Niet hraníc medzi životom a tvorbou
Dnes nie je ľahké vydávať diela zahraničných autorov. Samozrejme, pokiaľ nejde o masovo vydávané, zväčša gýčovité preklady amerických bestsellerov oslovujúcich naivných a sentimentálnych čitateľov. Tých je však na svete, ako i na Slovensku, napriek dlhoročnej systematickej výchove najviac.
Ako sa však zdá, predsa sa len blýska na lepšie časy a svetová vážna literatúra sa u nás opäť objavuje v relatívne prijateľnej miere. Vydávajú sa nielen preklady nových diel (pravda, ak na to majú vydavatelia dosť peňazí), ale i staršie diela, ktoré však majú čitateľom čo povedať.
William Saroyan (1908-1981), po anglicky píšuci spisovateľ arménskeho pôvodu, sa zatiaľ do našich stredoškolských učebníc literatúry nedostal. Napriek tomu sú viaceré autorove diela na Slovensku viac-menej známe, takže preklad románu Ešte neumieram, ktorý napísal kedysi začiatkom 60. rokov, jeho obdivovatelia určite privítajú. Je to čitateľsky veľmi zaujímavá próza, ktorá si však vyžaduje diskurzívneho adresáta. Čitateľ hľadajúci v prozaickom diele zamotanú dejovú líniu, napätie, či nebodaj aj veľa citov si na svoje nepríde. Nič také sa v tejto knižke nenachádza. Napriek tomu v nej však ide predsa len o človeka.
Nielen zaujímavé úvahy o živote
Román Ešte neumieram je vlastne akousi permanentnou úvahou, meditáciou nad podstatnými vecami ľudského života. Je to príbeh spisovateľa, azda aj s autobiografickými prvkami, ktorý opisuje svoj model života a svoj spôsob písania.
Dejovú zložku rozprávania rámcujú pokusy viacerých novinárov o rozhovor s autorom, ani jeden z nich sa napokon nedovedie do konca. Rozhovor však pokračuje, ale v inej línii. Autor-rozprávač si pozýva na niekoľko letných dní svoje dospelé deti - syna a dcéru, a práve s nimi, najmä však so synom, tento rozhovor pokračuje. Je to evokácia kontaktného vzťahu medzi otcom a deťmi, ktorý sa napriek početným názorovým rozdielom vedie v rovine vzájomného pochopenia.
Vzťahy, ktoré sa rozprávaním rozvíjajú, však nie sú cieľom rozprávania. To podstatné, čo román prináša, je množstvo veľmi zaujímavých úvah o živote, o literatúre, o tvorbe, o vzťahu k hazardným hrám, o láske k dostihom, o mnohých zaujímavých (známych i pre nás neznámych) ľuďoch, ale aj o vášni viesť život bez stereotypu.
Ponechané na čitateľa
William Saroyan je vtipný, filozoficky podnetný a najmä štylisticky veľmi zaujímavý rozprávač. Jeho myslenie charakterizuje viacplánovosť, a tomu zodpovedá aj spôsob autorského rozprávania. Je prehľadné, čitateľ bez problémov dešifruje, o čom sa hovorí. Napriek tomu, ak chce naozaj pochopiť, o čo rozprávačovi ide, musí neustále sledovať aj jemné motivické odbočky, ktorými sa vzďaľuje od základnej informačnej roviny rozprávania. Práve do tejto roviny zakomponoval autor najzaujímavejšie podnety pre čitateľskú dointerpretáciu textu.
Román Williama Saroyana Ešte neumieram preložil z anglického originálu Juraj Vojtek. Čitateľom ho môžem len odporučiť.
Autor (1950) je literárny vedec a vysokoškolský pedagóg
William Saroyan: Ešte neumieram. Slovenský spisovateľ. Bratislava 2001
