Príčiny sa liečia príčinou
Vlani sa popísalo veľa o ekonomickej kríze. Rôzne autority hovorili o tom, že kríza je zažehnaná, vyriešená, alebo že sa ešte nezačala. Existuje len niekoľko nesporných výrokov. Isté je, že ekonomika má cyklický vývoj. Znamená to, že po raste nasleduje pokles, potom stagnácia a po nej rast. Príčinou rastu boli lacné peniaze, ktoré poháňajú výrobu a spotrebu. Čím bolo viac lacných peňazí, tým viac podnikov mohlo vyrábať tovar. Lacné peniaze, to sú aj pôžičky. Nie iba na to, čo spotrebitelia potrebujú, ale aj na to, čo nepotrebujú. Napríklad každý dospelý člen rodiny môže mať automobil. Ak sú štyria, tak štyri. Niektorí členovia rodiny môžu mať aj dve autá – športové, terénne či pancierované. Ekonomické teórie takzvaného stredného prúdu vychádzajú zo zjednodušenej predstavy o tom, že všetky trhy sú v rovnováhe. To by malo znamenať, že banky požičajú len toľko, koľko je schopná fyzická či právnická osoba splatiť. Na trhu finančných služieb však existovala veľká konkurencia. Každá finančná inštitúcia hľadala niekoho, komu by mohla nasúkať pôžičku do vrecka. Veľa peňazí v obehu znamenalo aj rast cien. Keď je veľký prirodzený alebo umelo hnaný dopyt po tovaroch, znamená to rast cien. Spolu s nafukovaním množstva peňazí sa vzdúvajú aj ceny. Tak sa stalo, že sa požičiavalo toľko, koľko sa očakávalo budúcich príjmov podnikov či domácností. Rozdiel medzi možným a nemožným je nesplatený úver. Ten treba jednoducho vymazať. Pôžičky mali teda aj časť, ktorá nebola krytá príjmami. Prišiel čas splácať. Kde ničoho niet, ani čert neberie. Namiesto poklesu cien a zreálnenia pôžičiek sa vlády rozhodli, že problém nesplatených úverov vyriešia tak, že do systému nalejú ďalšie peniaze. Vďaka tomu sa udržujú pri živote podniky, ktoré raz aj tak nebudú schopné splatiť úvery. Tak ako existujú peniaze, ktoré sú nadbytočné, existujú aj nadbytočné podniky. Rast vďaka injekciám Ináč povedané, príčinou krízy boli veľmi veľké injekcie peňazí do ekonomiky. Príčina sa lieči príčinou. Akokoľvek znie predchádzajúci výrok absurdne, je nebezpečný. Pokles sa lieči ďalšími injekciami peňazí. Ekonomiku však nemôže vyliečiť nič iné ako reálne bankroty. V USA sa podarilo aspoň to, že zo scény odišlo 140 slabých komerčných bánk. Pribúdajú k nim aj podniky. V Európe sa však všetko udržuje za každú cenu. O tom, či podnik bude, alebo nebude ďalej existovať, nerozhoduje trh, ale dotácie, proti ktorým pri zmene politického systému na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sme protestovali. János Kornai zaviedol pojem mäkké rozpočtové obmedzenia. Znamená to, že štát je ochotný dotovať podnik a kryť všetky jeho straty. Tým sa porušujú princípy reálnej trhovej konkurencie. Na vysvetlenie toho, ako funguje ekonomika, nestačia princípy rovnováhy. Najnovšie ekonomické výskumy využívajú kombináciu modelov termodynamiky, zohľadňujúc stádovité správanie investorov a obchodníkov na trhoch aktív, zákonitosti štatistickej fyziky. Medzi posledné prístupy patrí využitie teórie o bodoch bifurkácie – kritických stavoch systému, po ktorých systém prudko a nenávratne zmení svoje vlastnosti. Bifurkácia v matematickej analýze dynamických systémov je jav, keď sa malou zmenou parametra podstatne zmení dlhodobé správanie systému. Každá historická udalosť je výsledkom vplyvu nekonečného množstva faktorov, ktoré vytvárajú kritické stavy systému. Ak vychádzame z poznatkov o tejto udalosti, nemôžeme síce presne určiť, aký faktor ho zapríčinil a akým smerom pôsobil, ale môžeme sa pokúsiť modelovať budúcnosť. Práve preto môžu ľudia, ktorí majú rôzne ekonomické názory ovplyvnené politickými dogmami, vykladať jednu a tú istú udalosť absolútne protichodne. Odborníci môžu používať rôzne rovnice alebo rôzne premenné. O to ťažšie je predpokladať, podľa akého modelového scenára sa bude vyvíjať ekonomika. Niektorí autori tvrdia, že kríza pominie, iní tvrdia, že vôbec nie. Tentoraz si povieme o tom, ako vidí možný vývoj jeden z najuznávanejších nemeckých expertov. Politika centrálnych bánk Nová kríza sa dá očakávať v roku 2010 alebo v roku 2011, tvrdí Jochen Felsenheimer, manažér fondov v spoločnosti Assenagon, jeden z popredných expertov na riadenie rizika pri úveroch. Vyplýva to z rozhovoru, ktorý poskytol nemeckému denníku Frankfurter Rundschau. Jeho prognózy na začiatku krízy sa v Nemecku považujú za najpresnejšie a najlepšie. Dnes Felsenheimer predpovedá novú krízu, ktorá sa dá očakávať v tomto roku, alebo prinajmenej v roku 2011. Všetky mechanizmy, ktoré podmieňujú súčasnú systémovú krízu, sa zachovali, existujúca štruktúra trhu pravidelne reprodukuje krízy – v budúcnosti budú pravidelnejšie. Podľa tohto nemeckého experta je jednou zo základných príčin politika centrálnych bankárov. Vyčíta im, že príliš veľké injekcie likvidity boli jednou z príčin prebiehajúcej krízy. Reakciou na ňu sú ďalšie injekcie finančných prostriedkov do ekonomiky. Situácia je podľa názoru Felsenheimera absurdná a nebezpečná. Nová kríza sa dostane do histórie. „Stojíme pred globálnym problémom refinancovania, ktorý sa týka nielen podnikov a bánk, ale aj štátov. Čas pre sprísnenie regulácie sa premárnil,“ mieni nemecký expert. Banky už nebudú môcť využiť veľkú páku dlhov, ako to robili v minulosti. Udrie to nielen na bankový systém, ale aj na úvery. Banky budú sprísňovať podmienky poskytovania úverov, a tým znižovať svoje riziká. Štáty sa budú snažiť intervenovať v prospech poskytovania úverov. Tak budú predlžovať život neschopným podnikom a prekážať ich sanácii, ktorá je v tejto situácii veľmi dôležitá. Ak sa kardinálne nezmení systém, nevyhneme sa ďalším krízam, hovorí Felsenheimer a dodáva, že sama kríza nie je zlá; je to len proces prispôsobenia trhu, ktorý sa dostal do stavu nerovnováhy. Negatívne je to, že zisky sa vždy privatizujú a straty sa socializujú, teda prenášajú na obyvateľov ako platiteľov daní. Krízu nemôže zvrátiť obmedzenie odmien vrcholovým manažérom. Je nevyhnutné, aby centrálne banky vyrovnávali kolísania prostredníctvom regulácie zabezpečovania trhu likviditou. Pretože sa to nerobí, nasledujúca kríza sa bolestne prejaví na tých ekonomických štruktúrach, ktoré majú priamo výhodu z rastu likvidity, tvrdí Felsenheimer v denníku Frankfurter Rundschau. Autor je ekonomický poradca
