Umierneno-liberálna perestrojka
"Rusko, to je veľmoc, ktorá sa nikoho a ničoho nebojí. Od začiatku sme vystupovali za to, že svet musí byť multipolárny," tvrdil pred rokom, v predvečer svojho zvolenia na najvyšší post, ruský prezident Vladimir Putin.
Narodil sa v roku 1952, ktorý patril pod vládu Draka. Ľudia v tomto znamení vraj majú silné zdravie, sú priami, čestní, emocionálni, pragmatickí, a aj keď sú prispôsobiví, človek, ktorý ich chce ovládnuť, nakoniec nad nimi nezvíťazí. Putin využil toto znamenie, ktoré ovládlo aj rok 2000, a hladko vyšachoval už v prvom kole svojich dvanástich rivalov. Takúto hviezdnu kariéru mu, ostatne, predpovedali už ruskí veštci.
Západom nezröntgenovaný Putin, ktorého predkremeľská kariéra bola spojená len s činnosťou v tajných službách, sa stal ako nepredvídavo predvídavý pravým opakom Jeľcina. Vyrovnaný, ako typická váha, mužsky ani nie taký príťažlivý, si za rok prezidentovania pozdvihol doma rating o niekoľko desiatok percent. Hovorilo sa, že keby Jeľcin nebol dopomohol svojím odstúpením k predčasným voľbám, a namiesto marca by sa boli konali riadne v júni, Putin by bol kvôli Čečensku pohorel. Jeho tvrdú politiku zásahu voči teroristom však svetové spoločenstvo aj napriek medzinárodnému nesúhlasu naostatok akceptovalo.
Ropa zaplatila dlhy
Po roku je čas bilancovať, najmä pokiaľ ide o Putinovo politické a ekonomické kriesenie žobrajúceho a dohladka vytunelovaného impéria. Pod prezidentovým vedením sa zaviedla "umierneno-liberálna" ekonomická politika vlády a základnými princípmi sa stali silná vláda, dodržiavanie zákonov, demokratické slobody (vrátane slobody tlače) a stabilita spoločnosti. Putin prebral po Jeľcinovi krajinu zaťaženú sovietskym dlhom vo výške 31,8 mld. USD, aj keď západné banky prižmúrili oči nad takmer polovicou. Ako sa ukázalo, fantasticky vysoké ceny ropy dopomohli k exportu tohto čierneho zlata a spolu s najlepším výkonom ekonomiky za posledných 30 rokov, keď HDP vykľučkoval pomedzi topiace sa rezorty ľahkého priemyslu a zastavil sa na hranici 7,5 percenta, sa podarilo riadne splácať splátky Parížskemu klubu i nemeckým, britským a japonským veriteľom. Rezervy zlata dokonca vzrástli o viac ako 100 percent (na 27 mld. USD).
V krajine sa zmenila štruktúra ekonomiky. Kľúčové pozície po roku zohráva najmä palivový priemysel a energetika, čierna a farebná metalurgia. Ich podiel na HDP predstavuje okolo 15%, čo tvorí v celkovom objeme priemyselnej produkcie 50 a v exporte viac ako 70 percent. Putin ale nezabránil poklesu produktivity v reálnom sektore. Tá dnes predstavuje len 20 percent produktivity v USA. Sám zistil, že sa Rusko nemôže spoliehať na tancujúce ceny ropy. Pri ich poklese dostalo už v minulosti slabý infarkt svojej ekonomiky (koniec 80. rokov), či kolaps rozpočtovej krízy (1998). Ako sa ukázalo, pri terajšej vysokej cene vláda nebola schopná vyhriať cez zimupríbytky obyvateľstva. Smolou tiež bolo, že hneď pri nástupe Putin čelil aj dlhu na mzdách vo výške 9,4 mld. rubľov. Nepodarilo sa mu ani zvýšiť kúpyschopnosť ruského obyvateľstva, ktorá sa ustavične potáca na 10-percentnej úrovni kúpyschopnosti americkej. Posunul však latku ambícií vysoko, svojím cieľom zvýšiť do 15 rokov HDP z 3170 USD na hlavu (čo je päťkrát nižšie ako priemer G7) na 20 700 USD. V krajine sa pritom síce reálna mzda podvihla o 24 percent, no mesačná priemerná mzda je stále okolo 65 USD.
Peniaze pre agrosektor
Úspešnejší bol Vladimir Putin v boji s korupciou, čiastočne aj s neplatičmi daní (nová jednotná sadzba dane z príjmu by mala predísť daňovým únikom), a tieňovou ekonomikou, ktorá však stále odkrajuje z HDP neuveriteľných 40 percent. Tým si však na svoju stranu rozhodne nenaklonil bývalé šedé eminencie a magnátov, ba svojou perestrojkou federatívneho usporiadania, ktoré by malo sedem regiónov (doteraz zhltli existujúcich 89 republík, krajov a autonómnych oblastí), pohneval proti sebe aj gubernátorov. Veď tí sa dostali pod priamy dohľad prezidentových splnomocnencov, kontrolujúcich súlad federatívneho a regionálneho zákonodarstva.
Prezident začal ambiciózne riešiť aj problémy ruského agrosektoru. Nielenže sa zvýšilo štátne financovanie o 30% a vytvoril sa fond na investície do strojov a zariadení, ale Putin sám pri nástupe do úradu prisľúbil komplexnú reformu agrárno-priemyselného komplexu. Väčšina poľnohospodárskej pôdy v Rusku totiž nebola od privatizácie v polovici 90. rokov štátnym majetkom, keďže vtedy vlastníctvo získali členovia privatizovaných družstiev, ktorí mali kupóny na určitý podiel. Avšak predaj tejto pôdy sa stal veľmi komplikovaný. Ľudia mali kupóny na časť majetku družstva, presné rozmery ich pozemkov však neboli definované. Po niekoľkých desiatkach rokov tak teraz fyzické a právnické, tuemské a zahraničné osoby budú môcť vlastniť, predávať, zaťažovať bremenami a akokoľvek disponovať s pozemkami, pravda, s výnimkou poľnohospodárskych, ktoré zostávajú naďalej v rukách štátu. Pozemková reforma bola tiež nevyhnutná na pritiahnutie ďalších investícií, veď celkový objem priamych zahraničných investícií je len okolo 11,5 mld. dolárov.
Azda najmarkantnejší posun tento bývalý špión zaznamenal na medzinárodnej scéne. Napriek občasným vzájomným diplomatickým prestrelkám Ruska a USA (špionážny proces s americkým obchodníkom E. Popom v Rusku, americký nesúhlas s vydaním Borodina obvineného z prania špinavých peňazí či minulotýždňové vypovedávanie diplomatov) sa Moskva snažila celkove svoje pozície posilniť. Silnejšie si pritiahla Bielorusko, ekonomicky sa zblížila s Ukrajinou, posilnila vplyv na ropou voňajúcich brehoch Kaspiku, ale aj na Blízkom východe. Výhrada Putina k jednopolárnosti sveta smerovala k snahe Washingtonu pokračovať vo výstavbe národnej protiraketovej obrany (NMD), ktorá by zmenila rusko-americkú zmluvu ABM z roku 1972. Rusko však za uplynulý rok zostalo naďalej krajinou so silným regionálnym vplyvom a s najväčším potenciálom strategických zbraní. Je zrejmé, že Putin je pre USA tvrdý oriešok. Hoci vybudovaniu NMD nezabráni, Washington bude musieť urobiť korekcie napríklad pri časovom posune realizácie START-2 či príprav START-3, nehovoriac už o rozširovaní NATO ďalej na východ a ekonomickej pomoci Rusku.
Autoka (1974) je redaktorka Hospodárskeho denníka
