Čudné predstavy o demokracii

"Vyrazím ich, ani sa po nich nezapráši!" Ak by si niekto myslel, že je reč o akýchsi notorických neplatičoch nájomného, tak je na omyle. Tieto slová adresoval popredný funkcionár KDH a majiteľ budovy so sídlom tohto hnutia na Žabotovej ulici Peter Gabura mladým sociálnym demokratom.

Dlhoroční podnájomníci zo "Žabotky" si budú musieť hľadať nové priestory. Dôvodom na Gaburove vzplanutie sú červené plagáty s textom: "Veriť neznamená platiť cirkev! Ide o vaše peniaze, vaše dane, vašich 519 607 000 korún. Nenechajte to na politikov, o týchto veciach rozhodujte sami," ktoré sa objavili v uliciach Bratislavy. Sociálnodemokratická mládež Slovenska prostredníctvom nich nabáda, aby občania pri sčítaní obyvateľov v kolónke č. 12 Náboženské vyznanie/cirkev uvádzali "bez vyznania". Akoby tento dlhoročný financmajster kresťanských demokratov a vydavateľ týždenníka Fakty zabudol, že tí istí mladí ľudia pred tromi rokmi pomáhali pri vylepovaní iných plagátov - na podporu SDK... Ale to je už minulosť.

Slovenský taliban

Po opustení šimkovsko-dzurindovského umiernenejšieho krídla sa z KDH stáva čoraz väčšmi "ortodoxný taliban". Stačí spomenúť vlaňajšie útoky voči registrovanému partnerstvu homosexuálov, či nedávne obnovené ťaženie voči interrupciám a zmene článku 15 Ústavy SR. V Gaburovom konaní sa len odzrkadľuje spôsob uvažovania, ktorý je vlastný veľkej časti členov tohto hnutia, a to, že cirkev (najmä rímskokatolícka) je nedotknuteľná inštitúcia a má akési privilegované postavenie v našej spoločnosti. Potom je už iba krôčik od tvrdenia, že Slovensko je katolícky štát. Dôkazom toho, že o vzťahu štátu a cirkvi u nás absentuje vecná diskusia, je aj hladké priatie základnej zmluvy so Svätou stolicou. V susednom Poľsku tiež ratifikovali podobný dokument, ale predchádzala tomu niekoľkoročná diskusia. Ústavou je pritom charakter nášho štátu jasne definovaný ako: "zvrchovaný, demokratický a právny. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo" (prvá hlava, čl. 1).

V moderných západných demokraciách je cirkev jednou zo záujmových skupín, ktorá vo vzťahu k štátu nemá významnejšie postavenie. Samozrejme, že, ako každá iná záujmová skupina, vytvára tlak na vládne inštitúcie a hľadá aliancie s politickými stranami s cieľom naplnenia svojich záujmov.

Kortešačky z kancľov

Tak ako má ďaleko od svojich západných sesterských strán slovenská kresťanská demokracia, ktorá je stále čisto katolíckou záležitosťou, tak ešte veľkú cestu k tzv. aggiornamentu (prispôsobeniu sa dnešku) musí urobiť aj katolícka cirkev. Tá, na rozdiel od mladých socialistov, mohla pokojne nabádať v pastierskom liste, ktorý sa predminulú nedeľu čítal v kostoloch (a sprostredkovane cez živé vysielanie omše i vo verejnoprávnom rozhlase), aby sa aj tí, ktorí od cirkvi vzdialili, sa pri sčítaní ľudu k nej prihlásili. Azda poučení príkladom z Čiech, kde pred nedávnym cenzom katolícka cirkev spustila reklamnú kampaň v rádiách (avšak hneď takýto spôsob lanárenia zakázali), spoliehajú sa slovenskí biskupi na istotu svojich kancľov, odkiaľ môžu svojvoľne robiť kortešačky. Akoby sa doteraz nepoučili z trpkých skúseností v našej histórii, keď sa robila politika z kazateľníc.

Čoho sa teda naša katolícka cirkev bojí? Že príde o peniaze? Ak by sme zaviedli financovanie cirkví, podobne ako je v Nemecku, prostredníctvom tzv. Kirchensteur (cirkevnej dane), bolo by financovanie adresné a transparentné.

Ak sme na námestiach v Novembri 1989 požadovali zrušenie článku 4 vtedajšej ústavy "o vedúcej úlohe komunistickej strany", žiadali sme aj jasné oddelenie cirkvi od štátu. Pokiaľ to prvé sa podarilo uskutočniť za niekoľko týždňov, na druhú požiadavku už občania SR čakajú takmer 12 rokov. A o to išlo i mladým sociálnym demokratom.