Reklama
Reklama

S polplynom pre divadlo

Dramaturgia hier pre mládež poslucháčom Slovenského rozhlasu nedávno pripravila vynikajúcu hru anglickej autorky Gill Adamsovej Sivý muž, ktorá nie je prvou ani poslednou z vašej kuchyne. Skôr ako začneme o nej hovoriť, skúste nám priblížiť prácu samotnej redakcie. - Literárno-slovné vysielanie má v dnešnom čase nezastupiteľné miesto najmä v oblasti pôvodnej tvorby
Počet zobrazení: 1495

Dramaturgia hier pre mládež poslucháčom Slovenského rozhlasu nedávno pripravila vynikajúcu hru anglickej autorky Gill Adamsovej Sivý muž, ktorá nie je prvou ani poslednou z vašej kuchyne. Skôr ako začneme o nej hovoriť, skúste nám priblížiť prácu samotnej redakcie.

- Literárno-slovné vysielanie má v dnešnom čase nezastupiteľné miesto najmä v oblasti pôvodnej tvorby - uvedomte si, ako sporadicky dnes vychádza pôvodná slovenská tvorba. Kde má napríklad začínajúci mladý básnik príležitosť, aby si jeho básne niekto prečítal? Na to, aby mu vyšli knižne, je minimálna šanca. Nie každému sa podarí, že mu ich - pri takmer neexistencii literárnych časopisov - uverejnia nejaké noviny. Rozhlas, pokiaľ ide o oblasť poézie, však ponúka určitú platformu. Napríklad Dobré ráno nedeľa, Večerné reflexie a mnohé iné relácie, alebo veľké množstvo relácií, ktoré sa zaoberajú výlučne poéziou - napríklad dvadsaťminútové pásma, montáže poézie aj mladých, súčasných autorov.

Ako je to s poslucháčskou odozvou na vašu tvorbu?

- Rozhlas nemá zase mimoriadne veľkú sledovanosť. Ak hovoríme o počúvateľnosti rozhlasovej hry, číselne je to asi sedem percent poslucháčov. Ale medzi nimi sa nájdu aj takí, ktorí počúvajú tento žáner výsostne. Myslím si, že nie vždy záleží celkom na tom, či sa rozhlasová hra alebo slovesné vysielanie vôbec masovo počúva, pretože ani od filharmónie to nik neočakáva. Keď si niekto ide vypočuť nejakú Paríkovu alebo Hrušovského skladbu, nemôže sa predsa domnievať, že sa bude hrať na diskotékach. Ide takisto o druh umenia určený pre istý, možno užší okruh ľudí, ktorí ho majú radi. A bolo by nezmyslom, aby ho z nejakých komerčných, finančných, či iných dôvodov ktokoľvek zatracoval či potláčal, aby sa tento žáner nepestoval. To by bolo strašné.

Priznám sa, že rozhlasovú hru som veľmi nepočúvala. Až raz som si zapla rozhlas, a zostala som sedieť ako prikovaná. Dávali práve Sivého muža. Prvé, čo ma pri počúvaní tejto rozhlasovej hry oslovilo, a myslím si, že nielen mňa, boli herecké výkony hlavných predstaviteľov. Presvedčivé, emotívne, strhujúce, svieže a prirodzené... Ako ste pristupovali k výberu hercov?

- Sivý muž je hra, ktorá sa nedá urobiť bez toho, aby medzi dvoma hlavnými postavami-hercami - text je postavený výsostne na nich - neexistoval totálny súzvuk. To nie je hra, ktorá sa dá urobiť tak, že herci si svoju rolu akosi individuálne odslúžia a tým sa to pre nich končí. Emília Vášáryová a Martin Huba sú herci, ktorí cítia akosi rovnako - rovnaká je poetika ich herectva, herectva zvnútorneného, niekedy až sebatrýznivého, a prienik do postavy je u oboch veľmi silný a hlboký.

Vášáryová i Huba sú herci so silnou schopnosťou odkryť situáciu, intelektovo ju spracovať... Pri nahrávaní sme často prerábali jednotlivé scény, niekoľkokrát sme sa vracali k istým miestam a oni sami veľakrát prišli a povedali - Skúsme to ešte raz. Sami si hľadali polohy, aby im to partnerstvo v texte vyhovovalo. Kto vám ponúkol text tejto hry?

- U nás je to tak... Janko Uličiansky, ktorý už dosť dlho spolupracuje s Mirkou Čibenkovou, ktorá ako prekladateľka z angličtiny vždy vypátraničo zaujímavé, priniesol text Sivého muža. Asi pred poldruha rokom sme robili veľmi zaujímavú hru s podobnou témou homosexuality, pod názvom Tak jest. Už tu začala Mirka s Jankom spolupracovať, a tak keď tento text objavila, on ho zaradil do dramaturgie. Je to výborná hra, so špičkovým dialógom... No Angličania, keď robia rozhlasovú hru, takmer vždy ju píšu akoby s "polplynom" pre divadlo, s obrovskou pokorou k textu, stavajúc na fantastickom herectve. Asi aj preto je britská rozhlasová hra dobrá v dialógu. Zrejme tam vedia, že rozhlasový poslucháč očakáva okrem neho dobre vybudované charaktery.

Zdá sa teda, že Sivý muž sa priam ponúka divadlu...

- Myslím si, že by bolo dobré nájsť niekoho, kto by bol ochotný túto hru zobrať a zrealizovať ju v divadle alebo v televízii. Viem si predstaviť, že by u divákov zarezonovala, ak by sa urobila tak sýto a dobre, ako sa to herecky podarilo v rozhlase.

V hre rezonuje nielen téma homosexuality, ale aj téma života starších manželov, adoptovaného syna, ich vyrovnávanie sa s jeho orientáciou.

- Homosexualita nie je v tomto texte prioritná, ona je len lakmusovým papierikom, tým katalyzátorom, ktorý niekde urýchli alebo zviditeľní vzťahy medzi manželmi. Je to hra o možnosti "lietať" - nie náhodou sú v nej trvalo prítomné holuby - hra o možnosti otvoriť klietku. Manželia sú neustále zatvorení spolu ako takí holúbkovia v klietke. No dnes sú to holuby, ktoré sa nenávidia a kolú si do očú. To, že im syn zomrel na AIDS a otec sa s jeho homosexualitou nevedel vysporiadať, že si nesie v sebe mindrák bezvýznamného šedého muža, človiečika, ktorý nie je schopný prekonať horizont vlastného obmedzenia a schopnosti tolerancie, to by sa mohlo odohrávať aj na čomkoľvek inom. Príbeh, to pozadie, ktoré zviditeľní vzťahy, vyhrotí ich do istého konfliktu, mohlo byť aj úplne iné. Nemusela ním byť homosexualita, ale, povedzme, aj dopravná nehoda, alebo niečo celkom iné.

Zhovárala sa Juliana Beňová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama