Zarodí taliansky Olivovník?

Hoci sú parlamentné voľby v Taliansku predo dvermi (13. mája), takmer tretina voličov dodnes nie je rozhodnutá, komu odovzdá svoj hlas. Na pravej časti politického spektra má v ponuke predovšetkým Berlusconiho stranu Vpred, Taliansko, no tiež Ligu severu separatistického politika Bossiho a neofašistov z Národnej aliancie (všetci v bloku Dom slobody).
Počet zobrazení: 1440

Hoci sú parlamentné voľby v Taliansku predo dvermi (13. mája), takmer tretina voličov dodnes nie je rozhodnutá, komu odovzdá svoj hlas. Na pravej časti politického spektra má v ponuke predovšetkým Berlusconiho stranu Vpred, Taliansko, no tiež Ligu severu separatistického politika Bossiho a neofašistov z Národnej aliancie (všetci v bloku Dom slobody). Vľavo sa nachádzajú predovšetkým ľavicoví demokrati, komunisti a ďalšie subjekty, ktoré sú súčasťou bloku Olivovník, alebo ho podporujú.

Vzhľadom na to, že predvolebná kampaň sa (najmä vinou Berlusconiho) zvrtla na osobné útoky a témy, ktoré neriešia problémy občanov, voličská apatia je celkom logickým dôsledkom tohto stavu. Podľa prieskumu, ktorý urobil denník Corriere della Sera, až 92 % Talianov neprikladá svojmu hlasu vo voľbách význam a konštatuje, že ich voľba ťažko niečo zmení. Obyvatelia Apeninského polostrova sú znechutení a dezorientovaní útočnou a bezobsažnou volebnou kampaňou. Voličom sa zdá, že ich záujmy dnes nikto nereprezentuje. Politici sa hádajú o veciach, ktoré ľudí prestali zaujímať a politológ Sergio Romano hovorí dokonca o prehlbujúcej sa priepasti medzi politikou a občanmi. V prieskume dôveryhodnosti jednotlivých inštitúcií sa u Talianov na prvom mieste umiestnila polícia, nasledovaná katolíckou cirkvou a hlavou štátu. V spodnej časti tabuľky sa nachádza úrad premiéra, televízne stanice, parlament...

Nové strany, noví ľudia

Ako huby po daždi v krajine pribúdajú politické strany a triešti sa politické spektrum smerom do neprehľadna. Navyše, nové subjekty, ktoré sú často "stranou jedného muža", menia prekvapujúco svoju politickú orientáciu podľa prísľubov a aktuálnych trendov. Opäť sa ukazuje ako nevyhnutná potreba zmeniť volebný zákon - referendum o tejto otázke (aj kvôli Berlusconim odporúčanému bojkotu) bolo vlani v máji zmarené. V parlamentných kreslách dnes sedia poslanci až z vyše 30 strán. Politológ Giovanni Sartori volebný systém odsudzuje, pretože "najskôr umožní nesúrodým koalíciam zvíťaziť vo voľbách a neskôr sa tieto zlepence zase rozpadnú". Vo volebnom systéme sa však predsa len čosi mení. Prvý raz od Druhej svetovej vojny budú Taliani hlasovať nielen pre politické strany, ale budú tiež priamo voliť premiéra, čo predtým po vojne prijatá ústava zakazovala, aby sa zabránilo návratu Mussoliniho stúpencov k moci.

Duceho potomkovia sú však aj dnes prítomní na politickej scéne. Mussoliniho vnučka Alessandra zasadá už niekoľko rokov v parlamente za ultrapravicovú Národnú alianciu a vnuk Guido sa o pár dní bude uchádzať o kreslo starostu hlavného mesta. V súboji s kandidátmi hlavných strán však zrejme neuspeje, podobne ako sa mu nepodarilo v roku 1994 získať miesto senátora za profašistické hnutie Trojfarebný plameň. O slovo sa v nadchádzajúcich parlamentných voľbách hlásia aj ďalšie známe mená, no s novými tvárami, zväčša v tričku pravicových formácií. Kandiduje napríklad syn bývalého premiéra Bettina Craxiho, synovia známych postáv kresťanskej demokracie Arnalda Forlaniho a Amintora Fanfaniho a na kandidátke Berlusconiho strany dokonca zaujali miesta syn aj vnuk bývalého prezidenta a vplyvného doživotného senátora Francesca Cossigu, ktorý svojho času urobil Berlusconimu riadny škrt cez rozpočet. V tejto súvislosti sa nezaškodí vrátiť o pár rokov späť.

Pravica uspela v regiónoch

Keď sa Talianska komunistická strana v roku 1991 na zjazde rozštiepila, väčšina delegátov založila sociálnodemokratickú PDS a komunisti zas PRC. Tí sa stali pred troma rokmi jazýčkom na váhach, keď sa lámal chlieb ohľadom ďalšej pôsobnosti stredoľavého kabinetu premiéra Romana Prodiho, ktorý úspešne viedol krajinu dvaapol roka. Keďže sa komunisti rozhodli hlasovať proti vládnemu návrhu rozpočtu, vláda padla. Pred hlasovaním o dôvere Prodimu ponúkol poslanec Ligy severu hlas, ktorý mohol rozhodnúť o opačnom výsledku, no premiér výmenný obchod neprijal. Odmietol totiž odovzdať Lige severu kontrolu nad jedným programom štátnej televízie a schváliť štatút autonómie pre severotaliansku Lombardiu. Práve v tomto krízovom období sa od Berlusconiho pravicového tábora odtrhla centristická Demokratická únia pre republiku (UDR) Francesca Cossigu a priklonila sa k ľavému stredu, čo (po odklone časti komunistov od PRC) znamenalo nadpolovičnú parlamentnú podporu pre nový kabinet, vedený šéfom PDS Massimom D´Alemom.

Šéf najsilnejšej strany z vládnej koalície Olivovník, ktorý bol z čias pôsobenia v komunistickej strane známy svojimi konzervatívnymi názormi, sa teda stal prvým exkomunistom na čele talianskej vlády, no na poste vydržal len do apríla 2000, keď ho vystriedal minister štátneho pokladu Giuliano Amato. D´Alemo podal demisiu po neúspechu Olivovníka v regionálnych voľbách. Vo väčšine regiónov uspel Berlusconi so svojou kampaňou v štýle zábavnej šou a jeho staronový partner Umberto Bossi. Tento líder Ligy severu v roku 1994 opustil vtedajšiu vládnu koalíciu na čele s Berlusconim, za čo si od neho vyslúžil označenie "Judáš, mafián a zlodej voličských hlasov". Za opätovný nástup do potenciálneho "výťahu k moci" zaplatil vlani Bossi ústupom z radikálnych pozícií - jeho heslom v koalícii s Berlusconim sa stala už len federalizácia Talianska s posilnením právomocí regiónov. Silnejšiemu partnerovi sa však odvďačil kráľovsky - podľa odborníkov o celkovom víťazstve v regionálnych voľbách rozhodli opäť voliči z talianskeho severu, kde má Bossi silné korene.

Šance má podvodník

Pravica bola po vyhratých komunálnych voľbách v eufórii a žiadala predčasné parlamentné voľby. Krídla Berlusconiho aliancii dodal aj neúspech už spomínaného májového referenda, ktorým chcela vláda stabilizovať politickú scénu. Odmietnutím prechodu k väčšinovému politickému systému si Taliani položili možno mínu pod budúcnosť svojej krajiny, no Berlusconi, ktorý vyzýval k bojkotu referenda si mädlil ruky v presvedčení, že v mútnych vodách sa mu bude dariť lepšie uplatňovať svoje metódy prekračujúce zákony. Všetci analytici, ktorí tvrdili, že predčasné voľby sú na spadnutie, sa prerátali. Vláda ľavého stredu vydržala až do dneška a Berlusconiho horúca kaša za ten čas značne vychladla. V prieskumoch krátko pred voľbami síce pravica stále vedie, no podľa dlhotrvajúceho trendu ju ľavicová koalícia doháňa a v deň D možno budú rozdiely len na úrovni štatistickej chyby.

Vo svojej terajšej predvolebnej kampani prevzal Berlusconi úspešný scenár z vlaňajška, keď údajne aj ďalším kandidátom svojho bloku nariadil: žiarivý úsmev, čierne slnečné okuliare, čo najmenej politiky a veľa zábavy. Hlavný kandidát ľavice, ktorým sa stal namiesto málo záživného Amata mladý a úspešný rímsky starosta (vzdal sa tohto postu kvôli kampani) Francesco Rutelli, naopak, kladie vo volebnej kampani dôraz na hospodársky program. Na ďalších päť rokov plánuje ľavica napríklad zníženie daní pre právnické osoby, väčšie investície do výskumu, modernizácie a vzdelávania. V kampani však nezabudla ani na adekvátnu odpoveď Berlusconiho štýlu: Rutelli označil šéfa opozície za zajatca v rukách predsedu Ligy severu a o samotnom Bossim vyhlásil, že je nebezpečnejší ako Jörg Haider.

V Miláne, kde kandiduje Berlusconi ako vlastník klubu AC Miláno, stojí proti nemu za vládnu koalíciu bývalá futbalová hviezda Gianni Rivera (dnes je námestníkom na ministerstve obrany). AC Miláno sa v polovici marca rozlúčilo s pohárovou Európou, kde tak futbalová veľmoc Taliansko prvý raz po 19 rokoch neprešlo so svojim klubom ani do štvrťfinále. Prvý muž AC Milána Silvio Berlusconi teda nebol schopný viesť úspešne ani futbalový klub, ako by teda mohol úspešne viesť celú krajinu, pýtajú sa mnohí. Jednému z najbohatších mužov Európy sú prednejšie vlastné obchody, ako ľudia a záujmy vlastnej krajiny. Gianni Rivera nielen obyvateľov Milána upozorňuje, že Taliansko nemôže ovládať muž, ktorý je kompromitovaný konfliktom záujmov. Obyvatelia Apeninského polostrova vedia, o čo ide - okolo známeho mediálneho magnáta sa krúti jedna aféra za druhou. Kvôli finančným machináciam ho už raz odsúdili na dvaapol roka väzenia, no vďaka dobre zaplateným právnikom sa mu podarilo prípad premlčať. Nedávno sa však zistilo, že jeho mediálne impérium Fininvest viedlo dvojité účtovníctvo, čo je oveľa vážnejšie obvinenie, ako všetky predchádzajúce… Skutočne si takéhoto muža chcú Taliani zvoliť 13. mája za svojho premiéra?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984