Korupčný humor
Našinec si musel v posledných rokoch doplniť svoj výrazový slovník o niekoľko vôbec nie bezvýznamných slov. Korupcia, klientelizmus, lobizmus - výrazy, pre ktoré sa, síce vo výnimočných prípadoch, odchádza i z vysoko postavených politických a štátnych postov. Tieto slová nie sú len tíško uložené v podvedomí ľudí, ale až dve tretiny občanov Slovenska sa s ich zreálnením stretávajú osobne. Korupcia sa naozaj stala rozšíreným javom a pre spoločnosť predstavuje nielen etický, ale aj ekonomický a politický problém. Usídlila sa vo verejnej správe, v zdravotníctve, školstve, no paradoxne i v rukách tých, ktorí by mali proti nej bojovať - v súdnictve a polícii. V rukách úradníkov sa rozrastá do nevídaných rozmerov, pričom sa neskrýva len za ich glotovými rukávmi, ale aj za rozličnými synonymami, ktoré výstižnejšie pomenúvajú jej jednotlivé formy a prejavy. Pre mnohé z nich neexistuje ani ekvivalent v cudzích jazykoch.
Korupcia ovplyvňuje takmer každú vrstvu populácie, sprevádza slovenského občana pomaly na každom kroku a pri každej vážnejšej činnosti. Kde sa tu však vzala? Neprišla spolu so "zamatovou", ako mnoho iných novodobých neduhov, svoje korene zapustila už dávno predtým. Našťastie, potreba dávať či prijímať úplatky z dôvodu zabezpečenia rutinných oblastí života je už dávno za nami. Alebo žeby nie? Ak sa však dnešní predstavitelia verejného života, politici, či štátni úradníci, začnú nezákonne obohacovať prostredníctvom zneužívania svojich právomocí, hovoriť v ich prípade o "zabezpečovaní základných potrieb života" je viac ako naivné i smiešne zároveň. A tváriť sa, že tento korupčný mor nie je vidieť, sa tiež nedá do nekonečna. Na slovenskej politickej scéne počas necelých troch rokov koaličného vládnutia padli už piati ministri. Všetci, s výnimkou jedného, boli podozriví z korupcie a klientelizmu. A takmer všetci naďalej úspešne pôsobia na politickej scéne. Niet sa čo čudovať, veď v politike ide predovšetkým o peniaze a majetok. Výmena stráží síce prebehla, skorumpované vojsko však zostalo. Nádej, že po tých, ktorí tu boli, už horší prísť nemôžu, nenachádza odozvu.
Nielen financovanie politických strán a volebných kampaní, ale aj krehká vrstva verejnej a ekonomickej sféry sa vždy vyznačovali neprehľadnosťou. Na Slovensku sa všetci totiž navzájom poznajú, poskytujú si rozličné služby a protislužby, čo-to na seba vedia, preto sú si i navzájom určitým spôsobom zaviazaní. A sponzori sú rovnako štedrí k viacerým stranám súčasne. Nie je žiadnou novinkou, že korupčné aféry sa nevyhýbajú ani ľavičiarom. Bolo by naivné myslieť si, že napríklad firmy Brevity a Puli "kopú" za záujmy SDĽ ako celku. Aj ony majú totiž svojich favoritov, ktorí presadzujú ich záujmy.
Prejavy korupcie a klientelizmu vo verejnom živote už poznáme, čo tak vyskúšať napríklad sexuálne obťažovanie?! Veď aj Billovi Clintonovi sa tento prehrešok v mekke demokracie prepiekol.
