Ide aj o staré tváre
Pokračuje víťazný boj o VSŽ? Takto si kladú otázku ľudia, ktorí sú - chtiac nechtiac - vťahovaní do jednej z najväčších káuz, ktorá hýbe Slovenskom v dejinách desaťročnej transformácie od revolúcie v roku 1989.
Tak ako všetko, čo v súčasnosti buble v hospodárskej oblasti, aj kauza VSŽ má totiž historické korene. Jedna z najmodernejších fabrík socialistického Československa sa ocitla v centre záujmu privatizérov hneď v roku 1989. Aby sa nestala ľahkým sústom záujmových skupín, štát dal nad tento oceľový gigant ochranný pláštik v podobe tzv. strategického podniku. V období panovania poslednej Mečiarovej vlády však VSŽ oficiálny prívlastok „strategické“ stratili. Stali sa záujmovou oblasťou skupiny manažérov, ktorí roky v tejto fabrike pracovali a verejnosť im zjednodušene začala hovoriť „rezešovci“. I z dôvodu, že najväčšie vlastnícke i riadiace páky sa ocitli v rukách Rezeša seniora i juniora.
Kde sa začínajú hlinené nohy?
Za to, že spomínaná skupina dostala pod kontrolu balík akcií VSŽ, verejne deklarovala svoj príklon k farbám HZDS, politického subjektu, ktorý im takýto masívny vstup do fabriky vlastne umožnil. Všetko sa darilo. Aspoň to tak navonok vyzeralo, hoci z kuchyne oceľového giganta presakovali správy, že stojí viac-menej na hlinených nohách. Nie je podstatné veriť tomu, že VSŽ a rezešovcov mohli zachrániť len víťazné voľby v roku 1989. História ozrejmí, nakoľko je pravdivé toto tvrdenie. Len naivný človek sa však domnieva, že voľby by vyriešili problém tejto továrne, ktorá zamestnáva tisíce ľudí. Problémy s produkciou mali totiž aj iné oceľové giganty, a tak je viac než zrejmé, že pod zlé hospodárske výsledky VSŽ sa podpísala nielen neschopnosť manažérov, tzv. kindermanažmentu, ako to tvrdia experti súčasnej koalície. Kto pracoval pod mladými ľuďmi, ktorým akcionári, ale najmä Rezeš senior, zverili osud fabriky, ten vie, akými metódami sa riadili. Boli - alebo respektíve to sú - ľudia, ktorí sú schopní všetkého. Otázna je však ich odbornosť. Nejde ale len o vrchol ľadovca mladíkov, z ktorých mnohí majú dozaista aj schopnosti a vedomosti. Ide o masu mladých, ktorými sa títo manažéri obklopovali. Zväčša boli len vykonávateľmi rozkazov bez osobného prínosu, ale predovšetkým so snahou udržať sa na dobre platených miestach. Pamätám sa na jedno stretnutie s nimi, keď ich najväčšou starosťou bolo, ako sa podpíšu pod projekt, ktorý vytvoril niekto druhý. Doslova hystericky si kládli otázku: „Čo povieme šéfom (Rezeš a spol.), že sme urobili my?“ Prečo o tom hovorím? Je známe, že top manažment sa vo VSŽ vymenil. Keď však niektorá z televíznych spoločností prinesie šot z VSŽ, „známe“ tváre je stále vidno. Ako môže potom VSŽ napredovať, keď v podstate sa v nich ,,motajú" tí istí ľudia? Či vlastne, je v záujme spoločnosti, aby sa tento oceľový gigant pozviechal? A ktorej?
Mediálne zátišie
Verejne sa hovorí, že súčasného šéfa VSŽ Gabriela Eichlera dosadil na stoličku Rezeš senior. Potom sa začalo hovoriť, že už tejto skupine nevyhovuje. Ba - prostredníctvom médií - sa rozpútala kampaň, že Rezeš a spol. chce opätovne ovládnuť spoločnosť a Eichlera odstaviť od kormidla. Mali k tomu dopomôcť zmeny, ktoré sa udiali v Priemyselnej banke, kde štát stratil kontrolu vďaka pozoruhodnej transakcii pri navršovaní kapitálu. Desať percent Priemyselnej banky malo byť tým povestným ohnivkom, ktoré by zvrátilo doterajší priebeh konsolidácie VSŽ a vrátilo ho späť. Na tlačovej besede s predstaviteľmi banky, ktorá sa odohrala ešte pred súbojom o VSŽ, vyvrátili jej čelní predstavitelia tvrdenia, že nebudú hlasovať v záujme štátu. Poukázali aj na fakt, že všetko sa umelo a vedome prostredníctvom médií nafukuje. Priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia vo VSŽ v plnej miere potvrdil, že mali pravdu. Prečo sa však urobil okolo tejto spoločnosti až taký veľký treskot? Aj po mimoriadnom valnom zhromaždení zostáva skupina okolo Rezeša seniora majetkovo veľmi vplyvná. Má záujem, aby sa jej majetok zveľadil. Ako by sa však napríklad odborový predák Jaroslav Gruber mohol pozrieť do očí svojim kolegom - robotníkom, keď sa začne zoštíhľovací proces v tomto oceľovom gigante? Takto však verejnosť vie, že on „bojoval“. Chcel zvrátiť zmeny, ktoré sa chystajú. Podobne sa vyjadrovali aj ostatní, ktorí zastupovali Rezeša a spol. Je tomu naozaj tak? Ak sa pozrieme do nedávnej histórie VSŽ, vieme, že za čias vládnutia Rezešovho klanu bolo všetkého dosť. Fabrika žila v blahobyte, z jej peňazí sa mali dobre aj športovci. Po tzv. páde tejto skupiny však prichádza obdobie uťahovania si opaskov. VSŽ čaká aj masívne prepúšťanie. Ľudia budú šomrať a spomínať, ako sa kedysi mali a spomenú si aj na to, ako chcela skupina okolo Rezeša a spol. zvrátiť tento stav. „Však oni sa činili, ale...“ aj takto možno niektorí povedia. Ba spomenú si aj na ich stranícku príslušnosť. Pri vhodnom mediálnom prepojení dostanú tieto myšlienky krídla a môže sa stať, že do očistenej fabriky si sadnú napokon staré tváre. Nejde vo VSŽ náhodou o to?
Autor redaktor denníka Práca
