Reklama
Reklama

Zaujalo nás

Otázniky nad koalíciami Myšlienka koalície s ODS nie je pre vedenie sociálnej demokracie tabu, len ten horší z prípustných variantov. Vyplynulo to z dlho očakávaných neformálnych kontaktov nových špičiek ČSSD s novinármi.
Počet zobrazení: 1586
Otázniky nad koalíciami

Myšlienka koalície s ODS nie je pre vedenie sociálnej demokracie tabu, len ten horší z prípustných variantov. Vyplynulo to z dlho očakávaných neformálnych kontaktov nových špičiek ČSSD s novinármi. Dobre, že to netaja - ide o informáciu, na ktorú má verejnosť nárok. Práve názor voličov vyjadrený lístkom vhodeným do urny je totiž alfou a omegou politikov nielen v ČSSD. Ľudia rozhodnú, ako máme poskladať našu povolebnú stavebnicu, tvrdia. A ak na pravici zvýhodní najviac občanov ODS a na ľavici ČSSD, nedá sa nič robiť, musíme sa spojiť a hľadať priesečníky záujmov a programov.

Ďalší argument politikov znie: Môže nastať taký pat, že iné než pravoľavé koalície nezostavíme. Inak by sa museli konať vzápätí ďalšie voľby, a to nie je možné. A vo voľnejšom rozhovore potom niektorý činiteľ pridá, že treba už teraz myslieť na zadné kolieska, teda vopred vymedziť oblasti, v ktorých potom budú môcť spojené strany postupovať spoločne.

Videné očami politikov, nič iného neostáva. Tento postoj českých strán vychádza z upravenej olympijskej zásady, ktorá platí pre všetkých sprava doľava: Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa (na vláde). Táto logika je nepriestrelná a keď na ňu pristúpime, niet o čom diskutovať. (…) Opozičná zmluva bola manželstvom z rozumu, čo samo osebe nie je hriech. Takto vzniknutá domácnosť však dostala takú chuť na vládnutie, že keď bola naozaj pri sile, správala sa v politickom činžiaku ako normalizačný domový dôverník. Ten zvyčajne dokázal nastoliť vo vchode poriadok. A možno je v spoločnosti väčšina ľudí, ktorým sa pevná ruka páči. Nie je však preukázané, že keď jedni budú voliť ODS a druhí ČSSD, budú určite mať na mysli možnosť ich spojenia a svojím hlasom toto spojenie vopred posvätia. Tento otáznik platí aj pre voličov štvorkoalície.

Presvedčení priaznivci strán sú, podľa všetkého, ochotní preniesť cez srdce, keď sa možnosti uplatniť programové sľuby ich vyvolencov v koalícii zrazia ako sveter po vypraní. Mali sme málo hlasov, ale sme vo vláde, povedia. Ani politikom, ani pevnému jadru ich prívržencov neprekáža, že sa budúce parlamentné voľby v Česku črtajú ako dostihy pragmatikov. Sú presvedčení, že estétstvo do politiky nepatrí a nič to, ak si sociálna demokracia vezme k montérkam odeesáckeho motýlika. Hlavne aby nemrzla.

Voľby by mali dať na známosť, či je v spoločnosti viac verných priaznivcov, alebo tých údajných estétov, no možno skôr ľudí s citom pre mieru. Veď na akom konsenze sa môžu zhodnúť pravoľaví partneri? A keby sa aj našiel, bude mať takú váhu, ako zatiaľ nespojiteľné predstavy o podobe štátneho rozpočtu, dôchodkovej reformy, alebo protichodný postoj k integrácii do Európskej únie?

Je tu možnosť, že sa pod tlakom koaličnej nevyhnutnosti bude tak dlho bojovať o kompromisy, že zo straníckych programov, založených predsa len na rozdielnych pohľadoch na svet, nezostane kameň na kameni. Potom však hrozí degenerácia politických strán na prevodové páky moci.

(Alexander Mitrofanov, publicista, Právo, 23. 6. 2001)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama