Spisovatelia v nových farbách
Koncom minulého roka vydalo Vydavateľstvo Univerzity Komenského druhý zväzok dlhodobejšieho edičného projektu Portréty slovenských spisovateľov. Autorsky sa na ňom podieľali pracovníci Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pod vedením Jána Zambora.
Už prvý zväzok - Portréty slovenských spisovateľov I. (Univerzita Komenského Bratislava, 1998), ktorý predstavil záujemcom o slovenskú literatúru niekoľko literárnovedných portrétov osobností formujúcich obraz našej literatúry od začiatku 20. storočia až po jeho koniec, bol ako celok výrazným pokusom inovovať a v niektorých prípadoch aj prelomiť tradičné literárnohistorické interpretácie a obohatiť ich o nové, netradičné pohľady, zbavené ideologických nánosov minulosti.
Druhý zväzok edície, Portréty slovenských spisovateľov II. (Univerzita Komenského, Bratislava 2000) v tomto pozitívnom trende naplno pokračuje. Publikácia obsahuje desať štúdií, ktoré v mnohých prípadoch prekračujú rámec informatívne orientovaného "portrétu" spisovateľa a sú vydarenými pokusmi o hlbší a podnetný interpretačný prienik do ich literárnych textov.
Znovuobjavení moderní dramatici
V úvodnom portréte Vladimír Hurban Vladimírov - VHV jeho autorka Zuzana Kákošová vytvorila profil dramatika na Slovensku známeho predovšetkým svojimi celovečernými drámami (väčšina z nich sa v slovenských divadlách aj inscenovala). VHV sa považuje za "jedného z prvých autorov, u ktorých sa prejavuje ovplyvnenosť modernými európskymi smermi". V interpretácii zvýrazňuje špecifiká dramatického textu a snaží sa popísať tie momenty, ktoré z neho robia moderného dramatika. V pohľade na jeho profilové dramatické diela autorka ukazuje, ako VHV inovoval tradičnú realistickú drámu, ale na druhej strane aj zjavne experimentoval, prípadne hľadal možnosti prieniku týchto dvoch prístupov. Prispel tým k "prekonávaniu tradičnej realistickej dramatiky smerom k naturalizmu, symbolizmu a expresionizmu".
Galériu portrétov dramatikov rozširuje obraz života a diela Júliusa Barča-Ivana. Autorka tohto portrétu (Dagmar Kročanová-Roberts) sa venuje nielen podrobnej analýze Barčových drám, ale približuje aj jeho román a novely, v ktorých sa uplatnila osobná motivácia a nadväznosť na realistickú tradíciu. V dramatickej tvorbe však "prekonal stagnujúcu domácu spisbu a vytvoril modernú drámu na teologicko-sociologickom základe".
Plodní prozaici
V poradí druhý portrét publikácie je venovaný "janusovskej tvári slovenskej poprevratovej prózy" - Tidovi J. Gašparovi. Autorka (Dagmar Kročanová-Roberts) tu reflektuje Gašparovu tvorbu v súradniciach dobových literárnych tendencií, pričom sa snaží potvrdiť tézu o "estetickej pluralite a smerovej simultaneite medzivojnového obdobia". Tvorbu ďalšieho "výsostného epika" patriaceho k najplodnejším súčasným prozaikom - Ladislava Ťažkého - analyzoval Ladislav Čúzy. Autor uskutočnil podrobnú sondu do spisovateľovho celoživotného diela a umožnil tak čitateľovi oboznámiť sa aj s poslednými jeho románmi - Zjavenie Sabíny (1997) a Útek z Neresnice (1999).
Portrét Ladislava Ťažkého, autora, ktorý "prispel k inovovaniu a ozvláštneniu realistickej poetiky prostredníctvom lyrizácie, detailizácie a mýtizácie rozprávania", je skutočnou analytickou sondou do života a tvorby tohto plodného prozaika. Sériu portrétov prozaikov uzatvára portrét Dušana Kužela (autorka Eleonóra Krčméryová), ktorý je celistvým literárnohistorickým, ale aj literárnokritickým pohľadom na reflektovanú autorskú osobnosť.
Nezjednodušený pohľad na poetov
V portréte Ivana Kupca autorka (Andrea Bokníková) rekapituluje zložitú cestu najmladšieho z nadrealistických básnikov, veľmi pozorne sleduje premeny jeho obraznosti, najmä jej fantazijného základu: od témy básnika prešiel Kupec k inscenovaniu reči kvetov, kameňov a iných prírodných elementov. Na príklade toho Andrea Bokníková argumentuje, že slovenská poézia 60. rokov polemizovala so zjednodušujúcim obrazom človeka rôznymi podobami bizarnosti básnického obrazu. Jej portrét je teda pokusom vysloviť sa aj k tzv. nezrozumiteľnosti poézie, ktorá je známym problémom spomenutého desaťročia.
Aj tvorba Valentína Beniaka sa v istých súvislostiach javila ako "problematická", no jeho portrét v tejto publikácii (autor Ján Zambor) je už precíznou sondou do bohatého diela básnika, ktorý "vo svojej poézii spojil apollinairovské podnety, impulzy poetizmu, surrealizmu i expresionizmu so symbolizmom a s tradíciou európskej i našej poézie".
Veľa nových interpretačných podnetov nájdeme v portréte básnikov Jána Kostru a Jána Stacha (autor Valér Mikula). Najmä portrét Kostru prispieva výraznou mierou k "znovuobjaveniu" tejto básnickej osobnosti v slovenskej literatúre. Portrét Vojtecha Mihálika (autor Miloslav Vojtech) je obrazom neustálych premien "rozporuplnej básnickej osobnosti" druhej polovice 20. storočia, ktorá "viacerými pozitívnymi i negatívnymi črtami ovplyvnila vývin slovenskej poézie a svojimi postojmi a exponovanou angažovanosťou niekoľko desaťročí kontroverzne zasahovala do kultúrneho diania na Slovensku".
Galéria plná spisovateľov
Prednosťou viacerých portrétov sú najmä nanovo koncipované životopisy a nový výklad tvorby jednotlivých spisovateľských osobností, ale aj samotný výber autorov: sú tu zahrnutí jednak takí, ktorých už v ich časoch vyzdvihli na kľúčových (napríklad J. Stacho, V. Mihálik, J. Kostra), ale aj tí, ktorých výnimočnosť sa naplno prejavila až na konci storočia (I. Kupec), prípadne tí, ktorých niektorí kritici dodnes považujú za "druhoradých" (D. Kužel).
Vo všetkých prípadoch sa autori portrétov pokúšajú o prístup, ktorý by adekvátne prehodnotil tvorbu známych básnikov, prozaikov, či dramatikov, inokedy zasa zaostrujú pozornosť na menej známe mená alebo tých, ktorých v minulosti nie vždy zaslúžene preferovali. Publikácia tak napĺňa svoj zámer predstaviť 20. storočie v slovenskej literatúre v jeho rôznorodosti. Je plnohodnotným obrazom a skutočným "portrétom" jednotlivých autorov prinášajúcim neretušovaný pohľad do ich umeleckých duší.
Možno povedať, že cieľ projektu - "podať relatívne komplexný, odborne fundovaný obraz tvorby výrazných spisovateľov, v ktorom by autor uplatnil svoj vlastný výskum predmetu a zohľadnil jeho súčasné literárnovedné poznanie" - autori Portrétov slovenských spisovateľov II. naozaj splnili.
Autorka (1973) pôsobí ako odborná asistentka na FF UK
