K informáciám má prístup každý
Podpredseda strany Smer Dušan Čaplovič kritizoval v týždenníku SLOVO (Prečo sa vicepremiér usmieva č. 19/2001) audit ústrednej štátnej správy ako reformu, ktorá má slúžiť na skrytú privatizáciu štátneho majetku politicky blízkymi skupinami a ktorá "púšťa" zo štátnej sféry dôležité inštitúcie, bez ktorých nám hrozia environmentálne a výživové katastrofy.
Vzhľadom na faktografickú nepravdivosť mnohých jeho tvrdení a neutíchajúcu mediálnu kampaň cítim potrebu uviesť viaceré veci v súvislosti s auditom na pravú mieru. Audit sa neusiluje odštátniť kľúčové funkcie štátu. Naopak, hovorí, že mnohé dôležité rozhodnutia a materiály koncepčného a legislatívneho charakteru sa dnes pripravujú mimo ministerstiev, hoci sú za ne zodpovedné a vo všetkých vyspelých krajinách sú miestom, kde sa rozhoduje o štátnej politike.
Rezortizmus kontra efektívnosť
Existuje veľká neprehľadná sieť rozpočtových a príspevkových organizácií pod jednotlivými ministerstvami, ktoré na seba často preberajú základné funcie štátu a miešajú ich s funkciami, ktoré štát vykonávať môže, ale nemusí. Výsledkom je, že štát nedokonale zabezpečuje základné funkcie, pretože sa rezorty finančne a personálne rozptyľujú tisíckami iných aktivít od tvorby počítačových programov cez rekreačné zariadenia až po predaj rastlinných semien. Úzka prepojenosť rozpočtových a príspevkových organizácií s ministerstvami navyše vedie k rozdeľovaniu peňazí na základe rezortizmu a dlhoročných väzieb, nie podľa efektívnosti.
Audit navrhol komplexné riešenie týchto a iných problémov štátnej správy - pôvodné uznesenie k auditu malo 53 bodov a týkalo sa aj poradných orgánov vlády, medzirezortného pripomienkového konania, zákonov o štátnej a verejnej službe, verejného obstarávania, administratívnych procesov, kontroly výkonnosti štátnej správy, systému financovania vedy a techniky, verejného informačného registra, cenotvorby rozpočtových a príspevkových organizácií, či reorganizácie skúšobníctva. Predstaviteľ Smeru kritizuje vysoký počet vládnych uznesení, ktorý sa podľa jeho výpočtov pohybuje v troch cifrách. Mojim kolegom sa nepodarilo vypátrať, kde získal tieto čísla, pretože skutočný počet uznesení súvisiacich s auditom je niekoľkonásobne nižší. Určitý počet dokumentov je však pochopiteľný, ak vezmeme do úvahy šírku auditu a to, že vláda postupuje pri svojom rozhodovaní od koncepčných cez realizačné a kontrolné materiály, pričom každý materiál musí mať svoje uznesenie.
Jedným z riešení spomínaného rezortizmu je preťať priamy vzťah medzi ministerstvami a organizáciami vykonávajúcimi činnosti, ktoré sa dajú uskutočňovať aj mimo ústrednej štátnej správy. S tým sa spája adresné financovanie aktivít, nie organizácií. Tieto úlohy skutočne z auditu vyplývajú. Ich realizácia však vyvracia tvrdenia predstaviteľa Smeru.
Kto za čo rozhoduje
O spôsobe riešenia uvedených úloh pri konkrétnej organizácii rozhodujú rezortní ministri, nie podpredseda vlády pre ekonomiku. Majú k dispozícii viacero možností - od privatizácie cez transformáciu na neziskovú organizáciu až po delimitáciu pod vysoké školy či SAV. Odštátniť sa majú len tie časti organizácií, ktoré sa nevenujú základným funkciám štátu. Napríklad z Výskumného ústavu spojov prejde významná časť pracovníkov do Telekomunikačného úradu a Poštového úradu, pretože ich tieto regulačné inštitúcie potrebujú pre svoju prácu. Tento prístup platí najmä o organizáciách v rezorte pôdohospodárstva, ktoré sa aspoň sčasti venujú inšpekčnej, kontrolnej, či koncepčnej činnosti - tieto kapacity treba preniesť na ministerstvo pôdohospodárstva, štátnu veterinárnu správu, či iné inštitúcie, ktoré sa majú zachovať. Podnikol som viacero krokov na zaručenie otvorenosti a prehľadnosti celého procesu. Listom som požiadal ministrov, ktorí chcú viaceré organizácie privatizovať, aby dodržiavali Privatizačné informačné minimum vypracované Transparency International Slovensko na zaručenie transparentnej privatizácie.
V súčasnosti pripravujem ďalšie kroky, ktoré zabezpečia, že uvedené návrhy nezostanú na papieri. V pripravovanom zákone o transformácii rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové organizácie presadzujem dve ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť ochranu verejného záujmu. Prvým je úplná verejnosť celého procesu transformácie a šanca všetkých odborníkov v danej oblasti uchádzať sa o vedenie novej neziskovej organizácie. Druhým je možnosť označiť určitú časť majetku transformovanej organizácie za tzv. prioritný majetok, ktorý z dôvodu verejnoprospešnosti svojho využívania nebude možné exekvovať, ani inak previesť z organizácie preč. Opakovane som verejne vyzval zástupcov médií, aby ma informovali o akýchkoľvek náznakoch korupcie alebo klientelizmu v celom procese, i keď systémové riešenia považujem za kľúčovejšie.
Obzvlášť nekvalifikované tvrdenia
Chcel by som sa vyjadriť k obzvlášť nekvalifikovaným vyjadreniam. D. Čaplovič hovorí o postupne a dôkladne pripravovanej likvidácii mnohých organizácií - menuje Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, metodické centrá, Národné osvetové centrum, Divadelný ústav, Hudobné centrum. Vláda neuložila v súvislosti s týmito inštitúciami žiadne zásadné zmeny - postupne a na základe rozhodnutí rezortných ministrov sa bude zvyšovať miera adresnosti financovania ich jednotlivých aktivít. Zostanú však rezortnými štátnymi inštitúciami, takže o likvidácii ani privatizácii nemôže byť reč. Hovorí tiež o tom, ako sa prostredníctvom vicepremiéra pokúšajú k údajom o štátnom hnuteľnom a nehnuteľnom majetku dostať "súkromné osoby, ktoré sa vlani podieľali na vypracovaní auditu". D. Čaplovič žije vo svete pred prijatím zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Od 1. januára tohto roku sa k uvedeným informáciám môže dostať úplne každý. Nepotrebuje na to vicepremiéra, ani iného štátneho predstaviteľa - tieto informácie sú totiž verejné, pretože nepredstavujú ani štátne, ani služobné tajomstvo.
Uvítam konkrétnu kritiku i ďalšie návrhy na lepšiu realizáciu auditu. V súčasnosti chystám ďalšie systémové kroky na lepšie fungovanie verejnej správy. Tie by mali uľahčiť život štátnym školským, kultúrnym, zdravotníckym, aj výskumným inštitúciám. D. Čaplovič však okrem konšpiračných teórií a dôkazov neznalosti problematiky zatiaľ nič neposkytol. Pracuje skôr metódou pokus a omyl - v médiách publikuje na adresu auditu rozličné nepravdivé tvrdenia a po ich verejnom vyvrátení mojou kanceláriou ich čiastočne upraví a publikuje opäť. Podobný prístup by sa možno dal pochopiť pri bulvárnom žurnalistovi. Pri politikovi ašpirujúcom na vysoké ústavné funkcie ide o významné varovanie.
Autor (1960) je podpredseda vlády SR pre ekonomiku
