Čakajú nás tornáda a tropické lejaky

Za posledné obdobie nás i okolité štáty postihujú povodne v omnoho silnejšej miere ako v minulosti. Ide o zmeny kolobehu vody. Keď ešte začiatkom augusta 1991 po pomerne intenzívnych zrážkach v Alpách stúpol Dunaj v Bratislave rýchlo nad vyše 8 metrov, pripisovalo sa to najmä zníženej schopnosti lesov zadržať vodu. Odvtedy sa zvýšené stavy a povodne pravidelne opakujú, pričom ich intenzita naberá už hrozivé rozmery.
Počet zobrazení: 1135

Za posledné obdobie nás i okolité štáty postihujú povodne v omnoho silnejšej miere ako v minulosti. Ide o zmeny kolobehu vody. Keď ešte začiatkom augusta 1991 po pomerne intenzívnych zrážkach v Alpách stúpol Dunaj v Bratislave rýchlo nad vyše 8 metrov, pripisovalo sa to najmä zníženej schopnosti lesov zadržať vodu. Odvtedy sa zvýšené stavy a povodne pravidelne opakujú, pričom ich intenzita naberá už hrozivé rozmery.

Hlavná príčina je fyzikálna - pribúda zrážok čo do množstva. Pred 15 až 20 rokmi priemerný studený front sa zrážkovo prejavoval najviac 12-20 hodín, pokiaľ pravda nebol stacionárny, a iba na jeho začiatku sa vyskytovali intenzívne lejaky, sprevádzané búrkami. Potom nasledoval mierny letný dáždik. Stacionárny, zvlnený front skoro vždy charakterizoval iba dážď s miernou intenzitou. Podobne to bolo aj s teplými frontmi, v ktorých sa búrky vyskytli výnimočne. Napokon intenzity dažďa pri tých najsilnejších búrkach, či už frontálnych alebo konvektívnych z tepla, nedosahovali u nás vysoké hodnoty.

Zintenzívnený kolobeh vody V posledných piatich rokoch často počúvame v predpovediach počasia pri prechodoch studených frontov, že nás očakávajú veľmi intenzívne zrážky s dlhodobým trvaním. A naozaj namiesto niekoľkohodinového letného dažďa sa na nás rútia neustále prúdy vody i dva, tri dni. Búrky zasa dosahujú hrozivé intenzity, úzke údolia sa o chvíľu zaplavia niekoľko metrovou vysokou vodou, ktorá strháva mosty, stodoly, domy, ničí na nepoznanie cesty a dokáže zmeniť charakter krajiny. Aj turisti to už museli zažiť na vlastnej koži. Zatiaľ čo kedysi stačilo prečkať v stane postavenom na horskom sedle najviac jeden deň a potom sa vyčasilo, že sa dalo v hrebeňovke pokračovať, dnes je to skôr výnimkou ako pravidlom. Treba čakať dva-tri dni a potom vás čakajú bahnom zaplavené chodníky, poválané stromy, strhnuté lávky ponad potoky, vlhká tráva na holiach a napriek tomu, že vody napadlo priveľa, nemôžete sa jej napiť, lebo namiesto krištáľových bystriniek nachádzate mútne riavy. Takúto skúsenosť mám nielen z našich oblastí, ale sám som ju zažili napr. vlani na Ďalekom východe na Kamčatke, ale i moji priatelia na Sibíri v Ussurijskom kraji, v Altaji, turisti v Kanade a na západe USA, či vodáci v Alpách. Zintenzívnenie kolobehu vody je celosvetovým javom. Nakoniec je tu presne to, čo predpovedali renomovaní klimatológovia pred desaťročím - vlhké miesta na Zemi budú ešte vlhkejšími, suchšie ešte suchšími. Napr. na ostrove Gran Canaria mali tohto roku od začiatku do konca júla oproti priemerným 11 dňom, keď aspoň trochu spŕchne, iba tri daždivé dni, aj to iba na severe ostrova, na juhu nepršalo už tri roky. Tamojšiemu turistickému ruchu to vyhovuje - nateraz, ale zásobovanie pitnou a neskôr aj úžitkovou vodou sa za takýchto okolností môže stať problémom.

Skleníkový efekt a ozónová diera Vody sa z obrovských plôch svetového oceánu vyparuje viac najmä pre účinok skleníkového efektu. Dochádza k prehrievaniu spodných vrstiev atmosféry a povrchu morí. Ďalšou, síce dosiaľ ešte nepatrnou príčinou je znížená ochranná ozónová vrstva, ozónová diera, cez ktorú preniká viac ultrafialového, ale aj iného energetického žiarenia. To dopadom na vodnú hladinu vyvoláva jej ďalšie prehrievanie. V silne vlhkom vzduchu, ktorý sa v podobe vzduchovej hmoty prenáša z oceánu na pevninu, sa na frontálnych plochách ľahšie vytvára oblačnosť a intenzívne dažde. V oblastiach instabilného zvrstvenia zasa vzniká konvektívna oblačnosť s búrkovými lejakmi. Obidva prípady sprevádzajú vetry intenzívnejšie ako v nedávnej minulosti preto, lebo ide o prejav energie uvoľnenej pri kondenzácii alebo sublimácii vodnej pary, keď sa uvoľňuje nahromadené skupenské teplo. Tejto energie je viac, lebo sa nad oceánom vyparilo väčšie množstvo vody. Počas tohto procesu sa pôvodom slnečná energia akumulovala vo vodnej pare. V tomto smere máme trochu šťastie, lebo pribúda oblačnosť i nad oceánmi, a tá potom bráni preniknutiu energetického žiarenia až na vodné plochy. Celý proces postupne mierne ustáva. A naozaj - v auguste už neprichádzajú fronty s tak intenzívnymi lejakmi, búrky nevyvolávajú lokálne povodne ako v prvej polovici leta. Ale časom sa to zmení a skleníkový efekt vyvolá v konečnom dôsledku zintenzívnenie zrážok aj v auguste. V blízkej budúcnosti môžeme očakávať početnejšie a intenzívnejšie zrážky i v septembri, začiatok nástupu zrážok bude neustále skorší. Taktiež sa bude zvyšovať rýchlosť vetra a možno sa nie vo vzdialenej budúcnosti aj my dočkáme prvých tornád. Pritom sa chod počasia nemení. Tlakové výše s pekným a ustáleným počasím sa vyskytujú v rovnakej periodicite ako v minulosti a cyklonálne počasie s nástupom frontov s rovnakou pravidelnosťou. Len intenzita zrážok a vetra sa zvýšila. Napr. v roku 1983, keď bolo v Bratislave 45 tropických dní oproti priemerným 17-tim, tiež prichádzali cyklonálne fronty. Lenže vtedy oceánske vzduchové hmoty mali ešte nízku absolútnu vlhkosť v porovnaní s dneškom a tak sa fronty rozpadali. Slnko žiarilo na zemský povrch viac ako pri oblačnom počasí, suchý vzduch sa ľahko prehrieval a tak hneď vystúpila teplota na vyše 30 stupňov. V súčasnosti sa to nestane. Vzduch je vlhký, oblačnosť zabraňuje prehrievaniu zemského povrchu, celkovo môže byť teda priemerná teplota dokonca nižšia. Netvrdím, že ide o nameranú teplotu na meteorologických staniciach (hoci aj túto by stálo za to vyhodnotiť), ale pamätám si na obdobia spred 10-15 rokov, keď určite bolo u nás viac dní, v ktorých sa dalo napr. kúpať bez toho, aby sme boli otužilcami. Aj priameho slnečného žiarenia bolo viac.

Roztápanie morských ľadovcov S teplotou je to paradoxné, lebo energetická bilancia planéty Zem je v severných zemepisných šírkach v lete vysoko pozitívna, vyššia ako v minulosti. Prebytočná energie sa teda nepoužila na zvýšenie teploty, ale nahromadila sa vo väčšom množstve vyparenej vody v ovzduší. Povieme si našťastie - o koľko by sa zvýšila teplota vzduchu v lete, keby sa energia skleníkového efektu použila iba na ohrev vzduchu? Tiež nie radostná predstava. Zažijú ju ľudia v púštnych a polopúštnych oblastiach. Tam bude suchšie a teplejšie. U nás bude vlhkejšie, ale chladnejšie nie, lebo o niekoľko rokov budú aj dažde teplejšie. Tak ako sa dočkáme tornád, dočkáme sa aj tropických lejakov. Skleníkový efekt spôsobuje aj roztápanie morských ľadovcov Severného ľadového oceánu, čo potvrdila vlani štvorčlenná expedícia, ktorá prechádzala cez severný pól z Ruska do Kanady a na ktorej sa zúčastnil aj náš svetoznámy polárny bádateľ Peter Valušiak. Ako sa dozvedáme z jeho rozprávania, zaskočili ich veľké vodné plochy a to práve na miestach, kde sa vždy nachádzal súvislý ľad. I teploty vody a vzduchu tu boli vyššie ako v minulosti. Nástup 3. tisícročia teda prináša nemalé klimatické zmeny, ktoré už začínajú mať na ľudí vplyv. Podľahne im svetové spoločenstvo? V silách vedy je dnes zdokonaliť predpovede počasia, no dá sa zamerať i na veľmi krátkodobú lokálne zameranú predpoveď, najmä intenzívnych lejakov a búrok, ktorá by mala výstražný charakter. Ale má toto byť všetko? Nie je dnes v čase supermodernej techniky, ktorej špička sa používa bohužiaľ iba na vojenské účely a výskum vesmíru, ľudstvo dosť silné na to, aby sa pustilo do boja s uvedenými javmi?

Zajtra bude neskoro Pokusy, ale aj systematické aspoň čiastočné ovplyvňovanie počasia sú na svete už vyše 30 rokov. Išlo a ide najmä o zabraňovanie silných krupobití. V tomto smere nemalý pokrok dosiahli koncom 70. rokov v Sovietskom zväze a USA. Rusi aj dnes vedia nad Moskvou zariadiť s určitou úspešnosťou počasie bez intenzívnych zrážok. Jednoducho infikujú prichádzajúce zrážkové oblaky reagentom, ktorý spôsobí skoršie vypadnutie vody z oblakov. Lenže s pribúdajúcim pomerom absolútnej vlhkosti bude aj táto metóda menej a menej účinná. Musí sa predovšetkým nájsť dostatok financií a spojiť patričné množstvo renomovaných vedcov a technikov v celosvetovom meradle na rozsiahly a možno aj dlhotrvajúci výskum v smere možností globálneho ovplyvňovania počasia. Absolútne mierový, ekologický a v podstate návratný. A navyše by sa dala určite s mnohonásobne vyššou účinnosťou využívať slnečná energia rovnako ako energia vetra a vody v globálnom celosvetovom meradle. Veď dnes sa používa tejto energie iba zanedbateľná omrvinka. Mohla by sa využívať s vysokou účinnosťou pozitívna zložka energetickej bilancie a nastolovať tak opäť jej rovnováha. Bola by to dlhodobá, no veľkolepá úloha. Prvých badateľných výsledkov by sa možno dočkala až x-tá generácia. Samozrejme, sú potrebné ďalekosiahle investície. Také obrovské, že ich nedá dokopy ani najvyspelejšia krajina sveta. Radšej investuje do zbrojenia, prípadne do rýchlo návratných komodít, a tým vlastne do takých technológií, ktorých následkom sa klimatická zmena v negatívnom smere ešte urýchľuje. Keď sa v tomto smere nespamätáme a budeme robiť iba čiastkové opatrenia, ktoré budú odstraňovať v podstate následok a nebudú zabraňovať príčine, boj s počasím a prírodou prehráme.

Autor je programátor - meteorológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984