Reklama
Reklama

Práporčíci vedy

Predstava, že vedeckú prácu robí iba jeden geniálny vedec s jedným pomocníkom, ktorý mu umýva skúmavky, patrí do čias, keď ešte žil Jules Verne. Len on si mohol myslieť, že "vynález skazy" si vymyslí osamotený génius. Už Albert Einstein dostal na začiatku minulého storočia k dispozícii vedecký ústav s desiatkami spolupracovníkov.
Počet zobrazení: 830

Predstava, že vedeckú prácu robí iba jeden geniálny vedec s jedným pomocníkom, ktorý mu umýva skúmavky, patrí do čias, keď ešte žil Jules Verne. Len on si mohol myslieť, že "vynález skazy" si vymyslí osamotený génius. Už Albert Einstein dostal na začiatku minulého storočia k dispozícii vedecký ústav s desiatkami spolupracovníkov. Hádam každý (aspoň tí na zodpovedných miestach) dnes vie, že zmysluplná vedecká práca je dielom veľkých kolektívov, ktoré navyše potrebujú nákladné vedecké prístroje.

Slovo "zmysluplný" má však niekoľko odlišných významov. Zmysluplný nebýva iba prevratný vedecký objav, ktorého využitie v praxi od základu mení naše životy. Také je i pozorovanie a zhromažďovanie vedeckých faktov, ktoré nakoniec, vo chvíli vedeckej inšpirácie, možno použije ktosi na opačnom konci sveta. Lenže zmysluplné sú aj negatívne výsledky. Tie nás nielen nútia prepisovať učebnice, ale i rozbíjajú lákavé hypotézy, ktorých kladné overenie by malo netušený praktický význam.

Často sa zdôrazňuje, že investície do vedy sa mnohonásobne vracajú. Z pohľadu malej, chudobnej krajiny je to však trocha inak. Negatívne výsledky síce majú veľký teoretický význam, no praktický sa rovná nule. Tí, čo rozhodujú o investovaní do vedy, dávajú preto prednosť výskumu, ktorý môže priniesť v praxi použiteľné výsledky. Tie rizikové, predovšetkým teoretické oblasti, by mal financovať v prvom rade štát. Lenže, čo robiť, ak nie sú peniaze aj na všeličo iné?

Moderná veda funguje nielen vďaka generálom, menám, ktoré v prípade úspechu spoznáva i široká verejnosť. Je tu istá analógia s armádou a políciou. Úspešné fungovanie týchto inštitúcií zabezpečujú síce aj generáli a dôstojníci, ale najmä poddôstojníci a práporčíci. Dnešný vedecký výskum sa ponáša na vojenskú operáciu. Generál určí smer útoku, dôstojníci ho rozpracujú do detailov, no vykonanie rozkazov musia zabezpečiť práporčíci. Napriek správnemu plánu vymyslenému "hore" stačí chyba kdekoľvek "nižšie". Vo vede vavríny nedostáva ten, kto dostal geniálny nápad, ale ten, komu sa podarilo ho dokázať. No ani ten sebageniálnejší vedec sa ním nestáva automaticky. Jednak ho musel ktosi vyškoliť, má teda svojich učiteľov a nejakým spôsobom získal východiskové informácie.

Informácie majú preto cenu zlata. V dnešných časoch úspech vedeckého výskumu závisí nielen od tých, čo robia vedecký výskum, nielen od tých, čo pripravujú vedeckých pracovníkov, ale aj od tých, čo získavajú a uchovávajú informácie, od dokumentaristov, knihovníkov a archivárov. Treba vynakladať nemalé prostriedky na nákup kníh a časopisov i na elektronické informačné siete. Súčasne treba mať aj dobrých pracovníkov v tejto oblasti, ktorí dokážu čo najrýchlejšie získať potrebnú informáciu.

Moderná spoločnosť bez vedy nemôže existovať. Problém našich škôl všetkých stupňov nespočíva iba v nízkych platoch učiteľov, ale i v nedostatku prostriedkov na vedecký výskum. Na neradostnú situáciu upozorňuje Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecko-výskumné ústavy, nemalý počet vedcov odchádza do cudziny. Zatiaľ sa neozývajú práporčíci vedy, dokumentaristi, knihovníci a archivári. Lenže, viete si predstaviť dôsledky ich štrajku?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama