Rivalita spojencov
Po tom, ako v januári tohto roku britská spoločnosť British Aerospace urobila radikálny škrt v plánoch na zlúčenie s DASA, leteckou divíziou koncernu DaimlerChrysler, a namiesto toho odkúpila Marconi - tiež rodným listom z brit ských ostrovov - aby tak vytvorila druhý najväčší zbrojársky koncern na svete, nastali v kruhoch európskych zbrojných výrobcov napäté vzťahy.
Tento ťah narušil dlhšie budovaný konsenzus, že britskí, nemeckí a francúzski výrobcovia sa musia spájať, aby čelili konkurencii USA. Nová British Aerospace tvorí integrovaný a príliš silný celok, ktorého ďalšie spájanie s európskymi výrobcami je z hľadiska antimonopolných opatrení problematické. Zdalo sa, že Európania ostanú aj naďalej rozkúskovaní a budú hrať druhé husle popri amerických gigantoch.
Američania sú v konsolidácii priemyslu ďaleko vpredu. Za posledných päť-šesť rokov sa z vyše desiatky hlavných dodávateľov vyprofilovali štyri mamutie firmy - Boeing, Lockheed Martin, Northrop Grumman a Raytheon. V Európe sa naproti tomu niektoré krajiny (Belgicko, Holandsko, Dánsko) rozhodli zbrojársku výrobu úplne opustiť. Je to predovšetkým v dôsledku toho, že po skončení studenej vojny poklesli výdavky na zbrojenie v krajinách NATO približne o štvrtinu, ale možno rovnako dôležitým faktorom je aj pritvrdzovanie nárokov na výskum a vývoj v dôsledku nových požiadaviek na výzbroj v moderných konfliktoch.
Kontrakt pre arabský svet
Na ilustráciu zostreného konkurenčného boja môžeme použiť veľmi aktuálny príklad. V týchto dňoch zrejme americkí politici dajú konečne zelenú jednému z najväčších svetových zbrojárskych kontraktov za posledné roky, ktorým je predaj 60 strojov F-16 v najmodernejšej verzii emirátu Abú Dhabí. Doteraz bola problémom otázka poskytnutia avionických zdrojových kódov. O čo ide? Stručne povedané, ten kto má takýto softvér k dispozícii, dokáže presne kontrolovať pohyb priateľských i nepriateľských síl na bojisku a rozlišovať ich. Ak sa zdrojové kódy dostanú do rúk nepriateľa, ten môže pohodlne zamerať každé lietadlo. Abú Dhabí by bola prvá krajina mimo NATO, ktorá by kódmi disponovala. Pentagón je proti, politici však presviedčajú stratégov, že posilňovanie Iránu i získanie jadrovej technológie Pakistanom vytvára potrebu posilniť amerických spojencov transferom najmodernejších technológií. Ešte dôležitejšiu úlohu tu hrá snaha úplne vytlačiť Európanov s ich práve dokončeným a teda veľmi moderným lietadlom Typhoon, ktorý začína vyrábať európske konzorcium Eurofighter, z tohto lukratívneho trhu, čo je veľmi reálna hrozba.
Predpoklad lokálnych konfliktov
Utváranie nových konštelácii v priemysle korešponduje aj s procesom preformulovania základných cieľov NATO, ktoré ešte stále nie je ukončené. Kým v európskych krajinách prevláda tendencia zachovať základnú obrannú doktrínu, americkí partneri, ktorí majú v organizácii hlavné slovo, nástojčivo požadujú zmenu. Hlavným argumentom je fakt, že konflikty, ohrozujúce Európu, nebudú mať podobu masívneho nasadenia konvenčných, prípadne jadrových zbraní, ako v prípade existencie Varšavskej zmluvy, ale pôjde o lokálne konflikty, vyžadujúce si a) existenciu dostatočného množstva jednotiek, ktoré by boli v ktoromkoľvek okamihu pripravené zasiahnuť, a to aj hlboko v nepriateľskom teritóriu, na čo je potrebné, aby krajiny aliancie vedeli b) vybudovať zásobovací most. Okrem toho si nové spôsoby vedenia vojny vyžadujú c) nasadiť oveľa modernejšiu techniku, než je tá, akou krajiny aliancie bežne disponujú. Na ilustráciu nepomeru amerických a európskych schopností môžeme uviesť, že v prípade konfliktu kdekoľvek na svete je americká armáda pripravená v priebehu šiestich mesiacov nasadiť 250 000 vojakov - európske štáty nie sú schopné prispieť ani desatinou tohto množstva. Z približne 5000 bombardérov európskych krajín len asi jedna desatina je schopná tzv. presných náletov. Je však málo pravdepodobné, že aliancia bude niekedy potrebovať kobercové bombardovanie - modelovým príkladom modernej vojny je podľa analytikov Kosovo s jeho chirurgicky presným, "humánnym" ničením objektov.
Európa má byť aktívnejšia
Opatrnosť voči americkým snahám je z politických hľadísk pochopiteľná. Kým z výrokov ministerky Albrightovej na stretnutí ministrov zahraničia krajín NATO v decembri ´98 je zjavné, že USA si želajú, aby NATO v prípade potreby zasahovalo aj v severnej Afrike či na Blízkom východe, mnohé európske krajiny majú opačný názor už kvôli diametrálne odlišným prístupom v týchto regiónoch. Spomeňme si na chladné komentáre francúzskych predstaviteľov po bombardovaní Tripolisu v roku 1986, obchádzanie embarga uvaleného z americkej iniciatívy na Irán, či rozdielne prístupy k politike Izraela.
Treba vziať do úvahy i fakt, že Európa sa môže predsa len vydať cestou posilňovania vlastnej obrannej politiky. Polozabudnutá Západoeurópska únia by sa mohla stať takýmto obranným spoločenstvom, ktoré by však bolo podľa amerických predstáv viac-menej súčasťou NATO. V decembri 1998 sa na stretnutí v St. Malo zrodila francúzsko-britská deklarácia: "EÚ musí mať schopnosť autonómnej akcie, podporenú dôveryhodnými vojenskými silami, možnosťami použiť ich a pripravenosťou urobiť tak v prípade medzinárodnej krízy." Ak sa začnú podnikať kroky na naplnenie tejto deklarácie, bude to mať pomerne silné dôsledky na vzťahy s krajinami, ktoré sú členmi NATO, ale nie EÚ - zvlášť sa to týka Turecka - i na samotný proces rozširovania EÚ.
Pre Britov nevýhodná fúzia
Výrazom posilňovania európskych ambícií je práve fakt, že odpoveď na fúziu British Aerospace a Marconi na seba nenechala dlho čakať. V polovici októbra bola uzavretá dohoda o spojení DASA s francúzskou skupinou Lagardere Matra. Nová spoločnosť s názvom EADS /European Aeronautic, Defence and Space company/ sa stane druhým až tretím najväčším svetovým leteckým výrobcom. Na podpise zmluvy sa zúčastnil aj kancelár Gerhard Schröder a premiér Lionel Jospin. Dohoda má veľké politické dôsledky, pretože komplikuje britskému premiérovi Blairovi približovanie jeho krajiny ku kontinentu a znemožňuje, aby Briti udávali prostredníctvom svojho vyspelého leteckého priemyslu tón Európe. Koniec-koncov, akcie British Aerospace po oznámení dohody klesli o 5%. V konzorciu Airbus vyrábajúcom úspešné civilné lietadlá bude EADS vlastníkom 80 % akcií, zvyšok bude patriť BAe.
Dekáda po skončení studenej vojny znamenala pre zbrojárstvo určitý útlm, ťahačom bol najmä export na bohatý a nepokojný Blízky východ. Pomaly sa však začína radikálnejšie prezbrojenie aj v najvyspelejších krajinách, okrem toho sa mení obranná doktrína Nemecka i Japonska, aj rozširovanie NATO poskytuje veľkým koncernom určité možnosti obsadiť nové trhy. Kto na tom koľko zarobí dnes ešte nie je vôbec jasné, ale vývoj posledných mesiacov predsa len určité indície poskytuje.
Autor je publicista
