnikateľov mečiarovcov".

Zrazu sa zjaví ktosi, kto je odhodlaný tento Augiášov chliev vyčistiť. Najlepšie, keď je to úspešný, bohabojný rytier s čistým štítom, ktorý sa nebojí s tým všetkým raz a navždy definitívne skoncovať. V krajine, kde už nikto nikomu nedôveruje, sa zrazu zjaví dobrý a starostlivý politik, ktorému záleží na blahu všetkých. No koho iného by mali utrápení a znechutení ľudkovia voliť? Čo na tom, že aj on predtým lovil v mútnych vodách. To je už dávno odfajknuté. Ľudia rýchlo zabúdajú. A tak sa nedávno dostal k moci po siedmich rokoch Silvio Berlusconi. Fešný Jörg už pred časom dotiahol svojich Slobodných úspešne do vlády. Tretí parťák zatiaľ vysedáva v závetrí v Elektre, ale na jeho miesto sa derú stále noví a noví politici, respektíve noví občania. Hneď si na to založili aj alianciu.

Pôvodne jej predseda omieľal slovká ako sociálna demokracia a podobne, no napokon sa rozhodol, že sa z neho stane liberál. Bývalé ľavicové sympatie symbolizuje asi už len červená lienka v logu. Líder nás už rok prostredníctvom vlastnej nadácie presviedča o svojom sociálnom cítení. Ďalší rok sa nám chystá masírovať mozgy prostredníctvom televízie, ku ktorej prišiel tiež za veľmi podivných okolností. Nenechajme sa ale obalamutiť. Démon súhlasu nás často núti prikyvovať a so všetkým tupo súhlasiť. Nájdime v sebe potrebnú guráž a povedzme týmto usmievavým vábničkám NIE. Odyseus na dlhej púti musel odolávať mnohým nástrahám. Keď sirény vábili jeho námorníkov spevom, zalial im uši voskom. Dnes si už nemusíme zapchávať uši, stačí ovládačom prepnúť kanál.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984