Reklama
Reklama

Problém globálnych problémov

Sedem rokov po Summite Zeme nedošlo k podstatnejšiemu pokroku v oblasti ochrany prírody. Napríklad Svetová banka ani Spo jené štáty americké nevzali na seba fakticky nijaké záväzky. Ekológia je naďalej Achillovou pätou ľudstva. Realizácia dohôd z Rio de Janeira zostala dodnes v mnohom nenaplnená.
Počet zobrazení: 1478

Sedem rokov po Summite Zeme nedošlo k podstatnejšiemu pokroku v oblasti ochrany prírody. Napríklad Svetová banka ani Spo jené štáty americké nevzali na seba fakticky nijaké záväzky. Ekológia je naďalej Achillovou pätou ľudstva. Realizácia dohôd z Rio de Janeira zostala dodnes v mnohom nenaplnená.

V roku 1992 sa v brazílskom Rio de Janeiro stretli najvyšší predstavitelia väčšiny štátov sveta. Jediným cieľom ich niekoľkodňového summitu bolo nájsť prijateľné riešenia globálnych problémov životného prostredia a načrtnúť vízie ľudstva v intenciách trvalo udržateľného života na tejto planéte. Rokovalo sa verejne aj za zatvorenými dverami. Aj napriek dlhým rokovaniam sa však nepodarilo dosiahnuť zhodu vo všetkých problémových oblastiach. Podľa záverečných deklarácií však medzinárodné spoločenstvo urobilo Summitom Zeme v Rio de Janeiro veľký krok vpred. Smer bol jasne načrtnutý...

Summit Zeme

S pribúdajúcim časovým odstupom sa však zdá, že išlo takmer výlučne len o politické deklarácie. V skutočnosti bol smer nejasný, vízie veľmi hmlisté a záujem o reálne riešenie globálnych problémov prinajmenšom otázny. Obrazne povedané, problémy s realizáciou záverov Summitu Zeme začali prakticky okamžite po odlete oficiálnych delegácií z Brazílie. Kritici megakonferencie a zástancovia reálnych krokov v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia hovoria veľmi otvorene o fiasku. Pre hlavných aktérov veľkej medzinárodnej hry "o zlepšenie stavu životného prostredia" však bolo toto stretnutie fenomenálnym úspechom. Prečo? Napríklad taká Svetová banka. Táto inštitúcia vyšla zo Summitu Zeme bez akýchkoľvek povinnosti zmeniť svoju rozvojovú politiku. Pritom práve rozvojové programy Svetovej banky, napríklad v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva, boli a dodnes sú predmetom tvrdej kritiky za ich negatívne dopady na fungovanie dôležitých ekosystémov. Pozícia banky sa však stretnutím v Riu dokonca ešte posilnila. Od medzinárodného spoločenstva dostala táto inštitúcia pod svoju kontrolu rozšírený a o to lukratívnejší Globálny environmentálny fond.

Podobne summit "prežili" aj najväčší politickí hráči, ako napríklad najmä Spojené štáty americké. Tie, jednoducho z pozície sily, odmietli podpísať navrhovaný dohovor o biologickej rozmanitosti a pristúpili až na verziu, ktorá úplne vyhovovala ich predstavám. Výsledný dohovor sa síce pokúša o ochranu biologickej rozmanitosti a spravodlivé rozdeľovanie úžitku plynúceho z použitia genetických zdrojov, ale v praxi neponúka ani jedno riešenie postupujúcej deštrukcie. Hlavné bolo, že výsledný "gumový" dohovor ponechal voľné ruky zámerom USA v oblasti poľnohospodárstva a genetických technológií. So skutočnými výsledkami summitu a následnými postojmi tak politických reprezentácií, ako aj podnikateľského sektora k problémom životného prostredia a ochrany prírody nemôžu byť spokojné ani mimovládne organizácie. Tie boli totiž výstupmi summitu, ktorý nepriamo iniciovali, posunuté do úlohy druhoradých štatistov. V ich postavení došlo síce k určitým zmenám, prijaté dokumenty počítajú s ich účasťou na rozhodovaní, samotná implementácia týchto záverov v jednotlivých krajinách však dodnes pokrivkáva. Nehovoriac už ani o tom, že skutočne plnohodnotná spolúčasť mimovládnych organizácií je takmer vo všetkých dôležitých oblastiach obmedzená desiatkami byrokratických obmedzení.

Úspechy naopak slávila silná podnikateľská sféra. Tá sa po páde komunizmu, práve v čase summitu, prispôsobovala rodiacemu sa globálnemu trhu. Záverečné dokumenty boli pre podnikateľskú sféru veľmi priaznivé. Z nadnárodných spoločností sa dokonca stali ospevovaní "kľúčoví hráči" v zápase o záchranu planéty. Takzvaný "environmetalizmus voľného trhu", ktorý presadzovala Podnikateľská rada pre trvalo udržateľný rozvoj, slávil celosvetový úspech.

Deň po...

Realizácia dohôd z Ria zostala dodnes v mnohých bodoch nenaplnená. Niektorí kritici napríklad z radov mimovládnych organizácií a vedeckého spoločenstva tvrdia, že jediným čistým výsledkom megasummitu Zeme boli len minimálne, absolútne nedostatočné zmeny súčasného stavu. Podľa nich bola hlavnou príčinou neúspechu zásadná neochota "veľkých hráčov" rokovať o otázkach vhodnosti ekonomického rastu, trhovej ekonomiky či samostatného procesu toho, čo nazývame rozvojom. Ak sa nerokovalo o týchto základných veciach, nebola žiadna šanca vážne zasiahnuť do skutočných problémov spojených so životným prostredím. V tejto súvislosti sa niekoľkokrát verejne, aj počas samého summitu diskutovalo o úmyselnom obchádzaní ústredných otázok, ktoré kladie ekonomický rozvoj na ľudskú spoločnosť. Ďalším problematickým miestom sa stala implementácia záverov summitu po jeho skončení. Výsledky procesu, ktorý odštartovalo stretnutie v Rio de Janeiro totiž do veľkej miery záviseli od ochoty jednotlivých štátov a ich politických reprezentácií realizovať prijaté rozhodnutia. Ratifikácia dokumentov predrokovaných počas summitu sa v jednotlivých štátnych zákonodarných zboroch neúmerne zdržovala a zdržuje. Plnenie kritérií a limitov sa tak len z roka na rok odďaľovalo a odďaľuje. Očakávané výsledky sa zväčša nedostavili.

Renomovaná americká výskumná organizácia Worldwatch Institute vydala štyri roky po Summite Zeme v roku 1996 správu o dôležitých rozvojových znakoch sveta. Jedna z častí tejto rozsiahlej analytickej štúdie hovorí aj o globálnych klimatických zmenách. Experti inštitútu v tejto oblasti dospeli k záveru, že väčšina vlád priemyselných krajín nie je, a ani dlhodobo nebude schopná splniť cieľ limitovania emisií CO2, ktorý sa podarilo dosiahnuť na Summite Zeme. Ak si lepšie pozrieme výsledky vedeckých analýz a zoradíme odhad trendov v kľúčových oblastiach životného prostredia, zistíme, že situácia je mimoriadne kritická.

Globálne ekologické problémy

To, o čom sa ešte pred 15 či 20 rokmi diskutovalo, ako o nereálnom katastrofickom scenári, sa dnes stáva vedecky akceptovateľným faktom a realitou. Globálne zmeny klímy sú toho dobrým príkladom. Vedecká obec bola veľmi dlho rozdelená v názoroch na tento fenomén. Máloktorý odborník sa chcel k problému globálneho otepľovania či klimatických zmien otvorene vyjadriť. Svoju úlohu tu zohrala aj takzvaná vedecká neistota. Až v roku 1996 vydal tím 2500 klimatických expertov združených v Medzinárodnom paneli o klimatických zmenách správu, ktorá konštatuje, že globálne otepľovanie je skutočnosťou a jeho príčinou sú s veľkou pravdepodobnosťou ľudské aktivity. Ani toto zistenie však zatiaľ nerozhýbalo svetové spoločenstvo a politické reprezentácie jednotlivých krajín natoľko, aby sa niečo zmenilo. Každým rokom pritom stúpa ortuť globálneho teplomeru a ľudstvo si pomyselne odkrajuje možnosť zvrátiť katastrofickú situáciu. Dôsledky môžu byť tragické. Vedci zaoberajúci sa modelovaním vývoja svetovej klímy došli napríklad k týmto záverom:

  • do roku 2030 by hladina morí mohla stúpnuť minimálne o 24 centimetrov a maximálne o 70 centimetrov; takéto zdvihnutie hladiny morí by spôsobilo extrémne dôsledky pre milióny ľudí žijúcich v prímorských oblastiach, deltách riek, na atoloch v Tichom oceáne a v krajinách, ako je napríklad Bangladéš;
  • obrovské zmeny v poveternostných podmienkach by sa už v budúcom desaťročí mohli dotknúť každého kúsku zemegule; odborníci očakávajú nástup období súch na miestach, kde doteraz panovalo mierne podnebie; roztápanie polárneho ľadu je dnes už realitou, tak isto ako čoraz extrémnejšie výkyvy počasia; n takéto zmeny podnebných pásiem budú mať dopad aj na rozširovanie chorôb; v miernom pásme sa budú môcť v dôsledku vyšších teplôt šíriť rôzne druhy tropického hmyzu, ktorý prenáša infekčné choroby takého typu, ako je malária či spavá nemoc;
  • významné dopady klimatických zmien však odborníci očakávajú aj u morských ekosystémov. Dopady v tejto oblasti môžu vážne narušiť chod celosvetového ekosystému a ohroziť zásobovanie veľkej časti ľudstva rybami a inými morskými živočíchmi.

Problémom v globálnom meradle však samozrejme nie sú len globálne zmeny klímy, tých je oveľa viac.

Biodiverzita umiera

Ničenie biologickej rozmanitosti života dosiahlo nevídané rozmery. Denne nezvratne strácame vyše desiatky živočíšnych a rastlinných druhov. Odborníci odhadujú, že mnohé druhy v súčasnosti vyhynú ešte pred tým, ako ich vedci stihnú objaviť a preskúmať. Ľudstvo je čoraz bližšie k reálnym problémom so získavaním energie. Ešte stále je totiž industrializovaná spotreba založená na výrobe energie z neobnoviteľných zdrojov, akými sú napríklad ropa, uhlie, plyn či urán. Tak isto máme problémy chrániť dostatočné trvalo udržateľné zásoby pitnej vody. Aj na tých najodľahlejších miestach Zeme je podľa posledných výskumov merateľné chemické znečistenie. Výsledky analýz expedícií v Arktíde aj v Antarktíde dokazujú, že chemiké znečistenie z priemyselných štátov sa môže prenosmi atmosférou alebo morskými prúdmi dostať až do týchto najodľahlejších končín. Toxická látka vyrobená napríklad na Slovensku teda môže kontaminovať zdroje pitnej vody vzdialených tisíce kilometrov od nášho územia. Následky môžu byť pre ľudstvo katastrofálne...

Možnosti genetického výskumu

Neexistuje žiadny fixný počet ekologických problémov s globálnym dopadom. Všetky výskumy a analýzy trendov naznačujú, že počet takýchto problémov skôr rastie ako klesá. Ako ilustrácia nám môže poslúžiť genetika. Genetika ako veda zažila v posledných rokoch neuveriteľný boom. Rýchlosť jej rozvoja sa dá prirovnať azda iba k dynamickému rozvoju počítačových technológií. Genetický výskum otvoril nové možnosti. Manipulovať s genetickým materiálom rastlín a živočíchov je už dnes pomerne jednoduché. Technológie na to potrebné sú na trhu bežne dostupné. Genetika ako veda je isto veľmi potrebná a vo všeobecnosti je pre ľudstvo prínosom, otázka však dnes znie, kde je to všetko ešte prínos, a kde sa začína globálne ohrozenie. Práve tým, že ľudstvo otvorilo doposiaľ nepoznaný priestor toho, čo ovplyvňuje naše vlastnosti, funkcie, skladbu a vôbec celé bytie okolo nás i v nás, otvorilo aj ďalší problém, ktorý treba citlivo analyzovať a riešiť.

Stále sa totiž intenzívne vedú odborné aj laické diskusie, ako bude reagovať ekosystém na geneticky manipulované plodiny, ktoré budú odolné voči prirodzeným škodcom. Ako potravinový reťazec a prirodzenú rozmanitosť životných foriem ovplyvnia zmutované živočíchy odolné voči podmienkam, na ktoré neboli predtým prispôsobené. To všetko je dnes veľká neznáma. Isté však je, že dnes ani ten najväčší zástanca genetických technológií nemôže vyvrátiť niektoré obavy z možného dopadu genetických manipulácií na lokálny a globálny ekosystém.

Riešenie?

Na túto tému bolo už napísaných množstvo kníh a štúdií. Nejestvuje jedno riešenie, jedným z mnohých riešení by zrejme mohlo byť to, čo sa nazýva systémom trvalo udržateľného spôsobu života. Takýto spôsob života však vyžaduje zmenu prístupu k bohatstvu, blahobytu a k tomu, čo dnes rozumieme pod pojmom rozvoj. Táto stratégia nepredpokladá žiadnu formu násilia či donucovania. Vychádza z toho, že nie je možné klásť rovnítko medzi množstvom spotreby a spokojnosťou ľudí či kvalitou života. Istá forma uskromnenia najmä bohatšej časti ľudstva však bude s veľkou pravdepodobnosťou v budúcnosti absolútne nevyhnutná.

Autor je redaktor VTV

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama