Reklama
Reklama

Rawls a socializmus

Začiatkom sedemdesiatych rokov vydal americký liberál John Rawls prelomovú prácu s názvom Teória spravodlivosti. Koncepcia, ktorú v tejto práci podáva, sa na poli politickej filozofie stala natoľko fundovanou, že v podstate žiaden významný politický filozof odtedy nenapísal dielo bez toho, aby neobjasnil svoje stanovisko k tejto koncepcii.
Počet zobrazení: 2990

Začiatkom sedemdesiatych rokov vydal americký liberál John Rawls prelomovú prácu s názvom Teória spravodlivosti. Koncepcia, ktorú v tejto práci podáva, sa na poli politickej filozofie stala natoľko fundovanou, že v podstate žiaden významný politický filozof odtedy nenapísal dielo bez toho, aby neobjasnil svoje stanovisko k tejto koncepcii. Rawls touto prácou obohatil politickú teóriu liberalizmu o nový sociálny rozmer, ktorý na poli liberálnej teórie dovtedy nenašiel v relevantnej podobe svoje miesto.

Keďže v súčasnosti vládne svetu sociálnej filozofie neobmedzene trend liberálnej demokracie, resp. liberalizmu ako takého, má Teória spravodlivosti o to väčší význam. Spomínaný trend je, zdá sa, dominantný aj na poli reálnej politiky. V oblasti teórie sa stretávame, dá sa povedať, až s akýmsi kultom tohto fenoménu, ktorého vyvrcholenie môžeme nájsť vo Fukuyamovej téze o konci ideológií a definitívnom víťazstve liberalizmu.

Privieranie očí nad problémami

Samotný liberalizmus však, v duchu svojej tradície, evidentne zatvára oči pred problémami, ktoré najakútnejšie sužujú dnešnú spoločnosť a ktoré vďaka jeho dominancii ostávajú na poli politických teórií neriešené a v úzadí. Ide predovšetkým o problematiku sociálnej nespravodlivosti, biedy a chudoby, ktorá vládne vo väčšine krajín dnešného sveta. Táto problematika je liberalizmu z veľkej časti cudzia, a preto nemôže v politickej teórii absentovať.

Miesto v politickom myslení jej popri liberálnej teórii možno zaručiť azda iba opätovným posadením myšlienky socializmu na piedestál politickej teórie. Lebo práve socialistická politická teória, dá sa povedať, ako jediná dostatočne kriticky vníma dnešnú spoločnosť so všetkými jej neduhmi vyplývajúcimi z kapitalistického ekonomického zriadenia, ktoré ovláda drvivú väčšinu dnešného sveta.

Teória spravodlivosti

Rawlsova Teória spravodlivosti je dôkazom toho, že ani liberálni teoretici si už nemôžu zakrývať oči pred sociálnou nespravodlivosťou ovládajúcou súčasnú spoločnosť. Zároveň však svedčí o tom, že v rámci liberalizmu je teoretické rozpracovanie tohto fenoménu, a to najmä v porovnaní s globálnymi problémami trápiacimi celú planétu, stále nedostačujúce.

Aby sme sa venovali konkrétne Rawlsovej Teórii spravodlivosti, ktorej kritická analýza nám bližšie osvetlí vyššie naznačené tézy, treba mať na vedomí, že táto práca patrí medzi diela, ktoré rozpracúvajú jednu dominantnú myšlienku do tých najrozmanitejších dôsledkov, pričom vyniká nevídanou konzistenciou. Predsa len však toto hutné a značne abstraktné dielo ponúka obrovský priestor na celú plejádu etických, politologických, i jednoznačne filozofických úvah a zároveň nám umožňuje viacero interpretácií, z ktorých jednu ponúkam.

Bez toho, aby sme sa bližšie oboznámili s celou Rawlsovou teóriou, na naše účely nám stačí poznať iba zopár základných zjednodušených faktov. Predovšetkým, že Rawls vo svojej práci vymedzuje dva základné princípy teórie spravodlivosti, ktoré fungujú ako kategorický imperatív v duchu kantovskej filozofie, no v prenesení na spoločenské inštitúcie. Tieto princípy by si, podľa neho, vybrali vzájomne nezainteresovaní racionálne uvažujúci jedinci, keby uvažovali nad spravodlivou spoločnosťou.

Rawls uvádza množstvo podmienok na tento výber - opomenúť však nemožno predovšetkým tzv. závoj nevedomosti, ktorý v tomto hypotetickom výbere princípov spravodlivosti bráni účinkujúcim, aby poznali svoje spoločenské postavenie, vlastné kvality a podobne. Takto sa Rawls usiluje zaručiť objektívne a čisto rozumové rozhodovanie aktérov tejto hypotetickej situácie.

Sloboda a spravodlivosť

Spomínané dva princípy spravodlivosti, ktoré by boli za daných okolností podľa Rawlsa prijaté, reflektujú predovšetkým otázku liberálnej slobody a sociálnej spravodlivosti. Prvý princíp spravodlivosti plní teda úlohu nositeľa liberálnych hodnôt, resp. liberálnej hodnoty, ktorou je politická sloboda. Obšírnejšie povedané - Rawlsovi ide o systém rovnakých základných práv a slobôd.

Čiže prvý princíp je princípom rovnosti, presnejšie liberálnej rovnosti. Nebol to však tento princíp, ktorý rozvíril hladinu liberálnych vôd. Druhý fenomén, ktorý si Rawls všíma, je totiž sociálna spravodlivosť a jej vyjadrením je práve druhý princíp spravodlivosti, ktorý reflektuje nerovnosť príležitostí. Súčasťou tohto princípu je i slávny Rawlsov princíp diferencie, ktorý by sa dal interpretovať povedzme tak, že pokiaľ trh v dobre usporiadanej spoločnosti umožňuje zvýhodneným aktérom vyťažiť zisky bez toho, aby prispeli k zlepšeniu osudu tých najznevýhodnenejších, potom by sa časť ich ziskov mala na znevýhodnených jednoducho previesť.

Podľa interpretácie maďarského politológa J. Kisa Rawlsova Teória spravodlivosti nielen dovoľuje vynucované prerozdeľovanie, ale ho priam vyžaduje tam, kde fungovanie trhu spôsobuje zjavnú sociálnu nespravodlivosť. Tento Kisov "socialistický optimizmus" síce vo výklade Rawlsa nemá dostatočné opodstatnenie, avšak iba dovtedy, kým neurobíme relevantnú analýzu dôsledkov, ktoré z tohto textu vyplývajú.

Lexikálne usporiadanie princípov

Je preto nevyhnutné zamerať sa najprv na to, ako Rawls dané princípy usporadúva podľa dôležitosti. Ide tu o tzv. lexikálne usporiadanie, čo znamená, že princípy nadraďuje podľa toho, v akom poradí boli napísané. Prvý princíp má teda absolútnu prioritu pred princípom druhým, a to znamená, že v Rawlsovej dobre usporiadanej spoločnosti politická sloboda predchádza sociálnu a ekonomickú spravodlivosť vo všetkých konzekvenciách.

Táto interpretácia nám však ukazuje Rawlsa v čisto liberálnom svetle - sociálne posolstvo jeho teórie sa tu stráca a princípu sociálnej spravodlivosti sa v koncepcii Teórie spravodlivosti dostáva len formálne miesto. Prečo je to tak? Na zabezpečenie procedúry druhého princípu je totiž nevyhnutné aspoň do istej miery obmedziť slobodu tých, ktorí sú na tom lepšie, aby sme mohli posilniť situáciu tých menej zvýhodnených, ktorí túto pomoc potrebujú. Ak však tento krok Rawls odmieta absolútnym nadraďovaním slobody nad sociálnu spravodlivosť a iný prostriedok na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti, ako je obmedzenie slobody tých zvýhodnených, nám neukazuje, potom sa akákoľvek snaha o naplnenie dôsledkov princípu sociálnej spravodlivosti zdá byť v podstate nezmyselná.

Koncepcia dobre usporiadanej spoločnosti

Východisko pre interpretáciu riešiacu logické kontroverzie, ktoré sú dôsledkom lexikálneho usporiadania, nám Rawls implicitne ukazuje až na konci svojej práce. Základ pre celú našu argumentáciu je jeho pojem dobre usporiadanej spoločnosti. Treba si uvedomiť, že princípy, ktoré Rawls lexikálne usporadúva, majú platnosť v danom poradí len v dobre usporiadanej spoločnosti. Takto usporiadanú spoločnosť však samotný Rawls predstavuje ako akýsi liberálny ideál, kde sú problémy so sociálnou nespravodlivosťou z väčšej miery vyriešené a vtedy je priorita politickej slobody prirodzeným dôsledkom tohto ideálneho stavu.

Pokiaľ teda Rawls hovorí o lexikálnom usporiadaní oboch princípov len v prípade dobre usporiadanej spoločnosti, ktorú kladie niekam do, povedzme, ďalekej hypotetickej budúcnosti, potom toto usporiadanie neplatí, ak sa dotýka spoločnosti usporiadanej nie dobre, teda súčasnej. Táto domnienka je celkom oprávnená, veď samotný Rawls hovorí o problematike materiálneho zabezpečenia ako o záležitosti, ktorá je už v jeho dobre usporiadanej spoločnosti vyriešená, a to celkom určite nekorešponduje so súčasnou realitou.

Preto možno dedukovať, že lexikálne usporiadanie stráca platnosť, pokiaľ problém ekonomickej a sociálnej nespravodlivosti nebude vyriešený natoľko, aby spĺňal parametre vízie dobre usporiadanej spoločnosti. Pri pohľade na ekonomickú disparitu súčasného sveta je preto celkom prípustné chápať Rawlsovu koncepciu spravodlivosti ako socialistickú výzvu k boju proti sociálnej nespravodlivosti.

Samotný Rawls predsa píše: "...ak sa ľudia v pôvodnom stave (resp. v situácii výberu princípov spravodlivosti - pozn. autora) domnievajú, že sa ich základné slobody dajú efektívne realizovať, nevymenia menšiu mieru slobody za vylepšenie svojho hmotného blahobytu, aspoň nie vtedy, akonáhle bola dosiahnutá určitá úroveň bohatstva. Jedine vtedy, ak spoločenské pomery nedovoľujú účinnú realizáciu týchto práv, je možné pripustiť ich oklieštenie."

A ten čas, o ktorom Rawls hovorí, je predsa tu! O dosiahnutí určitej úrovne bohatstva rozhodne nemôže hovoriť celý tretí svet, dokonca ani nie veľká časť ľudí sveta druhého, sčasti tiež prvého. A keďže Rawls necháva tento problém teoreticky nedostatočne rozpracovaný, máme pred sebou možnosť celej plejády interpretácií, z ktorých tá najprirodzenejšia ráta s obmedzením prvého princípu pri riešení problematiky sociálnej spravodlivosti.

Obmedzenie slobody na úkor spravodlivosti

Aj Kis predsa interpretuje Rawlsa nasledovne: "...prvý princíp má lexikografickú prednosť pred druhým (aspoň v spoločnostiach, kde nie je problémom hlad)..." Hlad, aj keď toto slovo u Rawlsa budeme ťažko hľadať, je totiž evidentne problémom obrovskej masy ľudí na tejto planéte, nehovoriac o chudobe, ktorá sužuje drvivú väčšinu populácie Zeme. Potom sa teda, ak tomu správne rozumiem, stráca priorita slobody pred sociálnou a ekonomickou spravodlivosťou a je už len otázka, akým spôsobom docieliť úlohu druhého princípu.

Obmedzenie liberálnej slobody sa v tejto súvislosti potom už nejaví byť natoľko dominantnou prekážkou. Okrem toho, Rawls si uvedomuje, že dôsledky vyplývajúce z riešenia sociálnej nespravodlivosti môžu viesť k harmonickejšej situácii v celej spoločnosti, a preto by mali byť výhodné aj pre tých jej členov, ktorých sloboda bude zásahmi do ich vlastníctva v dôsledku redistribúcie oklieštená.

Ako vidieť, snaha riešiť problém sociálnej a ekonomickej nespravodlivosti spája Rawlsa najmä so socialistickými mysliteľmi, a to vrátane Marxa, hoci Rawls tu často ostáva až príliš opatrný. Jeho liberálne presvedčenie ho však, pochopiteľne, privádza k abstraktným kľučkám, najmä pri riešení rozporu slobody a spravodlivosti. Aj napriek tomu však možno Rawlsove tézy z Teórie spravodlivosti vnímať takmer ako socialistické. Nezabúdajme na jeho princíp diferencie: "Sociálna a ekonomická nerovnosť (...) musí prinášať maximálny prospech pre najviac znevýhodnených členov spoločnosti."

Ide, samozrejme, o veľmi odvážne tvrdenie - Rawls sám by sa totiž určite označil za liberála bez akýchkoľvek prívlastkov. No isté konzekvencie Teórie spravodlivosti a predovšetkým druhého princípu v duchu našej interpretácie, ktorá je celkom relevantná vzhľadom na jeho samotný interpretačný text, umožňujú videnie Rawlsa i v tomto svetle. Samozrejme, treba tvrdo opomínať autorove neskoršie práce, kde sa predsa len na liberálne stanovisko stavia oveľa prudérnejšie. Podstata však zostáva rovnaká: Teória spravodlivosti umožňuje vskutku takmer socialistickú interpretáciu istých Rawlsových téz.

Rozpor medzi ideálom a realitou

V Teórii spravodlivosti si teda možno všimnúť akési dve línie, ktoré Rawls vzhľadom na túto problematiku prezentuje. Prvá je obhajobou viac-menej liberálneho ideálu dobre usporiadanej spoločnosti a vyzdvihovaním lexikálneho usporiadania. Táto línia je však len pochopiteľným dôsledkom Rawlsového predpokladu, že v ideálnej spoločnosti, o ktorej hovorí, nebude závažným problémom materiálne zabezpečenie jej členov. Práve preto zvolené princípy spravodlivosti náležito zoraďuje v lexikálnom usporiadaní. V spoločnosti, kde existuje ekonomická a sociálna nerovnosť len v minimálnej miere a tento problém je už takmer vyriešený, možno úplne opodstatnene uvažovať o priorite prvého princípu. Takisto aj rovnosť príležitosti ako prvá súčasť druhého princípu tu stojí nad princípom diferencie reflektujúcom sociálnu nespravodlivosť, čo by takisto za daných okolností bolo celkom pochopiteľné.

Ak však spomínaný ideálny stav v súčasnosti nejestvuje a práve tento ideál Rawls väčšinou opisuje vo svojej práci, potom sa musíme, ak chceme riešiť problémy reálnej skutočnosti, zamerať na kusé Rawlsove odporúčania, ako sa zariadiť v prípade, keď druhý princíp vzhľadom na aktuálny nedostatok sociálnej a ekonomickej spravodlivosti objektívne prevyšuje túžbu po individuálnej slobode v tej najvyššej liberálnej miere. A tu, vďaka tejto, povedzme druhej línii Rawlsovej práce, možno bezprostredne dôjsť k takmer socialistickej interpretácii Teórie spravodlivosti, čo som už naznačil vyššie.

Svet optikou amerického liberála

Isteže, liberáli typu R. Rortyho, ktorí naďalej žijú v ilúzii, že problematika sociálnej a ekonomickej disparity nie je závažnejšia, ako je problém dostatočnej liberálnej slobody, by Rawlsa rozhodne nemohli chápať tak, ako sa ho snažím na týchto stránkach vykresliť. Dokonca ani samotný Rawls by sám seba s najväčšou pravdepodobnosťou takto nechápal.

Vyplýva to, podľa môjho názoru, predovšetkým z faktu, že väčšina amerických liberálov svoje myslenie rozpracúva v ideových hraniciach ekonomicky relatívne vyspelej krajiny, kde spoločenské problémy, ktoré trápia takmer celý zvyšok sveta, nekulminujú v takej miere ani v povedomí intelektuálov (najmä v radoch liberálov). Preto sa u týchto mysliteľov kladie taký dôraz na tradičné liberálne hodnoty. A ak sa nájdu vôbec niektorí, ako je práve Rawls, ktorí venujú pozornosť aj ekonomickej nerovnosti, tak je tu predsa len citeľné odsúvanie danej problematiky nabok a vyzdvihovanie predovšetkým problému liberálnych hodnôt.

Rawls vo svojich abstraktných úvahách nevenuje takmer žiaden priestor poukázaniu na súčasné globálne problémy, medzi ktoré patrí nepochybne aj bieda a hlad vo väčšine krajín tejto planéty. Preto sa nemožno čudovať, že len málo miesta venuje rozoberaniu myšlienok smerujúcich k riešeniu týchto problémov, aj keď, samozrejme, na ne svojou typicky abstraktnou formou poukazuje a uprednostňuje ich riešenie pred liberálnymi hodnotami (pokiaľ by vôbec takéto problémy existovali, ako by sa dal Rawls parafrázovať). Vzhľadom na minimálny priestor, ktorý im venuje, však možno predpokladať, že tieto problémy dostatočne nevníma.

Tu vidím aj základný rozdiel medzi Rawlsom a mysliteľmi typu Dahrendorfa, ktorý si rozpory, na ktoré sa tu snažím poukázať, uvedomuje až príliš dobre, no napriek tomu tvrdošijne uprednostňuje princíp liberálnej slobody pred materiálnym zabezpečením. V oboch prípadoch možno vzniesť obvinenie, že globálne problémy, pred ktorými stojí dnešná spoločnosť, sú u týchto mysliteľov nedostatočne uchopované a podceňované. U Dahrendorfa možno zároveň vzniesť obvinenie, že priam cynicky nadraďuje väčšiu mieru politickej slobody nad zaopatrenie aj pri daných konzekvenciách.

V tejto súvislosti aj Berlinove poukázanie na egyptského roľníka, ktorého prioritou rozhodne nie je liberálna sloboda, keď sám, povedzme, nemá ako zabezpečiť svoje hladujúce deti, je, zdá sa, dostatočným svedectvom absurdnosti nadraďovania liberálnej slobody nad materiálne zabezpečenie v súčasnom svete. Prístup týchto liberálnych mysliteľov ku globálnym problémom dnešnej spoločnosti je však napriek tomu ľudskejší, ako prístup ortodoxných liberálov typu Friedricha Hayeka, ktorý by riešil problémy tretieho sveta jeho vyhladovaním (ako by sa dala interpretovať téza z jeho poslednej práce Osudná domýšľavosť).

Rawlsova hodnotová neutralita

Otázka, ktorá nám automaticky príde na um po tom, čo sme uviedli viac-menej socialistickú interpretáciu Rawlsovej teórie, znie: Aký je explicitný postoj Rawlsa k socializmu? "Voľba medzi ekonomikou založenou na súkromnom vlastníctve a socializmom zostáva všade otvorená," píše Rawls a naozaj možno povedať, že sa neprikláňa k žiadnej z týchto alternatív. Jediné, na čom trvá, je existencia trhového mechanizmu, keďže (prirodzene) nepozná efektívnejšiu alternatívu. Uvedomuje si však neduhy trhového mechanizmu a kapitalistického spôsobu výroby, aj keď svoju miernu kritiku nedovádza do nejakých radikálnejších záverov.

Rawls, aby sme to zhrnuli, pripúšťa, že nespravodlivosť trhového mechanizmu treba spoločenskými inštitúciami okliešťovať a zmierňovať, a to demokratickými prostriedkami. Pri istej dávke fantázie, keby sme Rawlsa chceli zaradiť do nejakého politického prúdu na európskom kontinente, bola by to, vzhľadom na predošlý text, asi sociálna demokracia alebo tretia cesta, ktorej myšlienkové predpoklady Rawls svojimi úvahami spĺňa. Trh, no inštitúciami regulovaný v záujme vytvorenia sociálnejšieho systému; demokracia ako nevyhnutný predpoklad; mierna, priam nesmelá kritika súčasnej spoločnosti atď. - to je predsa sociálna demokracia a to je zároveň pri primeranom redukcionizme aj Rawlsova Teória spravodlivosti.

Trh nie je hodnota, len nástroj

Otázka znie, či je možné vytvoriť kvalitnú spoločnosť s hodnotami hodnými ľudských bytostí na báze spoločensko-ekonomickej formácie, ktorú ovláda trhový mechanizmus. Marcuse, Fromm a iní politickí filozofi dôkladne analyzujú, aký negatívny vplyv má trhový mechanizmus na myslenie ľudí. Inými slovami, je evidentné, že trh vytvára trhovú spoločnosť, či to sociálni demokrati chcú alebo nie, a kvalitnejšiu a sociálnejšiu spoločnosť možno, zdá sa, vytvoriť len bez tejto inštitúcie.

Bývalý izraelský premiér Šimon Peres vyjadril súčasnú krízu ľudských hodnôt v súvislosti s trhovým mechanizmom nekompromisne: "Nemôžeme prijať hodnoty kapitalizmu za svoje. Trh predsa nie je hodnota. Je to len nástroj." Či však jeho výzva nájde nejaké reálne opodstatnenie, kým bude fungovanie trhového mechanizmu pretrvávať, ostáva otázne.

Sledovanie motívu zavedenia sociálnej spravodlivosti v rámci trhovej spoločnosti je minimálne pochybné a tu niekde by mohla stáť jedna z námietok voči sociálnej demokracii, ktorá sa v súčasnosti pokúša niesť posolstvo socializmu, no, žiaľ, nie veľmi konzekventne. Vzhľadom na svoje východiská však sociálna demokracia spĺňa úlohu katalyzátora liberálnych excesov v dnešnej spoločnosti a fundamentálne dielo Johna Rawlsa by možno pomohlo tomuto politickému smeru vyprofilovať svoje tézy do relevantnejšej podoby a dostatočne ich filozoficky opodstatniť.

Rawlsove lexikálne usporiadanie princípov spravodlivosti vzbudzuje isté pochybnosti, ale zároveň umožňuje i viac-menej socialistickú interpretáciu, že Rawlsa možno chápať aj ako sociálneho demokrata, a nielen ako čistého liberála. No tak, ako celá sociálna demokracia, opomína problémy, ktoré bytostne sužujú našu planétu v globálnom rozmere. I na tieto momenty možno poukázať na pôde dnešnej politickej teórie.

Spoločnosť trápia problémy, ktoré ostávajú pridlho v neriešenom stave a liberálna teória ich zanedbáva. Vyplýva to z jej východísk, ktoré sú všeobecne známe.

Hľadanie alternatív

Ľudstvo stojí pred oveľa hrozivejšími problémami, ako je večný liberálny problém - sloboda voľby. Aby sa mohli začať riešiť aj tieto globálne nebezpečenstvá, je, zdá sa, nevyhnutné zmeniť teoretický pohľad na danú tematiku z liberálneho na socialistický. V opačnom prípade, pri liberálnej ignorancii, je celkom možné, že krízy, ktoré trápia ľudstvo dnes, sa pre život na tejto planéte stanú práve tými osudnými. Skutočný socializmus zatiaľ neposkytol reálnu, praktickú alternatívu kapitalizmu. Jej hľadanie je našou úlohou.

Na záver by som rád použil myšlienku Oscara Wilda: "Musíme sa zaoberať budúcnosťou. Pretože minulosť je to, čo človek nemal byť. Prítomnosť je to, čo človek nemá byť."

Zdá sa, že jedine socializmom žije nádej na lepší zajtrajšok...

Autor (1979) je študent filozofie na FF UK v Bratislave a politológie na FPV a MV UMB v Banskej Bystrici

Tento článok je iba zjednodušujúcim abstraktom interpretácie Rawlsovej Teórie spravodlivosti, ktorú Ľ. Blaha podrobne podáva vo svojej víťaznej práci vo fakultnej súťaži ŠVOK s rovnomenným názvom Rawls a socializmus.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama