Rakúska tlač
Pán M. už dlhé roky pracuje a žije vo Viedni. Sám. Jeho manželka sa nemôže prisťahovať. Pán M. má síce mozgový nádor, ale úradom je to jedno. Pán M. je Srb, a jeho manželka teda spadá pod kvótu rodinných príslušníkov, ktorým je dovolené pricestovať za príbuznými, čo imigrovali do Rakúska. Zákon je zákon, a tak musí pán M. ďalej čakať na svoju manželku. Iba 5490 rodinných príslušníkov môže ročne prísť za svojimi manželmi, manželkami, alebo rodičmi, ktorí tu už dlho pracujú. Viac nie. Kvóta určuje, aká miera rodinného života je pre cudzincov únosná a odsudzuje mnohé rodiny na dlhoročné čakanie na opätovné zjednotenie. Túto prax už ústavný súd vyhlásil za neľudskú: Ľudské právo na rodinný a súkromný život má väčšiu váhu ako cudzinecké zákony, a tak rozhodol, že Turkyňu, ktorá žila ilegálne so svojím mužom v Bludenzi, nemožno vykázať z krajiny. Politika i úrady, pre ktoré sú paragrafy niekedy dôležitejšie ako ľudskosť, dostali facku. Od roku 1998 môžu síce prisťahovalci prichádzať aj so svojimi rodinami, ale imigranti, ktorí sú už v Rakúsku dlhšie, musia čakať v rade na svoje manželky a prírastok. Ide o 9 až 12 tisíc rodinných príslušníkov, ktorí sa v zahraničí uchádzajú o povolenie pricestovať. Rozhodnutie ústavného súdu by malo byť dostatočným impulzom na to, aby sa začali uprednostňovať ľudské práva pred striktnými kvótami. Koalícia sa honosí tým, že formuje Rakúsko ako štát s ústretovou rodinnou politikou. Pokiaľ však bude migrantom odopierať právo na rodinný život, bude musieť čeliť výčitke, že je ústretová len voči rodinám domácich občanov.
(12. 7. 2001) Der Standard
Demokracia a aktivita
Zrejme neexistuje iné slovo, ktoré by sa tak často zneužívalo ako "demokracia." Niet smrteľnejšieho úderu, ako označiť protivníka za nedemokratického. Ak si dobre pamätáte, naša čerstvo ustanovená vláda nebola "demokraticky legitímna," pretože ju nezvolili v zložení, v akom funguje. Ako úder do tváre demokracie opozícia označila aj personálnu politiku vlády v posledných mesiacoch. Nuž, nad zmenami v predstavenstvách štátnych podnikov a organizácií možno skutočne len stuhnúť v úžase, ale v právnom slova zmysle tieto rozhodnutia nedemokratické neboli. Najnovšie sa sťažuje rakúska vysokoškolská a univerzitná obec, že jej bránia vo výkone demokratických práv. Čo sa deje? Vedenia vysokých škôl chcú protestovať proti poplatkom za štúdium tak, že ich budú bojkotovať. Nikto si však neuvedomil, ako by to malo vlastne fungovať, a tak celá myšlienka skrachovala. Ministerka Gehrerová oznámila, že pri vyplatení peňazí študenti stratia jeden semester štúdia. Nápad pedagógov preto nepodporili, najmä ak im ich komora odporúča nezúčastniť sa na tejto aktivite. Vedenia rakúskych škôl však neustále trvajú na bojkote a pripravili tlačovú konferenciu na tému "Ako bol prekazený demokratický protest." Asi je zbytočné sa nádejať, že pochopia skutočnosť, že totiž demokracia a aktivita nie sú jedno a to isté.
(13. 7. 2001) Die Presse
