Potrebujeme ľavicovú stranu
Na slávnostnom zasadnutí Republikovej rady SDĽ v Prešove mi pripadla úloha moderátora diskusie, preto som v nej nemohol vystúpiť. S radosťou som prijal ponuku SLOVA napísať aspoň dodatočne svoj pohľad.
Musím sa priznať, že pri spomienke na založenie SDĽ mi veľmi silno rezonujú udalosti, ktoré mu predchádzali. Január 1990 a zvolenie Petra Weissa za predsedu KSS. Jeho naliehavá vízia pretvoriť KSS na modernú ľavicovú stranu, ktorá znela pre mňa mimoriadne príťažlivo. Súčasťou tejto vízie bola nielen zmena programovej výbavy, ale aj zmena názvu. Mnohým sa to nepočúvalo ľahko, mnohí sa ohradzovali, že veď oni čestne žili a nemajú sa za čo hanbiť. Pamätám sa, ako sme na pomoc úsiliu jasne definovať, o čo v strane ide pripravili Platformu socialistickej orientácie a Platformu komunistickej obnovy, ktoré vyšli v septembri 1990 na dvojstrane v Pravde. Spomínam si aj na prešovský zjazd, ktorý v zložitej až hektickej atmosfére pod mojím vedením odhlasoval dvojičkový názov KSS-SDĽ a splnomocnenie pre ÚV, aby vo vhodnom čase vypustil prvú časť názvu. V tom čase mala strana ešte okolo 80 000 členov. Po vypustení prvej časti názvu a faktickom založení SDĽ sa do nej preregistrovalo viac ako 40 000 členov. Nespokojenci z druhej platformy založili znovu komunistickú stranu.
Historický čas dal za pravdu Petrovi Weissovi a jeho predstave o transformácii strany. Ostro kontrastovala s postupom českých komunistov, ktorí sa sami odsúdili do dlhodobej izolácie. Keď v auguste 1991 v Rusku zorganizovali ortodoxní komunisti puč proti Gorbačovovi a neskôr Jeľcin zakázal komunistickú stranu, ukázalo sa, ako ďaleko videl Peter Weiss. Dokázal ponúknuť novú nádej pre tých členov bývalej komunistickej strany, ktorí zostali verní ľavicovým hodnotám a boli presvedčení, že treba zmeniť aj vlastnú stranu, aby ich mohli lepšie presadzovať v politickej praxi.
SDĽ však nebola len obhajcom bývalých komunistov, ale formovala vlastné postoje k zásadným otázkam ekonomickej a spoločenskej transformácie, uvedomujúc si jej nevyhnutnosť. Stále mám silný pocit vysokej etiky a zomknutosti strany z obdobia prvých dvoch rokov v demokratickom parlamente, keď sme odolávali vlnám antikomunizmu. Tie však boli slabšie ako v Čechách, pretože na Slovensku sa tlačil do popredia štátoprávny problém. Po úsilí obnoviť federáciu na nových základoch sa SDĽ jasne postavila na stranu novej štátnosti, podieľala sa na prijatí slovenskej ústavy a správala sa ako konštruktívna opozícia.
Po troch rokoch od svojho založenia sa SDĽ ukázala ako prijateľný partner do vlády po páde Vladimíra Mečiara. Zanechala výraznú stopu pri vládnutí, aj keď ľudia ju nevnímali vždy pozitívne. Prišiel prvý pád, neúspech Spoločnej voľby a doteraz najslabší volebný výsledok pre SDĽ. Po ňom roky tvrdej opozičnej práce, výmena na poste predsedu strany a úsilie sformovať sa ako ľavicová alternatíva k vláde HZDS-SNS-ZRS. Nový predseda Jozef Migaš dokázal vytvoriť zo silných osobností SDĽ tím, ktorý ťahal spoločným smerom a nezvýrazňoval pred voličom rozdielny názor na spoluprácu s HZDS. Túto dilemu za nás vyriešili voliči, ktorí nedali SDĽ inú šancu, než ísť do vlády širokej koalície a poslať HZDS do opozície.
Ukázalo sa, že zabezpečiť lepší život pre čestného a pracovitého človeka je omnoho ťažšie, ako sme si pred voľbami mysleli, a že SDĽ až teraz prechádza skutočnou skúškou vládnutia. Predviedli sme svoje pozitíva, ale odhalili sme aj svoje slabé stránky.
Bez ohľadu na to, akú známku nám vystavia voliči v nasledujúcich voľbách, pri 10. výročí založenia strany je zrejmé, že Slovensko by bez SDĽ vyzeralo ináč. Dokázali sme brániť, ale aj presadzovať ľavicové hodnoty do fungovania spoločnosti, napriek tomu, že objektívne okolnosti nám neumožnili byť silnou ľavicovou stranou, ako sú maďarskí socialisti, poľskí alebo českí sociálni demokrati. Dnes už vieme aj to, že Slovensko silnú ľavicovú stranu potrebuje. Je jednoznačné, že bez SDĽ to nepôjde. Urobme všetko, aby sa to podarilo. Nie pre seba, nie pre SDĽ, ale pre ľudí, ktorí nám veria a ktorí silnú ľavicovú stranu pre svoj lepší život naozaj potrebujú.
