Prvý júl: deň zvýšenia sociálnych dávok
Prvého júla tohto roku vstúpili do platnosti tri právne normy, ktoré sa týkajú sociálnej oblasti: zvýšenie prídavkov na deti, príspevku na bývanie a rast životného minima. Ich cieľom je rozšíriť skupinu tých občanov, ktorí by mohli finančnú pomoc tohto druhu poberať.
V princípe nejde o nič iné, ako o pravidelne uplatňovaný nástroj štátu, pomocou ktorého sa čiastočne vyrovnávajú neustále sa zvyšujúce priemerné životné náklady.
Prídavky na deti
Novela zákona č. 208/2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 193/1994 Zb. o prídavkoch na deti a príplatku k prídavkom na deti zahŕňa zvýšenie prídavkov v priemere o 40-70 korún v závislosti od príjmového pásma. Novela upravuje výšku tohto pásma, podľa ktorého sa vypočítava konečná suma a na jej základe sa rozhoduje, či rodina má alebo nemá nárok na rodinné prídavky.
V prvom, nižšom pásme, sa koeficient násobku súm určených na účely štátnych sociálnych dávok zvyšuje z 1,36- na 1,37-násobok. Prídavky sa tak zvyšujú pre deti do 6 rokov u rodičov prvej (nižšej) príjmovej skupiny z doterajších 640 na 680 Sk. V druhej (vyššej) príjmovej skupine je to nárast zo 420 na 480 Sk mesačne.
Rodičom detí od 6 do 15 rokov sa v 1. skupine zvýšia prídavky zo 790 na 830 korún, v druhej skupine ide o nárast z 520 na 590 korún. A napokon pre deti od 15 rokov pôjde o zvýšenie prídavkov v prvej skupine z 840 na 890 korún, v druhej skupine z 550 na 620 korún. V konečnom dôsledku to znamená, že tí, ktorí zarábajú menej, budú poberať vyššie prídavky ako doposiaľ, ale ich nárast je nižší ako v prípade rodičov zarábajúcich viac peňazí.
Okrem toho sa upravili hranice príjmu, po ktorý vzniká nárok na prídavky. Príspevok sa môže uplatniť aj pri vyššej mzde a dokonca sa ráta s nárastom rodín, ktoré tak urobia.
V súčasnosti ich dostávali rodiny na 1,16 mil. detí, predpokladaný počet je 1,4 milióna. S nárastom počtu poberateľov rodinných prídavkov sa ráta napriek tomu, že vekový limit na priznanie prídavkov sa znižuje z 28 na 25 rokov veku dieťaťa.
Príspevok na bývanie
V prípade poskytovania príspevku na bývanie nejde o novelu zákona (č. 300/1999 Zb. o príspevku na bývanie, ktorý je účinný od 1. januára 2000), ale o nariadenie Vlády Slovenskej republiky. Nariadenie zvyšuje hranicu tzv. sumy minimálnych výdavkov na bývanie fyzickej osoby alebo fyzických osôb a znižuje tzv. koeficient zaťaženosti príjmu výdavkami spojenými s bývaním z 0,30 na 0,29. Suma minimálnych výdavkov na bývanie zahŕňa priemerné výdavky občana na nájomné, elektrinu, plyn či komunálne služby. V roku 2000 táto suma tvorila 1410 korún pre jednu fyzickú osobu, v roku 2001 je to 1680 korún. V prípade napríklad štyroch a viac fyzických osôb v jednom byte alebo rodinnom dome sa suma výdavkov na bývanie zvýšila o 470 korún - z 2430 na 2900 korún mesačne. Aj toto nariadenie je odrazom stále rastúcich cien nielen nájomného, ale aj poskytovania služieb spojených s bývaním.
Výška príspevku na bývanie za jeden kalendárny mesiac je, ako hovorí zákon, "rozdiel medzi sumou minimálnych výdavkov na bývanie a súčinom koeficientu a príjmu". Pod "príjmom" sa rozumie netto príjem fyzickej osoby (bez napr. dávok výživného), podpora v nezamestnanosti, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a pod., ktorý sa viaže k poslednému kalendárnemu polroku. Nezmenila sa minimálna suma možného poskytnutého príspevku na bývanie, ktorá je 50 korún.
Ťažšie je to s nárokom na príspevok. Ten si podľa spomínaného zákona 300/1999 Zb. môže uplatniť len nájomca bytu, vlastník bytu alebo vlastník rodinného domu. Ak ide napríklad o plnoleté dieťa bývajúce u rodičov na základe ich súhlasu a poberajúce povedzme podporu v nezamestnanosti - čo nie je v súčasnosti nezriedkavý prípad - nemá nárok na príspevok. O ten môžu požiadať iba rodičia, ak sú vlastníkmi alebo nájomcami bytu.
Zámerom uvedeného legislatívneho opatrenia je zvýšiť možnosti pre poberanie príspevku. Kým v súčasnosti si tento nárok uplatňuje okolo 50 tisíc občanov, poväčšine dôchodcov, ráta sa s dvoj- až trojnásobkom tohto počtu. Problémom bol doposiaľ najmä fakt, že ak si niekto uplatnil nárok na príspevok na bývanie, znížili sa jeho sociálne dávky práve o výšku príspevku. Priemerná výška príspevku na bývanie by sa mala pohybovať na úrovni 1350 korún oproti súčasným 1038 Sk.
Životné minimum
Tretia legislatívna úprava zahŕňa Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 18. júna 2001 a s účinnosťou od 1. júla 2001 o úprave životného minima. Ide o doplnenie zákona č. 125/1998 Zb. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok, ktoré sa uskutočňuje každý rok vzhľadom na rast životných nákladov. Od posledného zvýšenia životného minima vzrástli náklady domácností s nízkymi príjmami v priemere o 8,5 percenta a čisté peňažné príjmy na osobu o 11 percent. Ako hovorí názov zákona, zo sumy stanovenej ako životné minimum sa vypočítavajú dávky sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu zdravotne postihnutých a dôchodok ako jediný zdroj príjmu. Kuriózne je, že výška sociálnych dávok sa aj naďalej bude vyratúvať z predchádzajúcej sumy životného minima.
Platby SZČO do Sociálnej poisťovne
Prvý júl znamená nové legislatívne možnosti aj pre živnostníkov. Podrobne sme sa tejto téme venovali v SLOVE č. 16/2001. Nejde o nijaké prevratné zmeny, iba o modifikáciu spôsobu platieb do Sociálnej poisťovne (SP). Do roku 1999 odvádzali platby do SP všetky tzv. samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) bez ohľadu na výšku ich hrubého zisku. Doslova "pohromou" boli tieto platby pre podnikateľov s nízkymi príjmami, ktorí argumentovali, že ich priemerný mesačný hrubý zisk nevystačí ani na platby uvedených sociálnych dávok (nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie). Preto sa prijalo opatrenie, že tým, ktorých zisk pred zdanením neprekročil výšku 100 tisíc korún, odpadá účasť na systéme sociálneho poistenia, a teda na výhodách s ním spojených. Ozvali sa však takí, ktorí síce zarábajú menej ako 100 tisíc ročne, ale majú záujem o spomínané výhody - napríklad príspevok v čase práceneschopnosti, započítanie uvedeného obdobia do dôchodku, a pod. Preto sa od 1. júla 2001 budú môcť živnostníci so slabým príjmom opäť prihlásiť na platenie si nemocenského poistenia. Nárok na výplatu takýchto dávok im však nevznikne ihneď, ale až po 270 dňoch platenia. Tým sa zamedzuje tomu, aby si podnikateľ hneď na druhý deň po prihlásení uplatnil nárok na dávky - teda "neochorel" okamžite. Môže tak urobiť až vtedy, keď do SP čosi zaplatí. Ak však vznikne naozaj objektívna príčina poberania dávok nemocenského poistenia, bude sa prihliadať na to, či SZČO platila poistné aspoň 270 dní počas posledných dvoch rokov. Tak mu vznikne nárok na dávky aj pred uplynutím 270-dňovej lehoty.
Na záver azda už len malá poznámka: ak členovia a sympatizanti Demokratickej strany a všetci neoliberálne orientovaní občania oslavovali 28. jún ako Deň daňovej slobody, teda deň, od ktorého si už zarábajú "iba na seba", tohtoročný prvý júl by mohol byť v réžii ľavičiarov. Práve od prvého júla totiž občania môžu spoznať, že záujem štátu na ich sociálnej situácii nie je minimálny, ako sa to často interpretuje.
